Mladí Slováci žijú u rodičov najdlhšie z krajín EÚ, radšej si kupujú autá. Prečo je to tak a ako na to doplácajú?

Slováci patria k najmenej samostatným národom v EÚ. Aké sú dôvody, pre ktoré ostávajú s rodičmi, no kupujú si pritom autá?
Vydané  Text: 

Slováci patria k najmenej samostatným národom v EÚ

Eurostat minulý rok zverejnil správu s názvom Kedy sú pripravení opustiť hniezdo (When are they ready to leave the nest?), v ktorej sa zaoberá odhadom pripravenosti mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. Slovensko v zverejnených štatistikách vychádza ako druhé v nepripravenosti, teda, že mladí Slováci trávia spomedzi všetkých ostatných hodnotených krajín najviac času u rodičov. V takzvanom mamahoteli. Téme sa v rozsiahlom príspevku venoval magazín UnitedLife.sk v článku Mladí Slováci žijú príliš dlho s rodičmi, sme na 2. mieste v EÚ. Výsledky štúdie Eurostatu sa pritom týkajú rokov 2019 a 2018. Išlo tak ešte o dobu, ktorá nebola zasiahnutá opatreniami kvôli ochoreniu Covid-19. Je vysoko pravdepodobné, že v uplynulých dvoch rokoch sa situácia zmenila nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách, toto sú však čísla, ktoré máme k dispozícii. Najmenej mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijúcich u rodičov je v Dánsku (4,0%), Fínsku (4,8%) a Švédsku (5,7%), najviac na Slovensku (3. miesto s 56.4% v 2018), v Grécku (57.8%) a Chorvátsku (62.0%). Keďže jedine slovenský údaj je z roku 2018 (a nie z 2019 ako u ostatných krajín), môžeme byť dnes už na druhom alebo dokonca aj prvom mieste. Je nepochybné, že situácia okolo pandémie koronavírusu neprospela mladým ľuďom a ich samostatnosti. Zaujímavou štatistikou je tá o veku, v ktorom mladí ľudia opúšťajú rodičovskú domácnosť. Najskôr je to vo Švédsku (17,8 roka), Dánsku (21,1 roka) a Fínsku (21,8 roka), najneskôr v Chorvátsku a na Slovensku. Nasledujú Taliansko (30,1 roka), Bulharsko (30 rokov), Malta (29,9 roka), Španielsko (29,5 roka), Portugalsko (29 rokov) a Grécko (28,9 roka). V priebehu rokov 2006 až 2019 sme si ale aj tak polepšili, vek odchodu mladých ľudí od rodičov klesol o rovné dva roky. Štatistiky poukazujú aj na to, že mladé ženy opúšťajú rodičovské domácnosti priemerne skôr ako mladí muži. Je dôležité uviesť, že sa jedná o priemery a nie mediány a tiež je podstatná informácia, že do štatistiky neboli zahrnuté niektoré dáta za Island, Nórsko a Švajčiarsko.

„Kým nemáš vlastný trvalý pobyt, nie si samostatný“

Eurostat v objasnení metodológie tejto štúdie uvádza, že do štatistiky zaradil iba údaje o rezidentoch, teda o trvalom pobyte. Štatistika sa snaží nájsť odpoveď na otázku, kedy sa mladí osamostatňujú, v takomto prípade je štatistika správna – plne samostatný mladý človek je až vtedy, keď má vlastné bývanie a vlastné trvalé bydlisko alebo prechodný pobyt, teda odlišné od rodičovskej adresy.

Slovenskou realitou ale je, že majitelia bytov a domov nedovolia svojim nájomcom, aby si na danú adresu zapísali prechodný pobyt, čo znamená, že títo nájomcovia-mladí ľudia- sú v štatistike považovaní za žijúcich u rodičov. Aj v tomto prípade ale platí, že ak majú formálne bývanie u rodičov, fakticky títo mladí ľudia samostatní nie sú – ich závislosť na rodičovskej domácnosti je minimálne formálna, čo ale zahŕňa aj nesamostatnosť v platení za energie, odpad, miestne dane a podobne.

Dôvody, pre ktoré ľudia ostávajú bývať s rodičmi

Mladí Slováci ostávajú s rodičmi príliš dlho v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, poukázali na to štatistiky Eurostatu. Okrem vyššie zmieneného kontextu nemožnosti prehlásenia prechodného pobytu prichádzajú do úvahy aj ďalšie dôvody, pre ktoré sa mladí ľudia nechcú, nevedia alebo nemôžu osamostatniť od rodičov. Uveďme si tie najčastejšie, najbežnejšie:
  • nemajú zamestnanie ani príjem, za ktorý by si prenajímali vlastné priestory;
  • vyhovuje im „mamahotel“ – starostlivosť a komfort, ktorý im poskytujú rodičia;
  • neboli vedení k samostatnosti a ešte stále si jej potrebu neuvedomili;
  • čakajú na sobáš alebo nemajú partnera;
  • majú príjem, ale aj tak nespĺňajú podmienky pre získanie úveru na bývanie, hypotéky;
  • mienia si šetriť na vlastné bývanie, obyčajne však bez reálneho plánu, cieľov;
  • zvykli si žiť vo viacgeneračných domácnostiach, pretože ich k tomu tak rodina viedla;
  • starajú sa o chorých alebo starých rodičov, príp. iných členov domácnosti.

Radšej auto ako vlastné bývanie

Štvrtina mladých Slovákov vo veku 18 až 22 rokov má dve alebo tri pôžičky, ktoré si berú s účelom zabezpečenia domácnosti (bytu, domu) alebo kúpy auta, uvádza denník HNonline.sk v správe z minulého roka, odvolávajúc sa na výsledky prieskumu vypracovaného agentúrou STEM/MARK pre spoločnosť KRUK. Akúkoľvek pôžičku pritom minulý rok malo až 51 percent Slovákov vo veku 18 až 30 rokov, vyplýva z výsledkov prieskumu. Najčastejšie si však pôžičky berú muži vo veku 27 až 30 rokov.

V každom prípade má pôžičky skutočne veľa mladých ľudí, viac ako polovica. A značná časť si tieto pôžičky berie na kúpu auta, zvyčajne jazdeného, do ktorého musia investovať ďalšie prostriedky na nákup palív, neprimerane častý servis, pravidelnú údržbu, servisné a emisné kontroly a prípadne náklady na parkovanie.

V tomto kontexte vyznieva zaujímavo aj zistenie sieti autopredajní AAA Auto z roku 2017, že mladí vodiči do 25 rokov si kupujú stále silnejšie automobily, zaznamenaný bol najmä nárast predajov áut s naftovými motormi 2.0 TDI. Roky predtým mali ľudia záujem skôr o benzínové automobily. O rok neskôr rovnaká sieť autobazárov vydala štatistiku, že mladí vodiči do 24 rokov najčastejšie kupujú jazdené Octavie, Fabie, Passaty, Golfy a Focusy. Je však potrebné uviesť aj to, že trojica Octavia, Fabia a Passat bola v danom roku najpopulárnejšou naprieč takmer celým vekovým spektrom zákazníkov.

Prečo sú mladí vodiči hrozbou na cestách? Existuje na to 9 hlavných dôvodov

Súhlasíte s tvrdeniami autorov vedeckej štúdie realizovanej ešte v roku 2014?

Často sa však stretávame aj s tvrdeniami mladých ľudí, že nebudú platiť banke peniaze, že si ich radšej našetria, počas toho budú žiť v prenájme alebo u rodičov a tak vyhrajú nad systémom. Správnosť tohto prístupu je otázna, predovšetkým v čase extrémne nízkych úrokov hypoték s možnosťou dlhej doby fixácie. Mladí ľudia sa tak dostávajú do začarovaného kruhu: majú príliš vysoké náklady na život a nízke príjmy. Mesačne platia stovky eur za prenájom bytu, prevádzku auta a splácanie prípadných pôžičiek, neostáva im priestor na šetrenie. Tieto vysoké náklady im potom bránia v zadovážení si hypotekárneho úveru, ktorý by ich vďaka kúpe vlastnej nehnuteľnosti z tohto kruhu vytrhol.

Mohlo by sa zdať, že je to dôsledok toho, že mladí ľudia sú netrpezliví, všetko chcú hneď a nevedia šetriť, lenže nemusí to byť pravda. Nejde totiž o trend posledných pár rokov, na túto tému priniesol článok denník Pravda už v roku 2013, kedy stál priemerný byt v Bratislave 90-tisíc eur. Mladí Slováci už vtedy uprednostňovali kúpu auta pred bytom z praktických dôvodov – aby mali ako cestovať do práce, za štúdiom, aby boli slobodnejší v aktívnom trávení voľného času. V súčasnosti sú nároky na mladých ľudí ešte vyššie. Majú pomerne nízke mzdy, vysoké náklady na život a keď majú záujem svoju životnú situáciu riešiť, musia mať najprv našetrených aspoň 20 percent z celkovej sumy hypotekárneho úveru. V prípade, že byt stojí 100 000 eur, to znamená astronomických 20-tisíc eur. To znamená odkladať si 100 eur mesačne po dobu viac ako 16 rokov. Nehovoriac o tom, že za takýto čas už významným spôsobom jeho úspory znehodnotí inflácia. Kúpa jazdeného auta mladému človeku doslova zmení život. Stane sa slobodnejším a nezávislejším, na druhú stranu mu toto auto môže spôsobiť finančné ťažkosti, s ktorými sa bude trápiť celé roky. Preto každú kúpu jazdenky treba dobre zvážiť, prepočítať a každý mesiac v rozpočte počítať aj s nečakanými nákladmi na servis. Nech už tento článok vyznel akokoľvek negatívne, v skutočnosti sa dá každá situácia riešiť, chce to len iniciatívu a racionálne plánovanie.

NEPOCHOPITEĽNÉ: Agresívny mladík vybrzdil cyklistov a spôsobil im početné zranenia!

Chcel im zrejme ukázať, kto je kráľom ciest, no prerátal sa...

Zdroje:    

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Inzercia




Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk





Pokračujte na ďalší príspevok »



Vyberáme najlepšiu verziu

Poradca pri kúpe Mitsubishi ASX a COLT: Chameleón a mestská zbraň

  • Mestské Mitsubishi Colt ponúka krásny dizajn, päťročnú záruku a môžete si ho vybrať aj s hybridným pohonom. Lenže mali by ste? Povieme vám, ktorá výbava a motorizácia je pre vás!

     Máloktorý crossover v tejto triede ponúkne také široké rozpätie výbav a pohonov, ktoré zahŕňajú klasiku, mild-hybrid, hybrid, aj plug-in hybrid, ako práve ASX!