Zaujímavosť
Skutočná pravda o nemeckých diaľniciach: Priemerná rýchlosť je v praxi oveľa nižšia, než by ste čakali
Keď sa povie „nemecká diaľnica bez rýchlostného limitu“, väčšina si predstaví akčnú jazdu v štýle Need for Speed – superšporty uháňajúce vyše 300 km/h, vietor vo vlasoch (alebo v medzerách medzi plechmi), adrenalín v žilách. No realita je omnoho… pokojnejšia. Podľa najnovšej štúdie nemeckého Inštitútu pre ekonómiu (IW) je priemerná rýchlosť na týchto diaľniciach 113,5 km/h. Žiadne masové naháňačky, žiadne „Fast & Furious“ – väčšina vodičov si jednoducho zapne tempomat na 130 km/h a ide si svoje.
Ako sa na to prišlo?
Výskumníci sledovali počas štyroch letných mesiacov v roku 2024 takmer 1,9 miliardy áut, ktoré prešli automatickými meracími bodmi v Severnom Porýní-Vestfálsku. A tu sú hlavné zistenia:
- 83 % vodičov jazdilo pomalšie ako 130 km/h
- 10 % si držalo tempo medzi 130 – 140 km/h
- Len 1 % vodičov prekročilo 160 km/h
Aj počas víkendov alebo pri ideálnych podmienkach sa rýchlosti zásadne nemenili. Slnečný deň, skvelá viditeľnosť? Vodiči aj tak jazdili v rozmedzí 100 – 130 km/h.
Zaujímavé je, že priemerná rýchlosť na týchto úsekoch v posledných rokoch klesá. V roku 2021 to bolo 116,5 km/h, o rok neskôr 115,2 km/h a teraz sme na 113,5 km/h. Čo za tým stojí? Drahé palivo. Áno, ekonomická realita je mocnejšia ako potreba rýchlosti.
Diskusia o zavedení plošného rýchlostného limitu neutícha, no podľa dopravného ekonóma Thomasa Pulsa by sa politici mali skôr venovať kríze infraštruktúry, ktorá je oveľa pálčivejším problémom. Navyše, ak by sa rýchlosti vozidiel lepšie koordinovali, doprava by bola plynulejšia a spotrebovala by menej energie. Takže menej brzdenia, menej náhlych rozjazdov a menej frustrácie za volantom. Možno práve to je kľúč k efektívnejšej premávke – a nie striktné rýchlostné limity.
Najlepšie rodinné autá do 15 000 €: Ktoré sa oplatí kúpiť? Jazdené či nové?
Eva Bednáriková
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
