Viete tankovať? Jediný detail na palubovke zabráni trapasu
Ísť tankovať s cudzím autom býva občas riadny zmätok, lebo väčšinou vystúpite pri pumpe s istotou, že stojíte na správnom stojane, no namiesto hrdla nádrže je nad zadným kolesom len holý plech. Stalo sa to snáď každému, kto si niekedy požičal auto inej značky. Logicky by človek čakal, že za umiestnením nádrže je nejaké pevné pravidlo či norma, ktorú musia automobilky dodržiavať. Ale ono vlastne žiadny takýto predpis neexistuje.
Rozhodujú iné detaily
Umiestnenie plniaceho hrdla je čisto konštrukčné rozhodnutie výrobcu. Neexistuje totiž žiaden dôkaz, že by bola jedna strana z bezpečnostného hľadiska lepšia než druhá.
Pravidlá a prísne normy sa netýkajú toho, na ktorej strane má byť nádrž, ale toho, kde nesmie byť. Nesmie sa nachádzať v deformačných zónach karosérie a musí byť v bezpečnej vzdialenosti od výfukového potrubia či elektrických rozvodov, aby pri náraze nehrozilo vznietenie paliva. Práve preto musia moderné vozidlá pri nárazových testoch dokázať, že nádrž vydrží celistvá a únik paliva je po nehode zanedbateľný.
Teória verzus prax
Populárna teória hovorí, že výrobcovia z krajín s pravostrannou premávkou dajú nádrž vpravo a značky z krajín s ľavostrannou premávkou vľavo. Dôvodom mala byť bezpečnosť, aby vodič pri núdzovom dolievaní paliva z kanistra na krajnici stál na strane odvrátenej od premávky.
Na tejto teórii niečo je. Nemecké autá (Volkswagen, BMW) majú nádrž bežne vpravo (na strane chodníka pri pravostrannej premávke), zatiaľ čo japonské značky ako Toyota či Honda tradične preferujú ľavú stranu. Ale tiež sa to niekedy líši podľa toho, či máte naftový alebo benzínový motor.
Dajte si pozor: Čerpacie stanice začali riediť benzín. Ktoré autá poškodí 15-percentná zmes?
Problém je, že táto logika vysvetľuje sotva polovicu prípadov. Americké autá jazdia po pravej strane cesty rovnako ako tie nemecké, no ich nádrž sa tradične nachádza vľavo, teda presne opačne, než by teória predpovedala. Realita je taká, že o polohe nádrže rozhoduje skôr inžiniersky kompromis. Ľudia pri navrhovaní riešia, kadiaľ vedie výfukové potrubie, kde je kardan, ako sú vyvážené komponenty, alebo o tom rozhoduje jednoducho tradícia konkrétnej značky.
História pritom pozná aj bizarné výnimky. Staršie modely Jaguaru mali namiesto jednej nádrže dve, dokonca na každej strane jednu, takže sa dalo tankovať z ľubovoľného smeru. Legendárny Chevrolet Bel Air z roku 1956 mal zase plniace hrdlo dômyselne ukryté priamo pod vyklápacím zadným svetlom.
Ekonóm Steven Landsburg prišiel s vysvetlením, ktoré síce s bezpečnosťou nemá nič spoločné, no dáva obrovský zmysel. Keby mali všetky autá nádrž na rovnakej strane, všetci vodiči by museli k stojanom pristupovať rovnako. Pri väčšej premávke by sa na čerpacích staniciach tvorili obrovské rady len z jednej strany stojanu, zatiaľ čo druhá strana by zívala prázdnotou.
Práve vďaka tomu, že autá majú nádrž raz vľavo a raz vpravo, dokážu čerpačky obslúžiť dvojnásobok áut naraz. Pre všetkých to v praxi výrazne skracuje čas čakania.
Ako to zistiť bez toho, aby ste museli vystúpiť z auta?
Väčšina moderných áut má priamo na prístrojovom paneli, hneď vedľa symbolu palivového stojana, malú šípku (trojuholník). Tá ukazuje presne na tú stranu, kde sa nachádza hrdlo nádrže. Stačí sa na ňu pozrieť pri štartovaní a trapas na pumpe je vyriešený skôr, než vôbec začnete tankovať.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
