Čaká nás automobilový Armagedon? Odborníci varujú pred vlnou bankrotov, situácia je kritická
V európskom automobilovom priemysle sa rozsvecujú varovné kontrolky a tentoraz to nie je len ďalší planý poplach. Zvuk zastavujúcich sa výrobných liniek je čoraz hlasnejší. Giganti ako Volkswagen, Stellantis a Ford, piliere európskej ekonomiky, šliapu na brzdu a v panike obmedzujú alebo úplne pozastavujú produkciu v desiatkach tovární naprieč kontinentom. Dôvodom je toxický koktail klesajúceho dopytu, preplnených skladov, pomalšieho nástupu elektromobility ako sa očakávalo, a štrukturálnej nadmernej kapacity, pričom hrozí, že celý systém položí na lopatky.
Z gigantov sa stávajú kolosy na hlinených nohách
Situácia je natoľko vážna, že zasiahla všetkých kľúčových hráčov. Každý z nich čelí vlastnej verzii krízy, no symptómy sú desivo podobné. Nemecký koncern Volkswagen zažíva schizofrenickú situáciu. Zatiaľ čo továrne na spaľovacie modely ako Golf a Tiguan idú na plné obrátky a zavádzajú sa mimoriadne víkendové zmeny, aby stíhali uspokojiť dopyt, závody určené výhradne na výrobu elektromobilov stoja.
Kľúčové továrne v Zwickau a Drážďanoch, symboly elektrickej transformácie VW, dočasne zastavili výrobu na celý týždeň. Podobný osud postihol aj závod v Emdene, kde sa vyrábajú modely ID.4 a ID.7. Dôvod je prozaický, no zároveň alarmujúci. Slabý dopyt po elektrických modeloch, ako je aj Audi Q4 e-tron a ďalšie. Volkswagen jednoducho nedokáže predať toľko elektromobilov, na koľko má vybudované výrobné kapacity. Spoločnosť to oficiálne komentuje frázou o „prispôsobovaní výrobného programu aktuálnemu dopytu.“
V prípade koncernu Stellantis, ktorý združuje značky ako Peugeot, Citroën, Opel, Fiat, Jeep či Alfa Romeo, už nejde o lokálny problém, ale o celokontinentálnu epidémiu. Výroba sa zastavuje alebo výrazne obmedzuje v Taliansku (Pomigliano), Francúzsku (Poissy), Španielsku (Zaragoza, Madrid), Nemecku (Eisenach) a Poľsku (Tychy). Celkovo ide o stratu minimálne 60 výrobných dní.
Čo je obzvlášť znepokojujúce, problém sa netýka len jedného typu pohonu – odstávky zasiahli výrobu spaľovacích áut, hybridov aj elektromobilov. Ide o modely ako Fiat Panda, Alfa Romeo Tonale, DS3, Opel Mokka či Opel Grandland. Niektoré továrne koncernu fungujú na menej ako 40 %, v extrémnych prípadoch dokonca pod 30 % svojej kapacity. To sú čísla, ktoré neveštia nič dobré a evokujú obrazy tovární duchov. Problémy prehlbujú aj externé faktory, ako napríklad americké clá, ktoré prakticky zlikvidovali exportný trh pre model Alfa Romeo Tonale.
Príbeh továrne Fordu v nemeckom Kolíne nad Rýnom je učebnicovým príkladom toho, ako sa môžu ambiciózne plány zraziť s tvrdou realitou. Ford do modernizácie závodu a jeho prestavby na centrum pre výrobu elektromobilov investoval dve miliardy dolárov. Dnes, namiesto osláv úspechu, prichádza vytriezvenie. Spoločnosť oznámila prepustenie viac ako 1 000 zamestnancov a prechod na jednosmennú prevádzku od januára budúceho roka.
Kontrast medzi plánom a realitou je brutálny. Závod má kapacitu na výrobu 250 000 áut ročne. Za prvý polrok 2025 sa však v celej Európe predalo menej ako 19 000 kusov nového elektrického modelu Explorer, ktorý sa tu vyrába. Dôvodom je, ako inak, dopyt po elektromobiloch v Európe, ktorý je výrazne pod prognózami odvetvia.
Kde sa stala chyba?
Súčasná kríza má niekoľko hlbokých koreňov. Automobilky masívne investovali do prechodu na elektromobilitu, no tento prechod na éru bezemisných automobilov sa nedeje tak rýchlo, ako predpokladali ich excelovské tabuľky. Dopyt po elektromobiloch zaostáva za očakávaniami, k čomu prispievajú vysoké ceny, pre mnohých nedostatočná infraštruktúra a neistota spotrebiteľov.
Zároveň sa ukazuje, že európsky automobilový priemysel trpí štrukturálnou nadmernou kapacitou. Súčasná výrobná sieť bola vybudovaná pre objemy predaja, ktoré sú už minulosťou. Európsky trh sa od roku 2016 zmenšil o 30 % a nič nenaznačuje, že by sa mal vrátiť na pôvodné hodnoty. Do toho všetkého vstupuje čoraz silnejšia konkurencia, najmä z Číny, ktorá je pripravená ukrojiť si z európskeho koláča.
Analytici varujú, že súčasné dočasné odstávky sú len predzvesťou oveľa bolestivejšieho procesu – permanentného zatvárania celých tovární, ktoré bude z dlhodobého hľadiska nevyhnutné. Politici a odbory sa síce snažia udržať pracovné miesta, no ekonomická realita je neúprosná. Spoločnosti, ktoré ako prvé nájdu odvahu k radikálnym škrtom, môžu byť tými, ktoré z tejto krízy vyjdú najlepšie. Súčasné otrasy tak nie sú len dočasným výkyvom. Sú signálom hlbokej a bolestivej reštrukturalizácie, ktorá čaká jeden z najdôležitejších priemyselných sektorov v Európe. Cesta vpred bude hrboľatá a je takmer isté, že nie všetky továrne a pracovné miesta túto jazdu prežijú. Európa brzdí a všetci s napätím sledujú, či sa jej podarí vyhnúť sa totálnej katastrofe.
Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.
