Škoda 120, Lada či Trabant. Autá, ktoré naši rodičia milovali aj preklínali. Dnes by za nimi mnohí plakali
Fiat 126p
Malý automobil, veľké rodinné dobrodružstvá
Malý, hlučný, pomalý a napriek tomu nezabudnuteľný. Fiat 126p prezývaný Maluch bol automobilom, ktorý dokázal vyvolať úsmev aj po desaťročiach. Na prvý pohľad sa zdalo, že sa doň nezmestí ani poriadny nákup. Lenže naši rodičia mali talent, ktorý dnešným vodičom často chýba. Vedeli zbaliť polovicu domácnosti do priestoru, v ktorom by sme dnes ledva umiestnili príručnú batožinu.
Maluch bol obľúbený najmä pre svoje rozmery, jednoduchú konštrukciu a relatívne nízke prevádzkové náklady. V úzkych uliciach a mestských centrách bol obratný a parkovanie zvládal tam, kde väčšie autá nemali šancu.
Ale skúsme si predstaviť cestu na dovolenku. Dvaja dospelí, dve deti, batožina, jedlo na cestu a možno aj nejaká tá hračka. Motor vzadu sa snažil zo všetkých síl a vodič sa pozeral na cestu s takým sústredením, akoby pilotoval lietadlo. Predbiehanie kamióna nebolo otázkou odvahy, ale niekedy až matematickým výpočtom.
A potom tu bol hluk, vibrácie, slabší výkon a v zime nie vždy presvedčivé kúrenie. Pri dlhšom stúpaní sa ukázalo, že malý motor má svoje hranice. O pohodlí na diaľnici sa veľmi hovoriť nedalo. Napriek tomu mal Maluch niečo, čo mu dnes nemôžeme uprieť. Bol veselý. Mal charakter a jeho majitelia k nemu často pristupovali s takou láskou, akú dnes venujeme oveľa drahším automobilom.
Fiat 126p. Foto: wheelsage.org
Trabant 601
Auto, ktoré malo vlastný zvuk aj vlastnú osobnosť
Ak ste niekedy počuli Trabant, určite na ten zvuk nezabudnete. Dvojtaktný motor, typický dym a charakteristické vrčanie, ktoré dokázalo oznámiť príchod vozidla ešte skôr, než sa objavilo za zákrutou. Trabant 601 bol jedným z najznámejších automobilov bývalej NDR a vo veľkom sa objavoval aj na československých cestách. Jeho najväčšou prednosťou bola jednoduchosť. Malý dvojtaktný motor, nenáročná konštrukcia a karoséria z duroplastu, teda materiálu na báze plastu a textilných vlákien, ktorý nepodliehal klasickej korózii oceľových plechov.
To však neznamenalo, že Trabant nemal svoje slabiny. Dvojtaktný motor vyžadoval miešanie benzínu s olejom. Vodič musel myslieť na správny pomer a počítať s tým, že za autom zostane charakteristický modrastý dym. Výkon bol skromný, hlučnosť výrazná a komfort jazdy zodpovedal skôr skromným nárokom než predstavám o rodinnom luxuse.
A predsa sa s ním cestovalo na dovolenky, na návštevy aj na nákupy. Ľudia sa naučili počúvať motor, vnímať jeho správanie a rozoznávať, kedy potrebuje trochu pozornosti. Trabant bol navyše automobilom, ktorý si robil srandu sám zo seba. Aj dnes existuje množstvo vtipov o jeho výkone, rýchlosti či konštrukcii. Lenže skúsme sa opýtať niekoho, kto na ňom vyrastal, či by ho nechcel ešte raz naštartovať. Mnohí by neváhali ani sekundu.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
