TEST Alfa Romeo Junior Hybrid Speciale: „Hello, brother from another mother“. Za menej dostanete viac?
Infotainment funguje dobre, čo je na pomery Stellantisu príjemné prekvapenie. Odozva je vcelku rýchla a nebol ani problém s nejakým zamrzaním či pomalšími reakciami. Oceňujem aj fyzické tlačidlá priamo nad displejom – jedno vedie priamo do ovládania asistenčných systémov, druhé na domovskú obrazovku. Android Auto, Apple CarPlay či parkovacia kamera s kvalitným obrazom sú samozrejmosťou.
Ďalším plusom je klasické ovládanie klimatizácie fyzickými ovládačmi – po pár dňoch to zvládnete už čisto hmatom. Klíma je len jednozónová, ale za to funguje skvele a kabínu vychladí/vyhreje vcelku rýchlo. Menším sklamaním sú tvrdé plasty na vrchu palubnej dosky a na dverách. Prekvapením bol aj väčší aerodynamický šum od vodičových dverí. Naopak, poteší stredový tunel s klasickým koncernovým voličom prevodovky, voličom jazdných režimov, bezdrôtovou nabíjačkou a úložným priestorom. Celkovo predná časť interiéru pôsobí vzdušne ale zároveň vás objíme a vtiahne do seba. Stačí sa posadiť.
Vzadu je situácia s priestorom o trochu horšia. Pri výške 185 cm máte problém sadnúť si pohodlne „sám za seba“ – najmä kvôli menšiemu priestoru na nohy. Nad hlavou ešte nejaký ten centimetrík ostal. Pri rázvore 2 562 mm je to ale pochopiteľné. Šírka kabíny tiež nepôsobí tak vzdušne ako vpredu a traja dospelí sa tu zvezú len veľmi núdzovo. Vzadu nájdete dva výduchy klimatizácie a USB-C port. Kufor ponúka solídnych 415 litrov, po sklopení zadných sedadiel delených v pomere 60:40 sa dá naložiť aj dlhší náklad. Počas testu interiér nevydával žiadne nežiaduce zvuky, vŕzganie a ani búchanie čo je dôkazom, že Alfa si dala naozaj záležať.
Jazdné vlastnosti a technika
Otázka znie: cítiť talianske DNA aj za volantom? Odpoveď je jednoduchá – áno. Riadenie je tuhšie, s celkom dobrou spätnou väzbou – presne viete, čo od neho čakať. Avšak stále šoférujete crossover a nie športový sedan, čiže treba aj túto odozvu brať s ohľadom na stavbu karosérie. Podvozok je komfortne naladený, ale je tvrdší ako u francúzskych náprotivkov. Priečne nerovnosti mu až tak nevoňajú, no odmenou je agilita a dynamika v zákrutách. Auto nie je nedotáčavé a aj v zákrutách príjemne prekvapí a je celkom dobre čitateľné. Naladenie je komfortné, s ktorým sa dá jazdiť každý deň, no ak máte radi svižnejší štýl, Junior vás poteší. Hybridný systém kombinuje benzínový motor s elektromotorom na výkon 107 kW. Dynamika je dostatočná, motor má príjemný ťah a spotreba je veľmi rozumná. Počas testu si „jednadvojka“ vypýtala v priemere 6 litrov benzínu na 100 km.
O prenos výkonu na predné kolesá sa stará automatická 6-stupňová dvojspojková prevodovka, v ktorej je osadený 21kw elektromotor. Funguje výborne, dokonca aj v manuálnom režime pri radení pádlami si užijete zábavu. Jediná výhrada smeruje k podraďovaniu – pri spomaľovaní do križovatky prevodovke chvíľu trvá, kým zaradí nižší stupeň, a necháva otáčky zbytočne klesnúť až k hranici niekde okolo 1 100 ot./min. Vtedy pocítite aj prejav trojvalcového ústrojenstva a mierneho chvenia. Následne sa motor vypne, auto sa prepne do elektrického režimu a následne sa zase naštartuje spaľovák. Toto by si zaslúžilo doladiť. Inak celkovo súhra motora a podvozku funguje skvele a je vidno, že Junior by zvládol aj silnejší benzínový motor. Na väčšiu porciu koní pod kapotou tu ale máme vrcholnú elektrickú verziu.
Verdikt
Alfa Romeo Junior Hybrid Speciale je auto, ktoré aj v preplnenom segmente malých crossoverov dokáže zaujať. Má charakteristický taliansky dizajn, špecifickú atmosféru interiéru a čo je dôležité – nezaprie DNA značky ani za volantom. Nie je to najpriestrannejšie auto v triede, ani najkomfortnejšie. Ale ak hľadáte crossover, ktorý ponúka viac než len racionálny nákup, Junior je presne ten typ auta ktoré vám to vráti dobrou spotrebou, na danú triedu aj celkom kvalitne spracovaným interiérom a najmä svojou aj keď už mierne konzervatívnejšou talianskou povahou.
Čítajte ďalej
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
