Rýchlosť a nehody: Pravda, ktorú vodiči nechcú počuť
Maximálna povolená rýchlosť (MPR) a nehodovosť sú témy, ktoré sa pravidelne vracajú. Stačí si otvoriť internet alebo pozrieť večerné správy a takmer vždy narazíte na nehodu, pri ktorej zohrala rýchlosť svoju úlohu. Nie každú haváriu však spôsobí prekročenie MPR-ky. Oveľa presnejšie je hovoriť o neprimeranej rýchlosti. Tá môže byť vyššia ako povolený limit, ale pokojne aj výrazne nižšia, ak nezodpovedá premávke, počasiu, stavu vozovky alebo schopnostiam vodiča.
Neprehliadnite: Rýchlosť nie je hlavnou príčinou nehôd, konečne to priznali aj tí hore
Napriek tomu sa v Európe aj inde vo svete čoraz viac diskutuje o tom, ako rýchlosť vodičov regulovať. Príkladom je Volvo, ktoré už v roku 2020 zaviedlo do svojich nových áut elektronický limit 180 km/h. Automobilka tým chcela upozorniť na riziká vysokých rýchlostí a podporiť svoju dlhodobú bezpečnostnú filozofiu.
Na portáli pre motoristov asi netreba vysvetľovať, prečo má veľa vodičov rado svižnú jazdu. Keď to podmienky a pravidlá dovolia, dynamická jazda nás jednoducho baví. Problém však nastáva vo chvíli, keď sa z rýchlosti stane jediný cieľ. Každá krajina má pritom vlastné pravidlá a rozdiely nájdeme nielen v obciach, ale aj na okresných cestách, rýchlostných komunikáciách či diaľniciach.
Rozdiely medzi krajinami pritom nie sú iba v číslach na dopravných značkách. Veľkú úlohu zohráva kvalita vozidiel, stav vozovky, dopravné značenie, infraštruktúra, hustota premávky, správanie vodičov aj samotné okolie komunikácie. Kým diaľnice a moderné rýchlostné cesty bývajú z hľadiska bezpečnosti podobnejšie, pri cestách nižších tried môžu byť rozdiely medzi jednotlivými štátmi obrovské.
Čo sa stane, keď sa rýchlostný limit zvýši?
Výskumy ukazujú, že číslo na značke nie je úplne nepodstatné. Americký Insurance Institute for Highway Safety (IIHS) analyzoval zmeny maximálnych rýchlostných limitov v jednotlivých štátoch USA v rokoch 1993 až 2017. Výsledok? Zvýšenie MPR-ky o 5 míľ za hodinu, teda približne 8 km/h, bolo spojené s 8-percentným nárastom miery smrteľnosti na diaľniciach a rýchlostných komunikáciách a približne 3-percentným nárastom na ostatných cestách.
Neznamená to, že každé zvýšenie limitu automaticky spôsobí rovnaký nárast počtu nehôd. Ide o štatistickú súvislosť, v ktorej výskumníci zohľadňovali aj ďalšie faktory. Samotná vyššia rýchlosť však zvyšuje energiu pri náraze a skracuje čas, ktorý má vodič na reakciu.
A práve tu je háčik. Rozdiel medzi 90 a 100 km/h nemusí vodič za volantom subjektívne takmer vnímať. Pri núdzovom brzdení alebo náraze však už ide o úplne inú situáciu. Vyššia rýchlosť zároveň znamená dlhšiu brzdnú dráhu a výraznejšie následky v prípade kolízie.
Poľsko už nočnú šesťdesiatku nemá
Zaujímavým príkladom z nášho regiónu je Poľsko. V minulosti tam skutočne platilo pravidlo, podľa ktorého bola v zastavanom území medzi 23:00 a 5:00 povolená 60 km/h. To však už neplatí.
Od júna 2021 je v Poľsku základný limit v zastavanom území 50 km/h počas celých 24 hodín. Výnimkou je obytná zóna, kde platí 20 km/h. Mimo obce sa časové rozlíšenie neuplatňuje a osobné auto môže na poľskej diaľnici jazdiť maximálne 140 km/h.
Poľsko navyše nemožno dnes jednoducho označiť za krajinu, ktorá sa bezpečnosťou na cestách trápi viac než ostatní. Situácia sa tam v posledných rokoch výrazne zlepšila. V roku 2025 zahynulo na poľských cestách 1 660 ľudí, čo bolo o 12,4 percenta menej než v roku 2024 a zároveň išlo o historicky najnižší počet obetí.
To je dobrá pripomienka, že za bezpečnosťou na cestách nestojí jedna jediná premenná. Rýchlostný limit je iba jednou časťou celej skladačky. Svoje robí infraštruktúra, kontrola vodičov, technický stav vozidiel, alkohol, používanie bezpečnostných pásov aj správanie samotných účastníkov premávky. Poľská polícia napríklad v roku 2025 zaznamenala viac ako 2,5 milióna prípadov prekročenia rýchlosti.
Foto: Archív
Na Slovensku sme si pritom na nižší limit v obciach už zvykli. Pred rokmi bola základná povolená 60 km/h, dnes platí 50 km/h. Zároveň však na niektorých úsekoch pribudli individuálne limity a inde sa naopak podmienky zmenili tak, že vodiči môžu jazdiť 60 či 70 km/h.
Vyššia rýchlosť jednoducho znamená vyššiu mieru rizika. Neznamená to však, že riešením všetkých dopravných problémov je automaticky znížiť každú päťdesiatku na štyridsiatku. Dôležité je, aby limit dával zmysel konkrétnej ceste a jej okoliu.
A práve v tom vidím najväčší problém budúcnosti. Technika dokáže kontrolovať rýchlosť čoraz presnejšie a moderné autá dokážu vodiča upozorniť prakticky na všetko. Môže však prísť čas, keď automobil nebude iba radiť do šoférovania, ale jednoducho nedovolí ísť rýchlejšie. A to veruže je celkom reálne už o pár rokov.
Pre mňa by bola škoda, keby sme sa dostali do sveta, v ktorom auto vždy jazdí presne podľa čísla na značke. Bezpečná jazda totiž nie je iba o MPR-ky. Je aj o tom, či vodič dokáže správne vyhodnotiť situáciu a prispôsobiť jej svoje tempo.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
