TEST KGM Rexton: Posledné poriadne auto v digitálnom svete? Nepotrebuje hračky, radšej stavil na charakter
Keď som pred pár rokmi prvýkrát testovala Rexton, vtedy ešte pod hlavičkou SsangYongu, bol to pre mňa kultúrny šok v tom najlepšom zmysle slova. V časoch, kedy autá čoraz viac pripomínajú krehké smartfóny na kolesách, pôsobil tento kórejský tank ako zjavenie. Dnes, pod novou identitou KGM, si Rexton stále hrdo stráži svoj rebrinový rám a poctivé železo. Je to jeden z posledných automobilových mohykánov, ktorý sa namiesto digitálnych hračiek pýši nefalšovanou mechanickou odolnosťou a konštrukciou, ktorá sa nebojí ani skutočnej práce.
A aj keď prvé rande býva plné emócií a odpúšťania drobných chýb, až dlhodobé spolužitie ukáže pravú tvár toho druhého. Preto, keď sa mi naskytla príležitosť stráviť s Rextonom takmer celý mesiac, neváhala som. Chcela som zistiť, či ma jeho robustný šarm dokáže baviť aj vtedy, keď vyprchá počiatočný efekt nadšenia. Tentoraz som do dverí nenastupovala s očakávaním exotiky, ale s kritickým okom a zvedavosťou, či tento modernizovaný obor obstojí v každodennej rutine bez príkras.
Z hľadiska dizajnu Rexton neprešiel žiadnou krízou identity. Základná silueta zostáva verná receptu poctivého terénneho SUV. Samoúčelné výstrelky či dizajnérske experimenty by ste tu hľadali márne. Karoséria stavila na jasne čitateľné línie, pričom najväčší kus sebavedomia si Rexton nesie v masívnej prednej maske a upratanej zadnej časti. Biela perleť, ktorú mala moja testovačka, tomuto kolosu nečakane pristane. Na prvý pohľad by ste možno čakali blato a pracovné nasadenie (nebojí sa toho!), no v tejto konfigurácii Rexton pôsobí až prekvapivo gentlemanským dojmom.
V kombinácii s leštenými kolesami pôsobí uhladenejšie, civilnejšie a možno aj o niečo mestským dojmom, než by človek od takto stavaného auta čakal. Mne osobne tento kontrast sedí. A nie som v tom sama, na cestách som stretla ďalšieho majiteľa Rextonu, ktorého verzia bola ladená kompletne do čiernej, vrátane kolies. Úplne iná nálada, úplne iný charakter, no stále to isté auto. A práve to sa mi na Rextone páči. Dokáže fungovať v rôznych vizuálnych polohách bez toho, aby stratil svoju identitu.
Interiér
Rexton prešiel citeľným mentálnym upgradeom, teda faceliftom interiéru. Už pri prvom nastúpení je jasné, že sa tu zapracovalo na detailoch, ktoré má človek pred očami aj pod rukami. Klasická kombinácia dvoch ručičkových budíkov a malej monochromatickej obrazovky je minulosťou a nahradil ju plne digitálny prístrojový panel. Ten pôsobí modernejšie, čistejšie a ponúka viac možností prispôsobenia zobrazovaných informácií.
Keď už je reč o obrazovkách, tá centrálna na palubnej doske zostáva verná tomu, čo už poznáme. Stále je výrazným vizuálnym bodom interiéru, no technologicky sa nesnaží dobiehať špičku triedy. Jej reakcie sú skôr pokojné než svižné, možnosti nastavenia obmedzené a celkový dojem pôsobí trochu konzervatívne.
Tento digitálny skok vpred so sebou priniesol ešte jeden drobný ergonomický kompromis. Hoci panel ponúka rôzne možnosti prispôsobenia, konštruktéri akoby pozabudli na boj s fyzikou svetla. Pri špecifickom uhle dopadu slnečných lúčov sa displej stáva magnetom na odlesky, čo v niektorých momentoch zbytočne skúša vašu pozornosť. Napriek tomu je celkový dojem z kvality materiálov a spracovania natoľko presvedčivý, že mu tento drobný prešľap rýchlo odpustíte.
Nakoniec sa vždy aj tak ukáže, akým veľkým darom je dnes projekcia smartfónu. V Rextone funguje ako ideálny vyrovnávač technologických rozdielov. Stačí pripojiť telefón a nechať ho prevziať hlavnú úlohu. Android Auto funguje spoľahlivo, využíva obrazovku oveľa rozumnejšie a navigácia, hudba či hovory fungujú presne tak, ako je na to človek zvyknutý. Natívne funkcie vozidla pritom zostávajú k dispozícii, takže nejde o kompromis, ale o praktické riešenie.
Zmena, ktorú si všimne každý vodič okamžite, sa odohrala v stredovej konzole. Klasická radiaca páka je preč a nahradil ju kompaktný otočný ovládač. Síce tým nepribudol priestor navyše, no vizuálne interiér pôsobí čistejšie a prehľadnejšie. Navyše sa tým uvoľnil lepší prístup k úložným riešeniam v okolí, a tých je tu našťastie viac než dosť. Praktické, logicky rozmiestnené a presne tam, kde ich človek intuitívne hľadá.
Asistenčné systémy tu majú svoje pevné miesto. 360-stupňová kamera je pri aute týchto rozmerov skôr nevyhnutnosť než bonus a v praxi výrazne uľahčuje manévrovanie v meste aj na parkoviskách, kde sú čiary kreslené skôr od oka. Podobne nenápadným, no kľúčovým hráčom je monitorovanie mŕtveho uhla.
Komfort posádky
Sedadlá v Rextone by si pokojne zaslúžili vlastnú brožúru. Vyhrievanie aj ventilácia reagujú rýchlo a účinne, bez teatrálnych pauz, a rozsah nastavenia je natoľko veľkorysý, že si tu pozíciu nájdu rôzne typy postáv, či už meriate 160 alebo 195 centimetrov. V tejto výbave nechýba ani pamäť nastavení, čo si človek začne vážiť až v momente, keď to raz má. A potom smúti, keď zrazu vymení auto, ktoré touto funkciou nedisponuje. Napriek tomu, že Rexton je poriadny kus auta, nastupovanie nevyžaduje žiadne akrobatické výkony ani kurz gymnastiky. Jednoducho doň vhupnete a usadíte sa. V tejto triede je to jasný bod k dobru.
Práve druhý rad sedadiel je príjemným prekvapením. Priestoru je tu požehnane, pohodlie je na vysokej úrovni a vyhrievanie sedadiel nie je len marketingová položka v zozname výbavy. K tomu slušné možnosti sklápania, viacero nabíjacích portov a držiaky na poháre, ktoré nepôsobia, akoby boli dolepené na poslednú chvíľu.
Aby toho nebolo málo, Rexton pripomína, že je plnohodnotným sedemmiestnym autom aj tretím radom sedadiel. Nastupovanie a vystupovanie je prekvapivo bezproblémové, najmä vzhľadom na veľkosť auta, hoci treba priznať, že pre dospelých s dlhšími nohami (nad 187 cm) ide skôr o riešenie na kratšie presuny než na celodenný výlet. Deti alebo tínedžeri sa tu však usadia bez reptania a vďaka vlastným vetracím otvorom a menšiemu úložnému priestoru nejde o úplne trestné lavice.
No v momente, keď tretí rad sklopíte, Rexton ukáže svoju praktickú stránku v plnej sile. Batožinový priestor sa výrazne zväčší a z veľkého SUV sa razom stáva poctivý sťahovací parťák. Mne osobne to prišlo viac než vhod, keďže som mala auto práve počas vianočných sviatkov, kedy sme prenášali medzi famíliami kopy darčekov, hračiek a podobných somarín… Nešťažujem sa, Ježiško bol naozaj štedrý, no všetky tie veci potom treba odniesť. Krabice, tašky, kočík aj veci, o ktorých si človek myslí, že ich má až príliš veľa, to všetko zmizlo v kufri bez nutnosti skladať priestor ako 3D puzzle. Takéto veľké auto má zmysel aj mimo víkendových výletov.
Ak máte radi diesel…
Pod kapotou pokračuje téma známeho, poctivého charakteru, ktorý mi pri každom naštartovaní pripomína naftové autá starších ročníkov. 2,2-litrový štvorvalec je presne taký, aký má byť. Predvídateľný, pokojný a vždy pripravený ponúknuť krútiaci moment 441 Nm, keď ho treba. Je to taký kluďas, ale keď je treba, potiahne. Osemstupňová automatická prevodovka radí hladko, bez zbytočného rozmýšľania, a to platí aj pri manuálnom radení pomocou páčok pod volantom. Tie by sa nemali podceňovať ani v aute, ktoré má bližšie k pracovným topánkam než k pretekárskym teniskám.
Počas testu som viezla štyroch dospelých a batožinu a Rexton ani raz nepôsobil, že by bol v takejto konfigurácii na hrane svojich možností. Rozjazdy, predbiehanie aj plynulé tempo na diaľnici zvládal s rezervou a bez zbytočného stresu. Rexton sa skrátka nestresuje, on vás vezie s vedomím, že ak potrebujete pridať, pod kapotou má stále schované nejaké to eso v rukáve.
A ako sa teda Rexton šoféruje?
Keď som s ním jazdila naposledy, staromódnejšia jazdná povaha si vyžiadala chvíľu adaptácie. Musela som si nanovo nastaviť očakávania aj samotné vstupy, ako plyn, brzdu a volant. Tentoraz však bolo všetko jednoduchšie. Presne som vedela, čo ma čaká, a paradoxne som sa na to tešila. Nie preto, že by sľuboval nejaké vodičské vzrušenie, ale preto, že je čitateľný a úprimný. Surovosť sa v dnešnej dobe cení.
Rexton je auto s poctivou rámovou konštrukciou a túto mechanickú DNA pocítite v každej zákrute aj na každom výtlku. Nesnaží sa vás opiť rožkom a predstierať, že je to agilný hatchback a nebude rezať rýchle zákruty s presnosťou mnícha. Ak sa ale adaptujete na jeho hranice a nebudete chcieť z neho urobiť niečo, čím nie je, život s ním je prekvapivo návykový a ľahký. Či už sa prepletáte mestom, kde ťažíte z výborného výhľadu, alebo ukrajujete stovky kilometrov na diaľnici, auto vám jasne komunikuje, čo sa pod kolesami deje. Práve táto úprimnosť je dnes v autách, ktoré sú prefiltrované elektronikou, čoraz vzácnejšia.
„Ten pocit mechanickej prevahy nad nákladom je nesmierne návykový.“
Hmotnosť presahujúca 2,1 tony nie je len údaj v technickom preukaze, je to živý element, ktorý s vami komunikuje pri každom zrýchlení, brzdení či prejazde zákrutou. Rexton neustále, no férovo upozorňuje na fyzikálne zákony, ktoré sa jednoducho nedajú ignorovať. Reakcie podvozka sú tlmenejšie a auto si od vás pýta istú dávku šoférskej rozvahy, lebo každý prudší pohyb volantom sa okamžite premietne do pohybu karosérie.
Náklony v zákrutách či poctivá práca odpruženia však nie sú konštrukčnou chybou. Sú to prirodzené prejavy auta, ktoré má jasne definovaný charakter. Po mesiaci za volantom som zistila, že tento ‚pomalší rytmus‘ je v skutočnosti nesmierne upokojujúci. Naučíte sa nebojovať s časom a jazdiť plynulo a s nadhľadom, ktorý nám v dnešnej dobe možno chýba.
Práca podvozka
Pri dome máme dosť rozbitú cestu, ktorá sa iba prelepuje každým rokom, tak som to využila na malú praktickú lekciu z automobilovej anatómie. Taký polygón na pochopenie rozdielu medzi bežným SUV a strojom s poctivým rebrinovým rámom. Tam, kde sa autá so samonosnou karosériou len nervózne otriasali, Rexton predviedol fascinujúce divadlo. Opakované vlnenie rozbitej vozovky síce do kabíny prenieslo jemné, takmer mechanické chvenie rámu, no nízkofrekvenčné nerovnosti a hlboké diery sa jednoducho stratili v mäkkom odpružení a pneumatikách s vysokými bočnicami.
Rexton tieto nerovnosti doslova zhltol, jeho podvozok zostal imúnny voči neistým pohybom karosérie, ktoré by iné SUV roztancovali. Presne tu sa láme chlieb a ukazuje sa priepastný rozdiel medzi marketingovými SUV a skutočným strojom. Kým mestské crossovery svoju robustnosť len simulujú plastovými lemami, Rexton má ten drsný charakter vpísaný priamo do rodného listu.
Toto SUV však nie je len o komfortnom presúvaní posádky jeho podstata vypláva na povrch až v momente, keď pred neho postavíte skutočnú úlohu. Ak potrebujete odtiahnuť ťažký príves, iné auto na lane alebo vytiahnuť loď z ramena Dunaja, aby vám tam neprimrzla (pozdravujem svojho otca), práve tu prestávajú byť technické parametre len číslami na papieri. S limitom 3,5 tony na guli Rexton operuje v lige, ktorú väčšina konkurentov už dávno opustila.
Mesačné spolužitie mi potvrdilo, že pohon 4×4 tu nie je na okrasu. Na rozbahnenom brehu, kde by bežné SUV s pohonom všetkých kolies definitívne kapitulovalo, sa Rexton len s pokojom anglického komorníka oprie o mechaniku a plynule vyrazí vpred. Spoliehať sa na techniku, ktorá nepozná stres ani v momente, keď pod kolesami zmizne pevný asfalt, je nesmierne oslobodzujúce.
To ale neznamená, že na diaľnici sa auto správa ako ryba na suchu, to vôbec. Prisahám, že som cítila, ako si auto úľavne vydýchlo, keď som vyšla na výjazd na diaľnicu. Rexton tu mení charakter, motor stíchne na úroveň vzdialeného šelestu a podvozok sa usadí v pokojnom, stabilnom tempe. Akustický komfort je na vysokej úrovni, pričom jediný výraznejší hluk preniká dovnútra len v treťom rade sedadiel a v okolí pravého zrkadla. Práve pri dlhých trasách prestáva byť jeho veľkosť bremenom a stáva sa najväčšou devízou.
Štrk, zamrznutý sneh a náročnejší podklad boli ideálnym miestom na preverenie oboch režimov pohonu všetkých kolies. Prepínanie medzi rýchlym a pomalým prevodom (4H/4L) je vďaka otočnému voliču otázkou sekúnd. V praxi sa však netreba spoliehať na kontrolky na displeji, stačí vnímať, ako sa predná náprava pri nízkej rýchlosti zahryzne do podkladu a doslova vytiahne vyše dvojtonový kolos z priekopy. Pri vyššom tempe na nespevnených cestách zasa pohon 4×4 pracuje nenápadne, no efektívne, čím eliminuje akékoľvek náznaky neistoty.
Verdikt
Ak bolo moje prvé stretnutie s Rextonom niečím ako vzrušujúce rande s niekým z úplne iného sveta, tento mesačný test bol už regulárnym spoločným životom. A ako to v dlhodobých vzťahoch býva, až po čase zistíte, či sú tie drobné vrtochy očarujúce, alebo vás začnú vytáčať do nepríčetna. S Rextonom sme si prešli všetkým, od stresujúcich vianočných nákupov v preplnených mestách, jazdu v blate a snehu, až po dlhé diaľničné presuny s autom naloženým po strechu.
Mala som dosť času na to, aby som sa prestala sústrediť na jeho ohromujúce rozmery a začala si všímať, ako sa správa v utorok ráno, keď nám doslova zamrzol celý mostík, alebo ako mi pomáha, keď potrebujem do kufra bez logickej hádanky nahádzať darčeky pre celú rodinu. Toto bola mesačná previerka toho, či má poctivá mechanika v dnešnej digitálnej dobe ešte stále svoje opodstatnené miesto. A takto na záver vám poviem, že ten starosvetský pokoj, ktorý do uponáhľaného decembra vniesol Rexton, bol darčekom, ktorý som nečakala.
Rexton rezignoval na snahu o falošnú športovú eleganciu či prehnanú technologickú sofistikovanosť. Namiesto toho stavil na dôstojnosť a úprimnosť, s akou priznáva svoj charakter. Ak navyše do rovnice vložíte pomer ceny a protihodnoty, tie drobné ergonomické prešľapy sa okamžite stratia v hlbokom tieni jeho úžitkových vlastností.
Hoci technológie nie sú jeho hlavnou disciplínou, v reálnom živote to vôbec neprekáža. Rexton vás totiž neobťažuje softvérovými hádankami, ale ponúka priestor, ticho a stabilitu, ktoré vám dovolia sústrediť sa na samotnú jazdu. Ak by som mala tú možnosť, bez váhania zaň pripnem karavan a vydám sa na cestu naprieč krajinami. Ťažko by som hľadala vhodnejšieho spoločníka.
Z tohto auta sála vzácna mechanická istota, ktorá sa u menších či preelektronizovaných SUV dnes už takmer nevyskytuje. Práve táto priamočiarosť je dôvodom, prečo sa k nemu budem vždy rada vracať. Poctivá stará škola má v modernom svete stále svoje pevné miesto. A pre mňa osobne je to jeden z posledných mohykánov, s ktorým by som sa bez váhania vydala kamkoľvek.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
