D1 predĺžia za Košice. Východné Slovensko prišlo o 4 km tunel

Tunel Dargov mal prekonať náročný horský terén

Dargovský priesmyk poznajú najmä vodiči cestujúci medzi Košicami a Michalovcami. Cesta I/19 tu prekonáva Slanské vrchy a patrí medzi významné dopravné spojenia východného Slovenska. Denne ju využívajú osobné autá aj kamióny smerujúce na Zemplín.

Pri plánovaní pokračovania diaľnice D1 sa preto počítalo s riešením, ktoré by motoristom umožnilo prejsť cez horský masív bez zdĺhavého stúpania a následného klesania.

Jedným z návrhov bol dvojrúrový tunel Dargov. Zaujímavosťou je, že v starších dokumentoch sa objavovala aj podstatne kratšia verzia s dĺžkou približne 1 050 metrov. Neskôr sa projekt rozrástol na viac ako štyri kilometre.

Takáto stavba by bola dlhšia ako väčšina existujúcich diaľničných tunelov na Slovensku. Jej výstavba by si vyžadovala rozsiahle geologické práce, technické zabezpečenie a niekoľkoročné razenie.

Stovky miliónov eur za jedinú stavbu

Najväčším problémom pôvodného riešenia boli peniaze. Podľa odhadov uvádzaných pri projekte by samotný tunel mohol stáť viac ako 400 miliónov eur. K tomu by bolo potrebné pripočítať ďalšie úseky diaľnice, mosty a križovatky.

Tunel by pritom vznikol na trase, kde sú dopravné intenzity podstatne nižšie než na najvyťaženejších častiach D1 na západe a severe Slovenska.

Štát preto začal podrobnejšie skúmať aj možnosti, ako prekonať Dargovský priesmyk bez tunela. Rozhodovanie nebolo iba otázkou stavebných nákladov. Posudzovali sa aj dopravné prínosy, vplyvy na životné prostredie a technická náročnosť jednotlivých variantov. Vznikla štúdia uskutočniteľnosti, ktorá ako najvhodnejšie riešenie vyhodnotila variant označený písmenom G. Ten nepočíta s výstavbou štvorkilometrového tunela.

Diaľnica povedie inak, ako úrady pôvodne plánovali

Podľa preferovaného variantu G má diaľnica prekonať oblasť Dargovského priesmyku bez tunela. Trasa má viesť severne od Dargova a Hriadok, pričom náročný terén prekoná pomocou zárezov a mostných objektov.

Pre vodičov by to znamenalo úplne nové štvorpruhové spojenie medzi Košicami a Zemplínom, ktoré by odviedlo tranzitnú dopravu z viacerých obcí.

Pokračovanie D1 má ďalej obchádzať Michalovce zo severnej strany a smerovať k hraničnému priechodu Vyšné Nemecké. Celý pripravovaný úsek od Bidoviec po ukrajinskú hranicu má podľa vládnych podkladov približne 72 kilometrov.

Definitívne rozhodnutie o trase však ešte závisí od ďalších povoľovacích procesov. V environmentálnom posudzovaní sa má skúmať aj alternatíva, ktorá kombinuje tunelové riešenie pri Dargove s ďalším vedením diaľnice podľa variantu G. Pôvodný tunel teda ešte nemožno označiť za definitívne zrušený.

Vodiči sa dočkajú pokračovania D1. Musia však čakať

Príprava diaľnice na Zemplín sa v roku 2026 posunula. Národná diaľničná spoločnosť obstarala vypracovanie správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Zhotoviteľ má podľa zverejnených informácií na jej prípravu približne jeden rok.

Výstavba však zostáva vzdialená. Hoci staršie vládne dokumenty počítali so začiatkom prác v roku 2028 a dokončením v roku 2031, hodnotenie ministerstva financií upozorňuje na podstatne neskorší termín. Podľa štúdie sa výstavba predpokladá až v roku 2032, podľa harmonogramu cestnej infraštruktúry dokonca po roku 2034.

Východné Slovensko tak bude na pokračovanie D1 čakať ešte dlho. Kým sa začne stavať, zostáva otvorená aj otázka, či sa niekedy vráti na stol postavenie tunela Dargov. Jeho „príbeh“ zároveň ukazuje, ako výrazne sa dokážu diaľničné plány zmeniť ešte pred začiatkom výstavby. Zo štvorkilometrového tunela, ktorý mal vodičom uľahčiť cestovanie cez Slanské vrchy, sa stal jeden zo zamietnutých variantov na papieri.

Isté je, že Slovensko koná pomaly a z hľadiska prípravy napojenia diaľničnej siete vedúcej na Ukrajinu nás poráža Poľsko. Náš sused tak dostane šancu následne aj viac ekonomicky profitovať zo situácie po skončení vojny na Ukrajine.

Zdroj: Michalovcan.sk