Toto mohlo zabrániť tragédiám: Systém ETCS má chrániť vlaky pred zlyhaním človeka, prečo ho ešte nemáme všade?
Pred pár hodinami sme opäť počuli o ďalšej zbytočnej havárii vlakov, ktorá sa tentoraz udiala v susednom Česku a ktorá si vyžiadala desiatky zranených. Kým vyšetrovatelia analyzujú trosky a hľadajú vinníka, odpoveď je často bolestivo jednoduchá – chyba človeka. Unavený rušňovodič, chvíľková nepozornosť, prehliadnuté návestidlo. Tieto scenáre sa opakujú s desivou pravidelnosťou. Existuje pritom technológia, ktorá bola navrhnutá presne na to, aby takýmto katastrofám zabránila. Volá sa ETCS (European Train Control System) a je to najlepší bezpečnostný asistent, aký si môže železnica priať. Problém je, že ho stále nemáme všade.
Čo je to vlastne ETCS?
Predstavte si európske cesty pred desiatkami rokov. Každá krajina by mala vlastné dopravné značky a semafory by svietili podľa miestnych zvyklostí. V jednej krajine červená znamená „Stoj“, v druhej možno „Spomaľ“. Absolútny chaos, však? Presne takto to donedávna vyzeralo na európskej železnici. Existovali desiatky rôznych, navzájom nekompatibilných národných zabezpečovacích systémov. Medzinárodné vlaky tak na hraniciach museli meniť lokomotívy alebo mať na palube niekoľko zložitých systémov naraz.
Európska únia preto v 90. rokoch prišla s riešením. Vytvorila jednotný európsky štandard ETCS, ktorý má za úlohu všetky tieto zastarané systémy nahradiť. Cieľom bolo vytvoriť akýsi spoločný jazyk pre všetky vlaky v Európe. Tento systém nielen zjednodušuje a zrýchľuje dopravu, ale jeho hlavným prínosom je radikálne zvýšenie bezpečnosti. ETCS je v podstate digitálny strážca, ktorý presúva signalizáciu priamo do kabíny rušňovodiča a neustále sleduje polohu a rýchlosť vlaku.
Ako systém ETCS funguje v praxi?
Moderné autá sú plné asistenčných systémov. Sledujú mŕtvy uhol, držia vás v pruhu a v prípade nebezpečenstva samé zabrzdia. Systém ETCS funguje na veľmi podobnom princípe, len je prispôsobený pre železnicu. Jeho činnosť sa dá rozdeliť do troch hlavných bodov.
Po prvé, systém musí presne vedieť, kde sa vlak nachádza. Na to slúžia tzv. eurobalízy, čo sú malé žlté zariadenia umiestnené priamo v koľajisku. Keď cez ne vlak prejde, jeho palubná jednotka dostane presnú informáciu o svojej polohe. Tieto dáta následne vlak odošle cez špeciálnu železničnú rádiovú sieť (GSM-R) do riadiaceho centra. Toto centrum je mozgom celej operácie. Vie o každom vlaku na trati a prideľuje mu tzv. povolenie na jazdu.
Po druhé, všetky dôležité informácie sa zobrazujú priamo na displeji v kabíne rušňovodiča. Ten už nemusí neustále sledovať návestidlá popri trati, ktoré môže v zlom počasí ľahko prehliadnuť. Na monitore vidí svoju aktuálnu rýchlosť, maximálnu povolenú rýchlosť a najmä presnú vzdialenosť, kam až môže bezpečne dôjsť. Systém mu neustále prepočítava brzdnú krivku, teda presne vie, kedy musí začať brzdiť, aby bezpečne zastavil pred návestidlom alebo iným vlakom.
A po tretie, prichádza tá najdôležitejšia funkcia. Ak rušňovodič na pokyny systému nereaguje, ETCS preberá kontrolu. V prípade, že prekročí povolenú rýchlosť alebo pokračuje v jazde tam, kde už mal stáť, systém ho najprv dôrazne varuje. Ak ani potom nepríde žiadna reakcia, ETCS automaticky aktivuje núdzovú brzdu a vlak bezpečne zastaví. Práve táto funkcia je kľúčová pri predchádzaní nehodám.
Kde je teda problém?
Ak máme takúto skvelú technológiu, prečo sa stále stávajú tragédie? Odpoveď je jednoduchá a zložitá zároveň – peniaze a čas. Vybaviť celú železničnú sieť systémom ETCS je extrémne drahé. Nejde len o inštaláciu eurobalíz a riadiacich centier, ale aj o vybavenie všetkých lokomotív a vlakových súprav palubnými jednotkami. Na Slovensku, podobne ako v okolitých krajinách, sa modernizujú najmä hlavné medzinárodné koridory. Na stovkách kilometroch regionálnych tratí sa však stále používajú desaťročia staré systémy.
Kým sa ETCS nestane absolútnym štandardom na každom metri slovenských koľají, bezpečnosť bude stále závisieť od toho najmenej spoľahlivého faktora – od človeka. A ako nám ukázali posledné týždne, spoliehať sa iba na to, že človek nikdy neurobí chybu, je nebezpečný hazard. Každá ďalšia nehoda je len krutou pripomienkou, že investície do bezpečnosti nie sú luxus, ale absolútna nutnosť.
Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.
