Nová maximálna rýchlosť na diaľnici 120 km/h. Argumenty už rozhodli
Ak sa doteraz diskutovalo o tom, či by mala platiť maximálna rýchlosť na diaľnici 120 km/h, teraz poznáme odpoveď. Dlhodobo je toto opatrenie na stole v Nemecku, kde nemajú rýchle cesty rýchlostný limit, no aj Slovensko by dokázalo ovplyvniť nehodovosť znížením maximálky zo 130 na 120 km/h. Poďme sa pozrieť na konkrétne argumenty.
Z pohľadu Nemcov ide o citlivú tému. Pre časť verejnosti predstavuje jazda bez rýchlostných obmedzení dôležitú tradíciu, pre iných zasa zbytočné riziko. Nová vedecká práca z Ruhrskej univerzity v Bochume však do tejto dlhoročnej debaty prináša exaktnú matematiku.
Ekonomička Maike Metz-Peeters sa vo svojej štúdii zamerala na modelovanie situácie, v ktorej by pre nemecké diaľnice platila pevná maximálna rýchlosť 120 km/h. Výsledky jej analýzy ponúkajú konkrétne argumenty pre podporovateľov aj odporcov upravovania rýchlostného limitu.
Ak by sa povolila maximálna rýchlosť 120 km/h, štatistiky nehodovosti by podľa prepočtov zaznamenali okamžitý pokles. Štúdia na základe modelových situácií kalkuluje s tým, že každoročne by na nemeckých cestách neprišlo o život približne 58 ľudí. Okrem zachránených životov by sa výrazne znížila aj záťaž pre zdravotný systém, keďže analýza predpovedá o 904 menej ťažko zranených a o 1 375 menej ľahko zranených osôb v priebehu jedného roku.
Okrem preukázateľného prínosu pre ochranu zdravia má toto opatrenie aj priamy ekonomický rozmer. S poklesom závažnosti dopravných nehôd by štát, poisťovne a v konečnom dôsledku aj samotní daňoví poplatníci ušetrili peniaze. Štúdia odhaduje ročnú úsporu na nákladoch spojených s následkami havárií na úrovni 216 miliónov eur.
Politici nesmú o autách rozhodovať bez dát
Súvislosť medzi vysokou rýchlosťou a závažnosťou dopravných nehôd je známa už od sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď prvé experimentálne testy s rýchlosťou 130 km/h ukázali pätinový pokles nehôd. Súčasnej doprave však často chýba moderný analytický prístup, ktorý by dokázal presne izolovať vplyv samotnej rýchlosti od ostatných premenných, akými sú hustota premávky alebo stav infraštruktúry.
Nemecká výskumníčka preto využila pokročilú metódu kauzálneho strojového učenia. Tento algoritmus spracoval rozsiahle dopravné dáta z rokov 2017 až 2019. Systém dokázal spárovať a porovnať takmer identické úseky diaľnic, ktoré sa líšili iba tým, či na nich bola stanovená maximálna rýchlosť, alebo nemali žiadne rýchlostné obmedzenie.
Z analýzy vyplynulo, že zavedenie limitu 120 km/h znižuje pravdepodobnosť smrteľných nehôd o 35 percent. Riziko ťažkých zranení klesá o 26 percent a ľahkých o 9 percent. Tento efekt bezpečnosti sa najvýraznejšie prejavuje na menej frekventovaných úsekoch a v miestach diaľničných križovatiek, kde v súčasnosti vznikajú najväčšie rozdiely v rýchlosti medzi pomalšími a rýchlymi vozidlami.
Maximálna rýchlosť a správanie vodičov ako neznáma premenná
Aj keď prezentované štatistiky hovoria jasne v prospech rýchlostného limitu 120 km/h, autorka výskumu upozorňuje, že ľudské správanie nemožno úplne podriadiť teoretickým vzorcom.
Dlhodobý dosah plošnej regulácie totiž závisí od psychológie a správania vodičov. Existuje predpoklad, že šoféri by si na nové pravidlá zvykli a jazdili by plynulejšie. Na druhej strane sa však nedá vylúčiť scenár, že po čase by plošný zákaz stratil u časti vodičov rešpekt a ignorovali by ho.
Vidno to aj na Slovensku. Časť vodičov jazdí automaticky rýchlosťou 140 až 150 km/h, keď vedia, že majú povolenú jazdu do 130 km/h. Ak sa pravidlá zmenia, zase po čase začnú prekračovať rýchlostné maximum o 10 až 20 km/h. Motoristi kalkulujú s tým, že kvôli tolerancii radaru nedostanú žiadnu alebo len nízku pokutu za rýchlosť.
Nižšia rýchlosť, viac nehôd? Častý omyl
Štúdia zároveň poukazuje na paradox, že úseky, kde v súčasnosti platia trvalé obmedzenia rýchlosti, vykazujú v priemere vyššiu nehodovosť.
Výskumníci to však vysvetľujú výberom lokalít. Značky znižujúce rýchlosť sa dnes umiestňujú primárne na miesta, ktoré sú kvôli svojmu profilu alebo častej tvorbe kolón prirodzene rizikovejšie. Netreba sa preto nechať nachytať mylným dojmom, že maximálna rýchlosť zvyšuje nehodovosť.
Či nové poznatky o diaľničnej rýchlosti poslúžia na zmenu legislatívy, ukáže politický vývoj. Z pohľadu znižovania emisií a spotreby paliva by nižšia maximálna rýchlosť 120 km/h bola prospešná. Nemecko však stále váha a na Slovensku si vláda nechce pohnevať vodičov. Česko sa naopak vydalo cestou zvyšovania rýchlosti na vybraných rýchlych cestách na 150 km/h. Poľsko má zase bežne povolenú rýchlosť 140 km/h, ktorá je ešte vyššia ako u nás.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
