Test
TEST Hyundai Kona Family: Manuálna prevodovka je prekvapivo jej najsilnejší tromf
Hyundai je dnes úplne iná firma než pred pár desaťročiami. Značka, ktorá kedysi bojovala s nálepkou lacného Kórejca, dnes stavia autá, ktoré sa nemusia hanbiť postaviť vedľa európskej konkurencie, a v niektorých detailoch ju prekonávajú. Druhá generácia Kony je toho dobrým príkladom. Oproti prvej generácii išla dopredu prakticky vo všetkom a v rámci segmentu patrí medzi autá, pri ktorých hlava poráža emócie. Lebo kúpite auto, ktoré dáva zmysel aj po troch rokoch vlastníctva, nie len na prvý testovací mesiac.
Ešte čosi málo k dizajnu, aj keď ten je už na našich cestách známy. Teda, skôr než dizajn podľa mňa zaujme veľkosť. Kona poriadne pribrala oproti predchodkyni. Druhá generácia meria 4 385 mm na dĺžku, 1 825 mm na šírku, 1 585 mm na výšku, s rázvorom 2 660 mm (teda o pätnásť centimetrov viac než prvá generácia), a chýba jej len 2,5 centimetra do SEAT-u Ateca. Tieto čísla sa už reálne obtierajú o segment C!
Keď sa nad tým zamyslíte, je to logické. Hyundai medzitým doplnil rodinu o Bayon, menšie B-SUV, ktoré prevzalo úlohu kompaktného mestského auta a veľkostne sa približuje pôvodnej Kone. Súčasne narástol aj Tucson. Vznikla by tak nepríjemná diera medzi B a C segmentom, takže Kona sa jednoducho posunula, aby ju zaplnila. Otázka, ktorú si ale kladiem ja, je iná. Ak je Kona dnes rozmerovo prakticky C-éčko, kde presne v Hyundai portfóliu skončí Bayon o pár rokov, keď mu tiež narastú ambície?
Neprehliadnite: Hyundai Tucson 1,6 T-GDi Hybrid 4×4 Style je polarizujúci evergreen, ktorý za každých okolností nadchne a výborne poslúži
Tradícia nemusí byť brzda budúcnosti
Interiér Kony je asi najosviežujúcejšia vec na celom aute. Polovica trhu sa preteká v tom, kto skôr vyhodí posledné tlačidlo a nacpe všetko do dotykového displeja, lebo to tak robí Tesla. Hyundai si povedal, že ergonómie sa netreba vzdať len preto, že je to momentálne trendy. Klimatizácia, hlasitosť, poriadna hŕstka skratiek k infotainmentu, to všetko má fyzické tlačidlo, ktoré nahmatáte poslepiačky aj počas jazdy, bez toho, aby ste museli na 3 sekundy spustiť oči z cesty a hľadať submenu.

A napriek tomu to nevyzerá staromódne. Dvojica veľkých obrazoviek natočených k vodičovi, spolu s rozložením tlačidiel a materiálmi okolo nich, pôsobí rovnako futuristicky ako kabíny konkurentov, ktorí tlačidlá obetovali v mene čistého dizajnu. Kona tak akosi dokazuje, že to jedno s druhým nemusí byť. A ako mamu ma potešilo, že odkladacích priestorov je tu poriadne veľa, takže telefón, kľúče aj fľaša na vodu majú konečne svoje miesto. Inokedy všetko hádžem do chaosu pod lakťovou opierkou.

Pri materiáloch sa prejavuje cena, lebo väčšinu plôch pokrývajú tvrdé plasty, ilúzia mäkčenej kože všade naokolo sa tu nekoná. Ale sú to kvalitné tvrdé plasty, spracované tak, že nikde nič nevŕzga ani sa netrasie. Tlačidlá majú príjemný, poctivý pocit pod prstom a panely pôsobia, že vydržia aj po piatich rokoch vozenia detí a psov. Infotainment beží plynulo, má slušné rozlíšenie a naučiť sa ho netrvá dlhšie ako jednu jazdu domov zo showroomu.

Kde sa narastené rozmery prejavia najviac, je priestor. Kufor narástol o viac než 100 litrov na 466 litrov, čo ju posúva medzi solídny priemer segmentu, a po sklopení zadných sedadiel sa dostanete až na 1 300 litrov, teda dosť na sťahovanie z jednej garzónky do druhej. Vzadu sa teraz pohodlne zmestia aj dvaja vyšší dospelí, čo pri predchádzajúcej generácii nebola úplná samozrejmosť. Stredné sedadlo je, ako to už býva zvykom aj vo vyšších triedach, skôr núdzové riešenie pre kratšie cesty než plnohodnotné tretie miesto. Zadná kabína dostala vlastné výduchy ventilácie a dva porty USB-C, ktoré spoľahlivo vyriešia nabíjanie detských tabletov a telefónov počas dlhých ciest bez toho, aby sa káble ťahali z prednej časti auta.

Kona má pre každého niečo
Najsilnejšia karta Kony? Motorová paleta, ktorá nikoho neodmieta. V ponuke nájdete efektívny mestský trojvalec, poctivý štvorvalec bez hybridizácie, klasický full-hybrid a pre náročnejších aj pohon všetkých štyroch kolies spárovaný s výkonnejším motorom. Takže nech patríte do akéhokoľvek tábora motoristov, Hyundai má pre vás variantu. Testovací kúsok mal pod kapotou motorizáciu 1.6 T-GDi s výkonom 138 koní (102 kW) spojenú so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou a pohonom predných kolies. V dobe, kedy z ponúk miznú klasické manuály, je toto nesmierne sympatická voľba.

A pre budúcich majiteľov aj strategicky rozumná. Keď sa totiž pozrieme na globálne štatistiky spoľahlivosti novej generácie Kony, napríklad z Consumer Reports alebo databáz NHTSA, najčastejšie vrtochy a sťažnosti smerujú k príplatkovému 7-stupňovému automatu DCT. Majitelia mu vyčítajú občasné cukanie a váhanie pri pomalom posúvaní v mestských zápchach. S manuálom všetky tieto starosti odpadávajú. Dráhy radiacej páky sú navyše príjemne presné a spojka zaberá čitateľne, takže mestská premávka s tromi pedálmi nie je žiadnym utrpením.

Takže reakcia bude záležať len od zaradeného prevodového stupňa. A je to veľmi osviežujúce. Motor ponúka krútiaci moment 250 Nm, vďaka čomu Kona zvládne šprint na stovku za slušných 10,2 sekundy a na nemeckej diaľnici sa zastaví až na hodnote 194 km/h. Čo sa týka spotreby, papierových 5,6 – 5,9 l/100 km v kombinovanom cykle WLTP sa dá s ľahkou nohou na plyne dosiahnuť, no v reálnom svete a najmä v meste počítajte skôr s číslami okolo 7 litrov.
Príjemná a ľahká jazda
Za volantom sa Kona správa presne tak, ako by ste podľa jej papierových parametrov čakali. A to je v tomto prípade kompliment, nie sklamanie. Nemá potrebu vás presviedčať, že je športiak. Chce byť príjemné, efektívne, bez drámy. Podvozok by pritom zvládol aj o niečo temperamentnejšiu jazdu.

Motor 1.6 T-GDi má kultivovaný chod a v mestských rýchlostiach o sbe takmer nadáva vedieť. Rozjazdy sú vďaka dobre sprevodovanému manuálu hladké a plynulé. Na diaľnici motoru nedôjde dych, práve naopak, preplňovaný štvorvalec poskytuje solídnu pružnosť aj nad 80 km/h a obiehanie s ním je rýchle a bezpečné, stačí len podradiť o stupeň či dva a nechať turbo urobiť svoju prácu. Podvozok so zadnou spriahnutou nápravou si dobre drží stopu, auto sa v zákrutách prehnane nenakláňa a spoľahlivo filtruje väčšinu nerovností na našich cestách.

Kona jednoducho nenavádza k naháňaniu hraníc priľnavosti, skôr k tomu, aby ste si všimli výhľad, nechali riadenie ľahko v rukách a motor si už nájde svoje pohodlné miesto niekde v strede otáčkomera. Rozloženie hmotnosti 60:40 v prospech prednej nápravy tiež hovorí, že o pretekárske ambície tu nejde. To ale neznamená, že by auto pri núdzovej situácii zaspalo na vavrínoch, reakcie na brzdenie aj vyhýbací manéver sú predvídateľné a presne také, aké by mali byť, keď sa naozaj treba spoľahnúť.
Cena, ktorá dáva zmysel
Tu prichádza dôvod, prečo som Konu odkazovala už na začiatku na C-čkový segment. Platí to pri rozmeroch aj vo vzťahu k peňaženke. Podľa aktuálneho cenníka (platného do konca septembra 2026) štartuje základná výbava Comfort s najslabším 1.0 T-GDi motorom a manuálom na 21 790 eur po odpočítaní bonusu za zimné pneumatiky. Za SUV, ktoré rozmerovo šliape na päty modelom o triedu vyššie, to nie je zlé vstupné.
Mohlo by vás zaujímať: Hyundai IONIQ 3 ukázal svoju civilnú tvár a látkový interiér

Zaujímavejšie je sledovať, kam sa cenovka posunie, keď si priberiete výbavu bližšie k rodinnému štandardu. Stredná Family výbava (testovaná) so silnejším 1.6 T-GDi motorom a navyše aj s pohonom všetkých kolies (170 koní) sa dostáva na 30 490 eur, bez pohonu 4×4 je to iba 25 390 €. Ale ak si priplatíte za Style alebo N Line+ s rovnakým výkonom a 4×4, hýbete sa už okolo 32-34 tisíc eur. Áno, to sú čísla, pri ktorých sa oplatí sadnúť si a poriadne si porátať, čo skutočne potrebujete, no vzhľadom na priestor, ktorý Kona ponúka, a to , že sa rozmerovo pohybuje na hranici vyššej triedy, ide o cenovku, ktorá pôsobí férovo, nie predražene.

Verdikt
Kona vie, čím chce byť. Po týždni som mala problém nájsť čo i len jeden moment, kedy by ma niečo poriadne nasrdilo. A to je pri testovacom aute samo osebe malá pochvala, lebo väčšina áut vás počas siedmich dní definitívne zaskočí nejakou detskou chorobou.
Na semafore vás s Konou nikto nebude sledovať cez otvorené okno. A to je v poriadku. Najviac ocenila vo chvíľach, ktoré nikto nesnímal na Instagram – naložiť kočík aj s taškami týždňového nákupu, prejsť stovky kilometrov na diaľnicu bez toho, aby som pozerala na ukazovateľ paliva každých dvadsať minút, alebo jednoducho zaparkovať pred škôlkou bez drámy, že musím preliezať obrubník.
A v tom je vtip celej Kony! Vyzerá, že chce hrať v céčkovej lige, ale správa sa presne ako poctivé béčko, aké má byť. Nepredvádza sa, nič nedokazuje, len funguje. V dobe zaplavenej automatmi a mild-hybridmi sa šesťstupňový manuál môže zdať ako voľba zo starej školy, no z pohľadu dlhodobého vlastníctva je to ten najlepší žolík v rukáve. Keď sa totiž pozriete na globálne spotrebiteľské rebríčky a sťažnosti majiteľov, Kona občas stráca body za softvérové vrtochy alebo cukanie automatickej prevodovky DCT . Mechanicky jednoduchá kombinácia čistého benzínu a manuálnej prevodovky je však z hľadiska spoľahlivosti prakticky nepriestrelná.
Ani o rok, o 3 ani o 5 rokov vám nebude robiť starosti, lebo s touto motorizáciou vsádzate na istotu. Bude vás verne vozievať bez zbytočných rečí a bez neplánovaných návštev servisu, pričom vám kryje chrbát fabrická 5-ročná záruka bez obmedzenia kilometrov. Kona sa v tejto lige radí medzi autá, ktoré si racionálne rozhodnutie poctivo zaslúžia.
Technické údaje Hyundai Kona Family 1.6 T-GDi
| Kombinovaný výkon | 101,5 kW (138 koní) |
| Maximálny krútiaci moment | 250 Nm |
| Objem nádrže | 47 l |
| Záruka | 5 rokov / bez obmedzenia km |
| Maximálna rýchlosť | 194 km/hod |
| Rozmery (dĺžka × šírka × výška) | 4 385 x 1 825 x 1 585 mm |
| Rázvor | 2 660 mm |
| Prevodovka | 6–stupňová manuálna |
| Prevádzková hmotnosť | 1 405 – 1 535 kg |
| Spotreba | 5,6 l / 100 km |
| Objem batožinového priestoru | 466 / 1 300 l |
| Cena testovaného exempláru | 25 390 € |
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.

















