Od júla 2026 bude každé nové auto sledovať vaše oči: EÚ zavádza povinné kamery proti nepozornosti
Automobilový priemysel v Európe prechádza ďalšou zásadnou legislatívnou zmenou, ktorá sa priamo dotkne každého z nás. Nové nariadenie spadá pod revidované predpisy o všeobecnej bezpečnosti vozidiel, známe pod skratkou GSR (General Safety Regulation). Systém sa oficiálne nazýva Advanced Driver Distraction Warning, teda pokročilé varovanie pred nepozornosťou vodiča.
Hoci pre úplne nové typy vozidiel homologované v Európskej únii platí táto povinnosť už od júla 2024, prelomový moment pre širokú verejnosť nastane 7. júla 2026. Od tohto dátumu už nebudú môcť automobilky na trhu uviesť žiadne nové osobné auto, dodávku, nákladné vozidlo ani autobus bez tejto kamery. Výroba áut bez pokročilého monitorovania vodiča sa v Európe definitívne zastaví. Hlavným cieľom tejto iniciatívy je európsky plán Vision Zero. Jeho zámerom je úplne eliminovať úmrtia a vážne zranenia na európskych cestách do roku 2050. Nepozornosť, rozptýlenie a únava totiž dlhodobo patria k hlavným príčinám tragických dopravných nehôd.
3 sekundy a dosť
Celý systém funguje na báze palubných snímačov a interiérových infračervených kamier smerujúcich priamo na tvár vodiča. Tieto kamery nepretržite analyzujú polohu hlavy, pohyb očí a celkový smer vášho pohľadu. Systém je navrhnutý tak, aby spoľahlivo fungoval za každých svetelných podmienok, teda aj počas hlbokej noci alebo pri ostrom protisvetle, pričom si poradí aj s väčšinou dioptrických či slnečných okuliarov.
Legislatíva presne definuje podmienky, kedy musí asistent zasiahnuť a spustiť alarm. Rozhodujúcim faktorom je aktuálna rýchlosť vozidla a čas, počas ktorého vodič nesleduje premávku. Ak sa pohybujete v meste rýchlosťou medzi 20 km/h a 50 km/h, systém vás začne varovať, ak sa pozeráte mimo hlavného zorného poľa dlhšie ako 6 sekúnd. Typickým príkladom je dlhé ťukanie do displeja infotainmentu pri výbere pesničky alebo nastavovanie klimatizácie na stredovom dotykovom displeji.
Mimo mesta a na diaľniciach sa však pravidlá z pochopiteľných dôvodov výrazne sprísňujú. Pri rýchlostiach nad 50 km/h stačí, aby ste odvrátili zrak od vozovky na viac ako 3,5 sekundy, a auto okamžite spustí výstrahu. Varovanie môže mať viacero podôb. Automobilky využívajú vizuálne signály na prístrojovom paneli, akustické pípanie alebo dokonca haptickú odozvu, akou sú rázne vibrácie sedadla či volantu. Tieto varovania sa môžu postupne stupňovať a zosilňovať dovtedy, kým vodič nevráti svoj pohľad späť na cestu.
Strata slobody alebo záchrana ľudských životov?
Zavedenie povinnej kamery v interiéri pochopiteľne vyvoláva medzi motoristami búrlivé diskusie. Mnohí vodiči vnímajú toto opatrenie ako ďalší zásah do osobnej slobody a prejav prílišného technologického tlaku zo strany Európskej komisie. Moderné autá sa pre nich stávajú akýmisi pojazdnými špiónmi, ktorí neustále kontrolujú každý ich pohyb a uberajú z autentického zážitku z jazdy.
Neprehliadnite: Honda kompletne vymazala svoje elektrické plány a hlási obrovskú stratu
Na druhej strane však stoja nekompromisné štatistiky a fyzikálne zákony. Výskumy potvrdzujú, že stačí len krátke odvedenie pozornosti, napríklad letmý pohľad na notifikáciu v smartfóne, a vozidlo prejde desiatky metrov úplne bez kontroly. Pri rýchlosti 90 km/h prejde auto za 3,5 sekundy takmer 90 metrov. Ak počas tohto úseku vodič nesleduje situáciu pred sebou, riziko fatálnej zrážky s chodcom, cyklistom alebo prekážkou rapídne stúpa. Nová technológia má preto slúžiť ako posledná záchranná sieť pre momenty, kedy človek za volantom prirodzene stratí koncentráciu.
Prísna ochrana súkromia a uzavretá slučka
Najčastejšou a úplne legitímnou obavou motoristov je otázka zneužitia zaznamenaných údajov. Kam vlastne smerujú citlivé dáta z interiérovej kamery? Budú ich poisťovne využívať na sledovanie návykov a následné zvyšovanie poistného, prípadne k nim získa prístup polícia? Legislatíva Európskej únie na tieto obavy našťastie reaguje veľmi prísnymi technologickými mantinelmi.
Systém ADDW musí podľa platného nariadenia fungovať v takzvanej uzavretej slučke. To znamená, že všetky získané dáta sa spracovávajú výhradne v reálnom čase priamo v riadiacej jednotke vozidla a nikam sa trvalo neukladajú. Systém nesmie prenášať žiadne informácie externe mimo auta a nesmie ich poskytovať žiadnym tretím stranám.
Ešte dôležitejším faktom je, že systém nesmie využívať žiadne biometrické údaje ani technológiu rozpoznávania tváre. Auto nesmie zisťovať, kto konkrétne sedí za volantom. Kamera neidentifikuje vašu totožnosť, iba matematicky vyhodnocuje pozíciu očí a smer pohľadu vzhľadom na geometrické zóny v priestore vozidla. Akonáhle nebezpečenstvo odvráteného zraku pominie, dáta sa okamžite prepisujú a vymazávajú.
Technologický a legislatívny vývoj sa týmto dôležitým míľnikom rozhodne nekončí. Európska komisia už teraz otvorene plánuje ďalšie kroky v oblasti monitorovania správania posádky. Do júla 2027 sa očakáva prijatie nových technických revízií, ktoré budú reagovať na technologický pokrok. Vývojári softvéru sa zamerajú na detekciu takzvanej kognitívnej nepozornosti, kedy vodič síce hľadí priamo na cestu, ale jeho myseľ je hlboko nesústredená (napríklad kvôli intenzívnemu premýšľaniu alebo rozhovoru). Budúce systémy by mali sledovať aj komplexné mikro-pohyby tela či nastupujúci mikro-spánok s ešte vyššou presnosťou, čo opäť posunie úroveň pasívnej aj aktívnej bezpečnosti o niečo vyššie.
Zdroje: EÚ
Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.
