Zaslúžia si vôbec vodičák? Viac ako 31 000 ľudí to nezvládlo ani na 10. pokus
Príbehy o získaní vodičáku môžu mať v sebe viac drámy než priemerný televízny seriál z 90-tych rokov. Británia je toho jasným dôkazom. Hoci patrí medzi krajiny s veľmi dobre prepracovaným systémom testovania vodičov, dlhoročne si drží aj reputáciu štátu, kde skúšky nespravíte len tak bez dokonalej prípravy. Aktuálne štatistiky ukazujú, že pri niektorých kandidátoch to už dávno nie je len o strese alebo smole – ale skôr o vytrvalosti hraničiacej s heroickým výkonom.
Zaslúži si taký človek vôbec vodičák?
Organizácia AA sa pustila do analýzy údajov získaných cez žiadosť o slobodu informácií a výsledok pôsobí takmer neuveriteľne. Najväčší rekordér totiž nezlyhal iba párkrát, ani desaťkrát či dvadsaťkrát. V teoretickej časti skúšky neuspel 128-krát, čo je číslo, ktoré by sa pokojne mohlo objaviť v nejakej absurdnej štatistike Guinnessovej knihy rekordov. Na samotné testy minul takmer 3 000 libier, čiže približne 3 400 eur. Pre mnohých ľudí je to suma, za ktorú si pokojne kúpia svoje prvé auto, no tento uchádzač ju „preinvestoval“ len na pokus o získanie vodičáku. Otázkou je, či to vôbec má zmysel skúšať ďalej, niekto hlavu na šoférovanie proste nemá…
Tento extrém však nie je jediný. Ďalší kandidát zlomil svoju vlastnú hranicu trpezlivosti až pri 75. pokuse. Strávil vo vyšetrovacej miestnosti viac ako 90 hodín a dohromady zaplatil 1 725 libier. Až potom mu systém konečne uznal úspešný výsledok a dovolil mu posunúť sa ďalej. Keď si to vezmete, väčšina študentov počas vysokej školy nestrávi toľko času na skúškach z jedného predmetu, ako títo ľudia pri teórii vodičských skúšok. Napriek tomu AA zdôrazňuje, že ide o výnimky.
Drvivá väčšina uchádzačov zvládne teóriu podstatne rýchlejšie a bez takýchto dramatických príbehov. Zaujímavé však je sledovať, prečo sa podobné extrémy vôbec dejú. Niektorí ľudia majú objektívne ťažkosti s učením alebo sú veľmi náchylní na stres. Iní zasa podceňujú rozsah otázok, neučia sa systematicky alebo idú na test s pocitom, že predsa „niečo trafia“. Realita britského systému je však neúprosná – na úspešné absolvovanie musíte odpovedať správne aspoň na 43 z 50 otázok a zároveň uspieť v teste rozpoznávania nebezpečenstiev. Ten funguje cez video a skórovanie reakčného času, čo je pre mnohých ďalší stresujúci prvok.
Teoretický test bol v Británii zavedený v roku 1996 a odvtedy patrí medzi najdôležitejšie filtre na ceste k vodičáku. Až po jeho absolvovaní totiž môžete pristúpiť k praktickej skúške, ktorá sama o sebe nie je o nič ľahšia. Štatistiky sú opäť jasným dôkazom. Jeden z uchádzačov napríklad úspešne zvládol praktickú časť až po 43 pokusoch, čo znamená desiatky hodín jazdenia pod dohľadom inštruktora, stovky libier investovaných do opravných termínov a pravdepodobne aj nervy z ocele. Ďalší dvaja kandidáti sa dokonca pokúšali o test 37-krát a stále neuspeli. Ak si uvedomíme, že praktická skúška stojí 60 až 75 libier, hovoríme o výdavkoch, ktoré mnohí Briti minú na svoje prvé ojazdené auto.
Za takýmito výsledkami však často nie je iba nešikovnosť. AA upozorňuje, že zlyhanie pri praktickej skúške môže spôsobiť aj to, že kandidát jednoducho nevie pracovať s nervozitou. Odborníci na výcvik vodičov dlhodobo tvrdia, že britská praktická skúška je špecifická dôrazom na detaily, predvídavosť a konzistentnú jazdu, v ktorej sa netolerujú takmer žiadne „drobné chybičky“. Kým v niektorých krajinách sa inštruktori zameriavajú najmä na základnú bezpečnosť, v Británii často sledujú aj veľmi jemné prejavy – zlé zrkadlo v nesprávnom momente či trocha nerozhodnosti pri kruhovom objazde. Nesprávne zvládnuté detaily môžu znamenať koniec.
A potom sú tu ešte celkové čísla, ktoré dopĺňajú obraz. Minulý rok viac ako 31 000 kandidátov nezískalo potrebné body v teoretickej časti ani po desiatom pokuse. A viac než 14 000 uchádzačov dopadlo rovnako v praktickej jazde. Keby takto vyzeral nábor do armády, dalo by sa povedať, že Británia má extrémne vysoké nároky. V realite vodičských skúšok to však znamená, že systém je nastavený tak, aby filtroval ľudí, ktorí ešte nie sú pripravení prevziať zodpovednosť za riadenie vozidla.
To je aj dôvod, prečo sa britské skúšky radia medzi najbezpečnejšie a najdôkladnejšie v Európe. Aj keď to na prvý pohľad môže vyzerať prehnane prísne, opak je pravdou. Po cestách jazdia vodiči, ktorí prešli systémom, ktorý od nich žiadal nielen znalosti, ale aj psychickú prípravu. Vodičák je tam vnímaný ako výsada, nie ako samozrejmosť. Británia chce jednoducho na cestách vodičov, ktorí rozumejú zodpovednosti. Nám by sa tu niečo také tiež zišlo…
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
