Škoda 120, Lada či Trabant. Autá, ktoré naši rodičia milovali aj preklínali. Dnes by za nimi mnohí plakali
Stačilo otočiť kľúčikom, chvíľu počkať, kým sa motor spamätá, a vyraziť. Bez dotykových obrazoviek, bez parkovacích kamier, bez asistentov a často aj bez klimatizácie. Pre našich rodičov to však neboli iba dopravné prostriedky. Boli to splnené sny, rodinné poklady, zdroj nekonečných starostí, ale predovšetkým spomienky, ktoré sa nedajú vymazať.
Neprehliadnite: 10 áut, s ktorými mohol byť aj tvoj otec v 90. rokoch veľký frajer
Dnes sa na ne pozeráme cez ružové okuliare. Keď na stretnutí veteránov začujeme charakteristické bublanie Škody 120, dvojtaktné zakašľanie Trabanta alebo uvidíme zaparkovanú Ladu, na chvíľu sa akoby zastavil čas. V mysli sa vraciame do čias, keď sa kufor balil už večer pred dovolenkou, na zadnom sedadle sa tlačili deti, medzi batožinou sa viezli zaváraniny a cesta k moru bola dobrodružstvom sama osebe.
Lenže nostalgia má jednu zvláštnu vlastnosť. Pripomína nám najmä to pekné. Zabúdame na zimné rána, neustále opravy, prehrievanie, nedostatok náhradných dielov či nekonečné čakanie na nové auto. Naši rodičia tieto vozidlá milovali, ale niekedy ich museli doslova preklínať.
A práve v tom bola ich čarovná, hoci poriadne komplikovaná povaha.
Škoda 120
Sen o vlastnom aute menil na boj s motorom
Ak existuje automobil, ktorý by si zaslúžil titul symbolu československých ciest, je to práve Škoda 120. Pre množstvo rodín predstavovala prvé skutočné rodinné auto. Niečo, na čo sa šetrilo, na čo sa čakalo a čo sa potom s hrdosťou umývalo pred panelákom, akoby išlo o najväčší poklad na sídlisku.
Mnohí si dodnes pamätajú ten deň, keď otec prvýkrát priviezol domov novú Škodu. Deti si sadali do auta ešte predtým, než sa stihol vypnúť motor. Každý chcel sedieť vpredu, každý chcel chytiť volant a každý mal pocit, že práve toto je najlepšie auto na svete. A čo na nej ľudia milovali? Predovšetkým jednoduchosť. Mechanikou sa dalo veľa vecí opraviť aj v domácich podmienkach. Náhradné diely boli relatívne dostupné a pri troche šikovnosti si majiteľ dokázal poradiť s mnohými problémami sám. Škoda navyše vedela odviezť celú rodinu, nákup, batožinu aj polovicu úrody zo záhrady.
Lenže nebolo to vždy také ideálne. Motor vzadu, chladič vpredu a dlhý chladiaci okruh. Kombinácia, ktorá vedela vodičovi poriadne pokaziť náladu, najmä pri problémoch s chladením. V lete sa sledovala teplota, v zime sa zase čakalo, kým sa interiér aspoň trochu vyhreje. A kto niekedy zažil prehriatu Škodu na horskom stúpaní, ten vie, že zastávka pri krajnici nebola vždy súčasťou plánovaného výletu.
Škoda 120 GLS. Zdroj: Škoda
A hrdza mala k tomu tiež čo povedať. Prahy, blatníky či podlahové časti karosérie dokázali majiteľov zamestnať na celé víkendy. A keď sa objavil problém so štartovaním, často nasledovala tradičná rodinná porada nad otvoreným motorovým priestorom. Napriek tomu sa na Škodu 120 nezabudlo, pretože to nebolo iba auto, ale kus rodinného života.
Lada 2105
Keď ste chceli niečo lepšie
Ak Škoda 120 predstavovala bežnú československú rodinnú realitu, Lada 2105/7 mala pre mnohých trochu iný imidž. Pôsobila robustnejšie, dospelejšie a na prvý pohľad aj trochu západnejšie. Hranatá karoséria, klasická koncepcia s motorom vpredu a pohonom zadných kolies a pocit, že toto auto niečo vydrží.
Lada bola pre mnohých vodičov symbolom poctivej mechaniky. Motor mal slušný ťah, auto vedelo zvládnuť aj horšie cesty a v porovnaní s niektorými domácimi konkurentmi pôsobila vyššie. Mnohí si obľúbili aj jej jazdné vlastnosti. Zadný náhon mal svoje čaro, hoci na zasneženej ceste vedel pripomenúť, že vodič musí mať trochu rozumu aj citu.
Ale asi všetci majitelia neznášali spotrebu. Najmä v porovnaní s malými dvojtaktnými autami či úspornejšími motormi vedela byť Lada pri dynamickejšej jazde poriadne smädná. V zime sa k tomu pridávali problémy so studenými štartmi, karburátorom a akumulátorom. A ako pri mnohých automobiloch tej doby, ani tu nebola korózia žiadnou výnimkou.
Lada mala jednoducho svoju povahu. Keď fungovala, majiteľ ju miloval. Keď sa rozhodla štrajkovať, vedel o tom celý dvor. Pre niektorých otcov však mala ešte jednu dôležitú výhodu, lebo to proste Lada. A to v ich očiach znamenalo, že pod kapotou je niečo poriadne.
Lada 2107
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
