Zmena pravidiel pre svetlomety: EÚ sa rozhodla odstrániť najväčšiu slabinu miliónov vozidiel
Tichá zmena v EÚ bez veľkých fanfár rieši jeden z najčastejších prešľapov v oblasti bezpečnosti. Je to paradox modernej éry. Auto je plné pokročilých technológií, no v miernom daždi alebo hmle ostáva pre ostatných neviditeľné, pretože mu zhasli zadné svetlá. Tento fenomén, známy ako „Ghost Car“ efekt, je dlhodobým bezpečnostným problémom. Hoci EÚ len nedávno zavádzala masívne regulácie sprevádzané hlučnou medializáciou, napríklad povinné čierne skrinky alebo inteligentné obmedzovače rýchlosti (ISA), táto kľúčová úprava prebehla pod „pokličkou“.
Napriek tomu, že drvivá väčšina nových vozidiel je vybavená automatickými svetlami, ktoré sa spoliehajú na senzory, tieto systémy sú často nastavené tak, že pri dennom svetle aktivujú iba predné denné svietenie (DRL). Zadná časť vozidla tak zostáva neosvetlená, pokiaľ intenzita svetla výrazne neklesne, alebo pokiaľ vodič manuálne neaktivuje stretávacie svetlá či stierače. Dôsledkom je stav, kedy vozidlo spredu žiari, ale zozadu, najmä pri mierne zhoršenej viditeľnosti (hmla, dážď, západ slnka), neposkytuje dostatočný vizuálny signál.
Kvôli automatickým denným svetlám si vodiči často neuvedomia, že sa zhoršila viditeľnosť, a namiesto manuálneho zapnutia stretávacích svetiel sa spoliehajú na automatiku. Systém však často vyhodnotí, že je vonku stále dostatok svetla, a nechá zadnú časť auta neosvetlenú. Táto nedbalosť v kombinácii s technologickým „polovičným“ riešením vytvára pre ostatných účastníkov premávky reálne nebezpečenstvo. Najmä na diaľniciach, kde sa rýchlo približujúci vodič spolieha na rýchle vizuálne informácie o polohe pred ním idúceho vozidla, môže čierne, neosvetlené auto splynúť s tmavým asfaltom či hmlou. Zvlášť kritické je to v tuneloch alebo podjazdoch, kde sa vodiči spoliehajú na rýchlu reakciu automatiky, ktorá však reaguje len na pokles intenzity svetla pred senzorom.
Práve túto medzeru prichádza zaplniť nová európska regulácia, ktorá vstupuje do platnosti pre všetky nové typy vozidiel homologizované po 22. septembri 2024. Hoci táto úprava, čo je prekvapujúce, nebola sprevádzaná žiadnym veľkým verejným oznámením zo strany Európskej únie, jej dopad na cestnú bezpečnosť bude značný. Nové pravidlá sú jasné. Ak má vozidlo zapnuté denné svietenie, musí mať automaticky aktivované aj zadné obrysové svetlá. Tým sa efektívne eliminuje problém „neviditeľného auta“ za dňa alebo počas bežných zhoršených podmienok.
Regulácia je konkrétne naviazaná na intenzitu okolitého svetla, meranú v luxoch. Nové automobily musia mať zadné svetlá aktívne vždy, keď je intenzita denného svetla v rozmedzí 1 000 až 7 000 luxov. Toto rozpätie prakticky pokrýva akýkoľvek denný stav – od jasnej, hoci zamračenej oblohy až po slnečný deň. Až pod hranicou 1 000 luxov, čo zodpovedá už skutočne šeru alebo hustej tme, prevezmú povinnosť klasické stretávacie svetlá. Vďaka tomu bude zadná časť vozidla viditeľná prakticky neustále.
Dve kategórie vozidiel
Je dôležité poznamenať, že táto zmena sa vzťahuje len na nové modely áut, ktoré získali homologizáciu po uvedenom termíne. Vozidlá, ktoré už boli schválené a predávané pred 22. septembrom 2024, môžu naďalej jazdiť v súlade s pôvodnými predpismi, teda s vypnutými zadnými svetlami za dňa.
Tento prechodný stav síce znamená, že na cestách budeme ešte dlho stretávať „neviditeľné“ modely, avšak smer, ktorým sa EÚ uberá, má zmysel. Podľa informácií, ktoré zverejnil napríklad švédsky magazín Vi Bilägare, už existujú návrhy na ešte prísnejšie pravidlá. Uvažuje sa napríklad o tom, že by sa po roku 2027 automobily s možnosťou vypnutých zadných obrysových svetiel za denného svetla nemali predávať vôbec.
Táto nenápadná zmena v regulácii je víťazstvom praktickej bezpečnosti nad zavedeným zvykom. Eliminuje sa ľudský faktor ľahostajnosti a zároveň sa zabezpečí, že aj za sychravého počasia či v rýchlom tunelovom prostredí bude vozidlo viditeľné spredu i zozadu. Je to dôležitý krok v evolúcii cestnej bezpečnosti, ktorý si zaslúži pozornosť a pochopenie zo strany verejnosti.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
