Magazín

Viete, prečo jazdíme vpravo a volant máme vľavo? Prvé pravidlá strany jazdy vôbec nesúviseli s autami

ilustracne foto, jazda, sofer, vodic

Prečítajte si aj:


BEST CARS 2020: Hlasujte za najlepšie autá roka!

Redakcia (s)


Rimania

Príbeh začína ešte predtým, ako jazdili po cestách autá. Archeológovia našli vydláždené cesty staré až 6000 rokov. Najväčšiu sieť ciest postavili Rimania. Do roku 200 vládli takmer celej Európe, vrátane Británie. A keďže postavili cesty, museli krajiny dodržiavať aj ich pravidlá.

Väčšina ľudí je pravákov. Praváci nasadajú na koňa zľava, a keďže to nechceli robiť v premávke, začali nasadať na ľavej strane cesty. Jazda vľavo bola tiež jednoduchšia, keď chceli vytasiť meč. Vďaka Rímu cestovala väčšina Európy vľavo asi 1800 rokov, teda aj po tom, čo padla Rímska ríša.

Veľká Británia

Audi RS6 Avant anglická verzia volant vpravo
Audi RS6 Avant 2019 vo verzii s volantom vpravo

Prečo teda dnes väčšina Európy jazdí vpravo? Je za tým Napoleonov komplex. Ten chcel vytvoriť najväčšie impérium a súčasťou neho bolo, aby každý jazdil podľa neho, teda vpravo. Jediné miesto, kam sa nedostal, bolo Anglicko. Aby ho Briti nahnevali, v smernici z roku 1773 si uzákonili, že budú jazdiť vľavo. Oficiálne sa to stalo cestným zákonom v roku 1835.

USA

Keď Francúzi a Briti kolonizovali svet, prinášali so sebou aj svoje zvyky. Francúzske kolónie ako Vietnam alebo Maroko preto jazdia vpravo, zatiaľ čo britské kolónie ako Austrália alebo India jazdia vľavo.

Avšak najväčšia britská kolónia, USA, tomuto zvyku nepodľahla. Amerika je priveľká krajina a bolo v nej treba prevážať tovar na veľké vzdialenosti, potrebovali preto aj veľké vozy. Bežné bolo, že kone jazdili v dvoj-, štvor-, dokonca až v šesťzáprahu. Predstavte si, že máte záprah so štyrmi koňmi. Kam si sadnete? Praváci pravdepodobne na ľavého koňa vzadu, pretože tak môžu lepšie poháňať kone bičom v pravej ruke. A keďže sedíte vľavo, pôjdete po pravej strane cesty, aby ste nenabúrali v protismere.

Prvé americké autá

Ford Model TT (1917)

V polovici 19. storočia začali ľudia dláždiť cesty. Na každej strane boli kanalizačné priekopy. Aby do nej jazdci nespadli, sedeli radšej na koňovi vpravo a tiež jazdili vpravo. Keď sa objavili prvé autá, bolo to rovnako. Prvé americké autá (aj Fordov Model A z roku 1903) boli všetky s volantom napravo. Keď Ford zostrojil Model T, bolo na cestách dosť áut, takže byť na vnútornej strane cesty bolo omnoho dôležitejšie ako byť na jej okraji, preto dali volant doľava. Za 18 rokov sa predalo 15 miliónov áut Model T, takže to začali robiť aj ostatní.

Japonsko

Japonsko nikdy nebolo britskou kolóniou a Napoleon sa tak ďaleko nedostal. Z podobných dôvodov ako Rimania začali Japonci jazdiť vľavo. Okrem toho v polovici 19. storočia potrebovali železnice, tak požiadali o pomoc Veľkú Britániu, v ktorej sa tiež jazdilo vľavo. Práve v tomto období modernizácie sa stala jazda vľavo v Japonsku oficiálnou.

Švédsko

Nie všade to bolo také jednoduché. Švédsko nebolo s Napoleonom počas jeho vlády spojené, takže sa nikdy nemuseli vzdať rímskej tradície cestovania vľavo. Asi o 150 rokov neskôr šoférovalo 90% Švédov ľavostranné autá na ľavej strane cesty. To viedlo k obrovskému počtu čelných zrážok.

V roku 1967 Švédi zaviedli jazdu vpravo a stali sa tak poslednou európskou krajinou, ktorá zmenila smer jazdenia z ľavej strany na pravú. V tento deň zakázali všetky nedôležité prevozy medzi 1. a 6. hodinou ráno a tí, čo jazdili, museli zastaviť o 4:50, počkať pár minút a potom pokračovať v zmenenej jazde vpravo.

Samoa

Naposledy zmenila smer jazdenia Samoa v roku 2009 z pravej strany na ľavú. Podľa vlády Samoy autá s pravostranným riadením z Austrálie a Nového Zélandu budú pre Samoanov z dovozu oveľa lacnejšie. Vláda vyhlásila trojdňové prázdniny, takže nikto nejazdil a na tretí deň o šiestej ráno ľudia stáli popri uliciach, aby boli svedkami šialenej jazdy vľavo. Ku podivu, všetci boli v poriadku a k žiadnym kolíziam vraj nedošlo.

Zdá sa teda, že to, ako a kde jazdíme, nemá s autami takmer nič spoločné. Je to kombinácia mnohých vecí ako načasovanie, pohodlie alebo niekoho, kto chce mať vplyv.