TEST Honda ZR-V Advance: Dvojliter zmenil všetko, čo mi na menšej HR-V prekážalo

Autor

Honda ZR-V je auto, pri ktorom som si počas testu viackrát povedal, že presne takto mala Honda svoju ponuku poskladať. Nie je malá ako HR-V, ale zároveň ešte nie je obrovským SUV, ktoré pôsobí, akoby ste s ním mali každý deň bojovať o miesto na parkovisku. Je jednoducho väčšia, priestrannejšia a dospelejšia.

A presne taká podľa mňa má byť. Honda ju pritom jasne smeruje na rodiny a aktívnych ľudí. Na tých, ktorí potrebujú dostatok priestoru v kabíne, praktický batožinový priestor a auto, ktoré zvládne každodennú prevádzku rovnako dobre ako dlhú cestu cez pol Európy. Počas testu som ju preto nevnímal ako auto na jedno konkrétne použitie. Skôr ako auto, ktoré má zvládnuť všetko. A možno práve v tom je jej najväčšia sila.

Neprehliadnite: TEST Honda HR-V e:HEV Advance Sport: Boomer, ktorý v digitálnej dobe pohladí dušu a peňaženku

Nie je to len väčšia HR-V

Ak ste čítali môj predchádzajúci test Hondy HR-V, viete, že k tomuto modelu mám celkom blízko. HR-V ma bavila svojou jednoduchosťou, praktickosťou a tým, že sa nesnažila byť niečím, čím nie je. ZR-V je však úplne iná liga. Nie dizajnom alebo filozofiou značky, ale tým, ako pôsobí za volantom. ZR-V je jednoducho väčšie auto. Má viac priestoru, pôsobí stabilnejšie a predovšetkým má motor, ktorý podľa mňa presne zodpovedá tomu, čo od väčšej Hondy očakávam. A práve motor je vec, ku ktorej sa ešte vrátim. Najskôr však interiér.

Advance už veľa priestoru na sťažovanie nedáva

Testovaný exemplár bol vo výbave Advance. A poviem to rovno, toto je presne tá úroveň výbavy, pri ktorej som počas testu nemal potrebu premýšľať, čo ďalšie by som ešte do auta chcel. Samozrejme, vždy sa dá niečo vymyslieť. Automobilky nám už dnes dokážu ponúknuť desiatky rôznych doplnkov a príplatkov. Lenže ZR-V Advance už pôsobí ako kompletne vybavené auto. Má všetko podstatné, čo od moderného rodinného SUV očakávam.

Bezpečnostné systémy, komfortnú výbavu, moderné multimédiá, kameru, parkovacie senzory a množstvo elektronických pomocníkov. A čo je pre mňa dôležité, stále sa to celé nesnaží schovať za jeden obrovský displej. Honda totiž aj tu zostáva Hondou. A to mi vyhovuje. Čo sa však týka kamery, tým že displej je proporčne malý, tak parkovacia kamera je skôr na orientáciu ako na presné cúvanie.

Čistý a plne funkčný interiér. To je vec, ktorú na Hondach zbožňujem.

Interiér, v ktorom sa dá normálne žiť

Interiér ZR-V je veľmi podobný tomu, čo už poznáme z ďalších modelov značky. Žiadne divoké experimenty, žiadna snaha ohúriť vás pri každom nastúpení. Sadnete si, všetko máte viac-menej tam, kde očakávate, a môžete ísť. Prístrojová doska pôsobí prehľadne. Klimatizácia má svoje fyzické ovládanie a nemusíte sa pri každej zmene teploty prehrabávať menu infotainmentu. Pre mňa je to stále veľká výhoda. Dnes sa totiž občas dostávame do situácie, keď automobilky robia interiér modernejší tým, že z neho odstránia tlačidlá. Lenže odstránenie tlačidla ešte automaticky neznamená zlepšenie ovládania. Honda to našťastie nepreháňa.

Na volič prevodovky v podaní samostatných tlačidiel sa dá zvyknúť. Prvé dni som s ním však zápasil.

Volič prevodovky? Tu som sa trápil

A teraz jedna vec, ktorá ma počas testu prekvapila viac, než by som čakal. Volič prevodovky. Je pravda, že Honda roky používa tlačidlové ovládanie smeru jazdy, lenže ja som takú Hondu jazdil raz a aj to pred rokmi. Na papieri je to jednoduché. Stlačíte D a idete dopredu, R znamená spiatočku a P parkovanie.

Jednoduché. Lenže môj mozog to počas testovacieho týždňa odmietal prijať tak jednoducho. Mýlil som sa. A nie raz. Opakovane som si pred zaradením musel uvedomiť, ktoré tlačidlo vlastne stláčam. Pri klasickom voliči máte predsa len určitý mechanický pohyb. Rukou ho posuniete do konkrétnej polohy a mozog presne vie, čo robí. Tu jednoducho stlačíte tlačidlo.

A práve preto som si počas testu niekoľkokrát spomenul na mojich známych, ktorí v minulosti dokázali namiesto D zaradiť R. Pri dnešných elektronických voličoch je to trochu iný svet. Nechcem tým povedať, že systém Hondy je zlý. Nie je. Po čase si naň určite zvyknete. Ja som si však počas testovacieho týždňa nezvykol úplne.

A možno by som mal ešte jednu poznámku. Ak presadnete do ZR-V z auta koncernu Volkswagen alebo z niektorého modelu koncernu PSA, môžete chvíľu rozmýšľať ešte viac. Každý výrobca totiž rieši volič prevodovky trochu inak a človek si časom vytvorí vlastné motorické návyky. Práve tie potom v novom aute pracujú proti vám. Takže áno, Honda, priznávam. Tu som prehral ja.

Spätné zrkadlá v hustej mestskej premávke veľa skryjú v mŕtvom uhle. Elektrický asistent tento problém rýchlo vyrieši.

Spätné zrkadlá majú jednu zvláštnosť

Ďalšou vecou, ktorú som si všimol, sú spätné zrkadlá. ZR-V má samozrejme systém upozornenia na vozidlá v mŕtvom uhle. A pri dnešnej premávke je to užitočná vec. Lenže samotné zrkadlá sú podľa môjho pocitu umiestnené pomerne blízko vodiča. Výsledkom je, že ich nemám v zornom poli tak prirodzene, ako by som si predstavoval. Je to trochu zvláštne.

Máte elektronický systém, ktorý vás upozorňuje na vozidlo v mŕtvom uhle, ale samotné zrkadlo by som osobne radšej videl o niečo prirodzenejšie. Opäť však nejde o zásadnú chybu. Je to skôr vec, ktorú si všimnete až vtedy, keď v aute strávite viac času. A presne takéto detaily sú podľa mňa pri teste dôležitejšie ako desať riadkov z katalógu.

USB porty pri stehnách? Tento nápad prekvapí. Treba k tomu prispôsobiť aj dĺžku kábla. Keď je dlhý, tak sa bude zbytočne motať pri stehnách.

Stredová konzola a večný problém s káblom

Stredová konzola je praktická a poskytuje dostatok priestoru na odloženie vecí. Telefón, drobnosti, kľúče – všetko si nájde svoje miesto. S USB portmi mám však osobný problém. Sú totiž umiestnené pomerne blízko pri prednej časti sedadiel. A keď pripojíte telefón, kábel jednoducho nie je tam, kde by som ho osobne chcel mať.

Buď sa vám začne motať pri nohe, alebo ho musíte nejako dostať medzi sedadlá. A presne toto je detail, ktorý ma počas testu otravoval viac, než by som čakal. Možno som rozmaznaný. Možno som si len zvykol na iné riešenia. Ale pri aute, v ktorom máte telefón prakticky neustále pripojený, by som USB porty umiestnil tak, aby kábel okamžite zmizol z priestoru vodiča. Nie je to tragédia. Ale je to jedna z tých maličkostí, ktoré pri každodennom používaní vnímate stále.

A potom stlačíte štart

Keď však všetky tieto drobnosti odložíme bokom, príde čas vyraziť. A vtedy Honda ZR-V ukáže svoju najväčšiu výhodu. Dvojliter. V porovnaní s HR-V je rozdiel extrémny. A myslím to vážne. HR-V je veľmi príjemné auto. Je úsporné, pokojné a v meste funguje výborne. Lenže pri dlhšej jazde a najmä na diaľnici som mal pri ňom občas pocit, že už od neho žiadam trochu viac, než je mu prirodzené. ZR-V tento pocit prakticky odstránila.

Dvojlitrový hybridný pohon je presne to, čo podľa mňa väčšiemu autu prospieva. Honda ZR-V nepôsobí, že musí motor neustále naháňať do otáčok, aby sa auto pohlo. Pri zrýchľovaní má podstatne väčšiu rezervu a na diaľnici sa správa dospelejšie. A hlavne – nehúči tak, ako som to poznal pri HR-V. To je pre mňa možno najdôležitejšia vec.

Keď sa na diaľnici začne cesta dvíhať, nechcete počúvať motor, ktorý sa snaží zachrániť situáciu. Chcete jednoducho pridať plyn a pokračovať. Honda ZR-V to robí oveľa prirodzenejšie. Pri predbiehaní máte rezervu. Pri stúpaní máte rezervu. A keď idete dlhú trasu, máte pocit, že motor pracuje v podstatne komfortnejšom režime. Nie je to športové auto. Ani sa naň nehrá. Ale je to auto, ktoré má dostatok výkonovej rezervy na normálnu jazdu. A presne to od rodinného SUV očakávam.

Ak by som mal ZR-V charakterizovať jednou cestou, bola by to diaľnica. Nie preto, že by v meste nefungovala. Funguje. Lenže až pri dlhšej jazde pochopíte, čo vám väčšie auto a dvojliter prinášajú. ZR-V je pokojná. Motor sa netrápi, auto drží stopu a vodič nemusí každé predbiehanie plánovať na tri kilometre dopredu. A to je rozdiel, ktorý som medzi ZR-V a HR-V cítil veľmi výrazne. Pri HR-V som si občas povedal, že by som chcel väčší motor. Pri ZR-V som si to počas testu nepovedal ani raz.

Klasické hardvérové ovládanie klimatizácie! Toto je skutočné „must have“ v aute.

Spotreba 6,5 litra

Výsledná spotreba počas môjho testu bola 6,5 l/100 km. A pri tomto aute som s týmto číslom spokojný. Nie je to číslo, ktoré by som sa snažil prezentovať ako rekord. ZR-V nie je auto, ktoré kupujete preto, aby ste jazdili za tri litre. Je to väčšie SUV s dvojlitrovým benzínovým motorom a hybridným systémom. A 6,5 litra na sto kilometrov mi v tomto kontexte príde ako veľmi rozumný výsledok. Navyše je dôležité, ako sa k nemu dostanete. Nemusíte jazdiť ako dôchodca, aby ste dosiahli rozumnú spotrebu. Auto vás nenúti neustále sledovať palubný počítač a premýšľať, či môžete pridať .Môžete jednoducho jazdiť. A to mám rád.

Rodina jej pristane

Honda ZR-V podľa mňa najlepšie funguje v rukách človeka, ktorý potrebuje univerzálne auto. Niekoho, kto cez týždeň jazdí do práce, cez víkend vyrazí s rodinou mimo mesta a niekoľkokrát do roka absolvuje dlhú dovolenku autom. Práve tu sa ukazuje jej väčšia karoséria. V kabíne máte dostatok priestoru a batožinový priestor už nie je kompromisom, ktorý musíte neustále riešiť.

To je dôležité najmä pre rodinu. Pretože keď cestujete sami, kufor rieši málokto. Keď však máte dve deti, kočík, tašky, kufre, športové vybavenie a všetko, čo si rodina dokáže na víkend zobrať, zrazu sa každý liter počíta. Honda ZR-V je v tomto smere podstatne dospelejšia ako HR-V. A pritom ešte stále nepôsobí zbytočne veľká.

Honda ZR-V má základný objem kufra 380 litrov. Nie je to veľa, ale stačí. Škoda len plastových bokov.

Honda zostala Hondou

Honda ZR-V má pohodlné predné sedadlá s vyhrievaním a ventiláciou.

Na ZR-V sa mi páči ešte jedna vec. Napriek väčším rozmerom sa z nej nestalo ťažkopádne SUV. Stále máte pocit, že riadite Hondu. Riadenie je príjemné, podvozok pôsobí iste a auto sa v zákrutách nespráva ako vysoká skriňa. Ale keď prídete do zákruty, nemusíte pred ňou brzdiť len preto, aby ste sa potom báli, čo urobí karoséria. Auto pôsobí stabilne a predvídateľne. A práve predvídateľnosť mám na Hondách rád. Nemusia vás neustále zabávať. Stačí, že viete, čo od nich môžete očakávať.

Čo mi na nej teda prekážalo?

Aby test nepôsobil ako reklamný leták, treba povedať aj to, čo mi nesadlo. V prvom rade volič prevodovky. Ako som už písal, počas testu som sa pri ňom mýlil viac, než by som chcel. Nie je to technický problém, ale mne osobne tento spôsob ovládania nesadol. Druhou vecou sú USB porty. Ich umiestnenie by som vyriešil inak. Kábel sa podľa mňa zbytočne dostáva do priestoru, kde ho nechcem. A tretím detailom sú spätné zrkadlá. Nie pre ich funkciu, ale pre ich umiestnenie a môj subjektívny pocit z výhľadu. A potom je tu ešte jedna vec, ktorú považujem skôr za otázku vkusu. Honda ZR-V sa nesnaží kričať do sveta, že stojí veľa peňazí. A mne to vyhovuje.

Mriežky ventilácie s imitáciou včelieho plastu vyzerajú naozaj cool!

Verdikt

Honda ZR-V Advance je auto, ktoré mi počas testu dávalo väčší zmysel s každým ďalším kilometrom. Nie je dokonalé. Ale potom nasadnete, vyrazíte na diaľnicu a pochopíte, prečo je Honda ZR-V niekde úplne inde ako HR-V. Dvojlitrový hybridný motor je obrovský rozdiel. Nehučí, netrápi sa a pri diaľničnej jazde pôsobí oveľa suverénnejšie. Auto má dostatok rezervy a vodič nemusí neustále premýšľať, či ešte môže pridať.

Výbava Advance je navyše presne taká, akú by som pri tomto aute chcel. Nie je potrebné naháňať ďalšie položky v konfigurátore, aby ste mali pocit, že vám v aute niečo podstatné chýba. Honda ZR-V je jednoducho kompletná. A možno práve preto na mňa pôsobí tak dobre. Nie je extrémna. Nie je prehnane digitálna. Nesnaží sa vás ohúriť každou maličkosťou.Je to Honda pre človeka, ktorý chce väčšie auto, potrebuje priestor pre rodinu, jazdí aj dlhé trasy a zároveň nechce obetovať príjemné jazdné vlastnosti.

Po skúsenosti s HR-V som mal pri ZR-V jednu zásadnú otázku. Čo by som na nej ešte chcel zlepšiť? Úprimne? Pár detailov by sa našlo. Ale motor už nie. A to je podľa mňa najväčší kompliment, aký jej môžem dať.

Technické údaje Honda ZR-V e:HEV Advance

Sledujte Autoviny.sk na platforme Google News

Marek

Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.

» Marek