Elektromobil má prejsť 600 km. Z Bratislavy do Sniny môže papierový dojazd bolestivo zaskočiť

Elektromobily majú jednu veľkú výhodu, ktorú nemožno poprieť. Pri domácom nabíjaní dokážu jazdiť veľmi lacno. Lenže keď sa vyberiete na dlhú cestu, situácia sa môže výrazne zmeniť. Vyššia rýchlosť, plné auto, klimatizácia alebo kúrenie a nepriaznivé počasie dokážu spotrebu výrazne zvýšiť. A k tomu treba pripočítať cenu verejného nabíjania, čas strávený pri stojane a v niektorých prípadoch aj ďalšie poplatky.

Predstavme si preto modelovú situáciu. Máme elektromobil so 100 kWh batériou, ktorý v náročných podmienkach spotrebuje 22 kWh/100 km. Na papieri môže mať pokojne dojazd okolo 600 kilometrov. V realite však jeho energetická matematika vyzerá úplne inak.

Papierových 600 kilometrov nemusí znamenať 600 kilometrov na diaľnici

Pri spotrebe 22 kWh/100 km dokáže 100 kWh batéria teoreticky zabezpečiť približne 455 kilometrov. A to sa posledné kilometre mrvíte, či vám to vôbec vyjde.  A to hovoríme o našom modelovom prípade, v ktorom už počítame s náročnejšími podmienkami. Ak teda výrobca uvádza dojazd 600 kilometrov, vodič by rozhodne nemal automaticky očakávať, že rovnakú vzdialenosť absolvuje po diaľnici s plne naloženým autom.

Nie je to iba teória. ADAC testoval elektromobily s deklarovaným dojazdom najmenej 500 kilometrov v podmienkach diaľničnej jazdy a nízkej teploty. Pri 18 z 25 testovaných modelov bola spotreba najmenej o 50 percent vyššia než hodnoty zodpovedajúce údajom výrobcu. Cupra Born VZ s WLTP dojazdom 594 kilometrov zvládla v konkrétnom zimnom teste len 325 kilometrov!!!  To samozrejme neznamená, že každý elektromobil so 600-kilometrovým WLTP dojazdom prejde iba 400 kilometrov. Znamená to však, že rýchlosť, teplota a podmienky dokážu s papierovým číslom poriadne zamávať.

Neprehliadnite: Drahý benzín mení názor na elektromobily. A čo Slovensko?

Opel Grandland s elektrickým pohonom a najväčšou baterkou sľubuje pri 89% dojazd 513 km. Realita na dlhé trasy je však podstatne horšia. A má to tak každý elektromobil…

Bratislava – Snina: presne tu sa ukáže realita

Teraz si vezmime konkrétnu slovenskú trasu. Z Bratislavy do Sniny je približne 500 kilometrov podľa zvolenej trasy.

Náš modelový elektromobil má pri spotrebe 22 kWh/100 km na takúto cestu energetickú potrebu približne 110 kWh. Batéria má pritom iba hrubú kapacitu 100 kWh. To znamená, že bez nabíjania do Sniny nedôjdeme. A ak nechceme prísť do cieľa s prakticky vybitou batériou, vodič nebude riešiť iba jednu krátku zastávku. Rozumnejšie je počítať s dobitím počas trasy a podľa aktuálnej spotreby a rezervy aj s ďalším doplnením energie pred poslednou časťou cesty. Práve tu sa začína rozdiel medzi klasickým autom a elektromobilom prejavovať aj v čase.

Hodina a pol pri nabíjačke

Predstavme si, že náš elektromobil dokáže využiť 150 kW nabíjačku a na doplnenie potrebnej energie strávime pri stojane 90 minút do plna. Pozor však na jedno číslo: údaj 150 kW na stojane neznamená, že auto bude počas celej hodiny a pol nabíjať výkonom 150 kW. Nabíjací výkon sa počas nabíjania mení a pri vyššom stave nabitia môže výrazne klesnúť. Pre vodiča je však dôležitý výsledok. Na klasickej čerpacej stanici natankuje palivo za niekoľko minút. Pri elektromobile sa čas potrebný na cestu môže predĺžiť o desiatky minút alebo viac. A pri dvoch zastávkach už nejde o zanedbateľný čas.

Koľko stojí 100 kWh na verejnej nabíjačke?

Tu sa často končí predstava, že elektromobil automaticky znamená lacnú prevádzku. GreenWay v programe Energia Standard aktuálne uvádza pri ultrarýchlom nabíjaní nad 100 kW cenu 0,69 €/kWh. Ak by sme teda do nášho modelového auta doplnili 100 kWh: 100 × 0,69 € = 69 €

Jedno plné nabitie 100-kWh batérie by tak pri tejto sadzbe vyšlo na približne 69 eur. A teraz to prepočítajme na 100 kilometrov. Pri spotrebe 22 kWh/100 km: 22 × 0,69 € = 15,18 € na 100 km.

To už nie je suma, ktorú by sme mohli označiť za zanedbateľnú. Samozrejme, existujú lacnejšie spôsoby nabíjania a úplne inú ekonomiku má domáce nabíjanie. GreenWay napríklad pri štandardnom programe uvádza 0,39 €/kWh pri AC, 0,59 €/kWh pri DC do 100 kW a 0,69 €/kWh pri ultrarýchlom DC nad 100 kW. Preto je pri elektromobile mimoriadne dôležité, kde ho nabíjate.

Čakanie na nabíjačke. Nie vždy sa dá stratený čas zmysluplne využiť. Foto: Archív

Doma za pár eur, na diaľnici už úplne iný príbeh

Ak by rovnaké auto spotrebovalo 22 kWh/100 km a elektrinu doma by sme napríklad rátali modelovo po 0,20 €/kWh, energia na 100 kilometrov by vyšla na: 22 × 0,20 = 4,40 € To je dramatický rozdiel oproti 15,18 eura pri verejnom ultrarýchlom nabíjaní za 0,69 €/kWh. A práve preto môže byť veta „elektromobil jazdí za štyri eurá na 100 kilometrov“ pravdivá, ale iba za určitých podmienok. Ak totiž vodič nemá možnosť pravidelne nabíjať doma a je odkázaný na verejnú infraštruktúru, jeho náklady môžu byť niekoľkonásobne vyššie.

Nabíjanie nie je vždy jediný účet

Do výslednej ceny treba navyše započítať aj prípadné časové poplatky za obsadenie stojana po uplynutí stanovenej doby. Konkrétne pravidlá sa líšia podľa prevádzkovateľa, typu stanice a programu.

A potom je tu ešte jedna vec, na ktorú sa pri debatách o elektromobiloch často zabúda – parkovné. Ak je nabíjacia stanica umiestnená v regulovanej parkovacej zóne, samotné nabíjanie nemusí automaticky znamenať, že vozidlo môže na danom mieste parkovať zadarmo. Vodič teda môže riešiť tri samostatné položky: elektrinu + prípadný časový poplatok + parkovné. Výsledná cena cesty preto môže byť vyššia než jednoduchý výpočet spotreby vynásobenej cenou elektriny.

A čo dlhé trasy?

Pri dlhej ceste sa nemôže spoliehať iba na to, že po príchode „nejako“ nájde voľný stojan. Nabíjanie treba plánovať podobne ako tankovanie – a pri elektromobile ešte o niečo pozornejšie. Ak je stanica obsadená, mimo prevádzky alebo má iný výkon, než vodič očakával, plánovanie trasy sa môže skomplikovať.

Kia EV6 168 kW RWD Earth na trase Bratislava-Snina-Bratislava spotrebovala 21,0 kWh/100 km elektriny koncom jesene 2025. Foto: Autor

Najväčší rozdiel? Domáce nabíjanie

A tu sa dostávame k podstate celej debaty. Elektromobil môže byť mimoriadne lacný na prevádzku, ak máte kde nabíjať. Majiteľ rodinného domu s vlastným parkovacím miestom a možnosťou nainštalovať wallbox je v úplne inej situácii ako človek, ktorý býva v bytovom dome, parkuje na ulici a je odkázaný na verejné nabíjačky. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 bolo na Slovensku 1 833 150 bytových domácností. To však neznamená, že každá z nich má vlastnú garáž alebo možnosť jednoducho pripojiť auto k elektrickej sieti. Práve dostupnosť domáceho parkovania a nabíjania je preto pri hodnotení reálnych nákladov elektromobilu mimoriadne dôležitá.

Elektromobil teda nie je automaticky drahý ani lacný

Realita je trochu zložitejšia. Pri našom modelovom aute so 100-kWh batériou a spotrebou 22 kWh/100 km môže domáce nabíjanie vychádzať veľmi priaznivo. Naopak, pri dlhých cestách s využívaním ultrarýchlych verejných nabíjačiek môže cena za 100 kilometrov výrazne narásť. A potom už nejde iba o cenu elektriny.

Treba počítať s reálnym dojazdom, počtom nabíjacích zastávok, časom stráveným pri stojane, cenou za kWh, prípadnými časovými poplatkami a v niektorých prípadoch aj parkovným.Takže keď výrobca napíše na papier „dojazd 600 kilometrov“, nemusí klamať. Len vám nehovorí, že na konkrétnej ceste z Bratislavy na východ Slovenska môže mať vaše auto úplne inú spotrebu, dojazd aj náklady.

A práve preto je pri elektromobile možno dôležitejšie než samotné číslo WLTP vedieť odpoveď na jednoduchú otázku: Kde ho budete nabíjať?

Poďme konkrétne na stratu hodnoty

Veľkou položkou je aj strata hodnoty. Rozoberme si napr Mercedes-Benz GLB ale v podsta to je úplne jedno, lebo nové autá proste lacné nie sú. Pri Mercedes-Benz GLB odhaduje Kelley Blue Book päťročnú depreciáciu približne na 22 000 eur. Pri elektrickej GLB zatiaľ päťročné reálne údaje nemáme, keďže ide o nový model. Ak by však jej hodnota klesala rýchlejšie, rozdiel môže po piatich rokoch predstavovať tisíce eur.

Pri elektrickej verzii je druhý riadok iba modelový scenár, nie predpoveď. Ukazuje však, prečo pri porovnávaní elektromobilu nestačí pozerať iba na cenu elektriny. Ak auto počas piatich rokov výrazne stratí hodnotu, môže tento rozdiel prevážiť nad úsporami na prevádzke.

ADAC aktuálne uvádza pri GLB 220 d servisné náklady približne 117–127 € mesačne podľa výbavy a pri elektrickej GLB 250+ približne 108–120 € mesačne. Ide však o celkové modelové „Werkstattkosten“, nie iba faktúry za pravidelný servis.

Mercedes-Benz GLB 220 d 4Matic, spotreba Bratislava-Snina-Bratislava činila začiatkom jari 2024 5,8 l/100 km nafty. Foto: Autor

Pre článok by som preto použil jednoduchší, konzervatívny model:

Rozdiel je približne 3 100 € v prospech elektromobilu. Jasné. Ak porovnáme 20 kWh/100 km pri elektromobile a 7 l/100 km pri diesli, pričom nafta stojí 2 €/l a verejné DC nabíjanie GreenWay v programe Energia Standard nad 100 kW stojí 0,69 €/kWh, vychádza to takto:

Na prvý pohľad je rozdiel iba 200 € za 100 000 km v prospech elektromobilu.

A je tu ešte jeden dôležitý detail: ak započítame približne 10 % straty pri nabíjaní, elektromobil by zo siete potreboval asi 22 kWh/100 km. Vtedy vychádza verejné nabíjanie na 15,18 €/100 km, teda 15 180 € za 100 000 km. Výsledok je potom zaujímavý: pri drahom verejnom nabíjaní sa výhoda elektromobilu oproti dieselu so spotrebou 7 l/100 km prakticky stráca. Diesel by v našom modeli minul na palivo 14 000 €, elektromobil približne 15 180 €.

Zarátajme aj čas, ktorý viem využiť inak

Pri elektromobile sa navyše jazdí na dlhé trasy pomalšie. Napr. zo zvyku tempomat na diaľici je nastavený na 125 km/h. Pri spaľovacom aute tempomat nastavený na 140 km/h – lebo tak sa proste jazdí. Hrubý prepočeť času je rozdiel 30 minút na jednu jazdu. K tomu pri elektromobile pripočítame minimálne 40-minútové nabíjanie povedzme na Budči alebo v Banskej Bystrici a ďalšiu hodinu na nabíjačke v Humennom nasledujúci deň, lebo však z bytu nabíjať neviem.

A tu prichádza na rad matematické vyjadrenie v paniazoch. Štatistický úrad SR uvádza priemernú hrubú mzdu v 1. štvrťroku 2026 na úrovni 1 611 € mesačne. Pri zjednodušenom prepočte na 160 pracovných hodín ide približne o 10,07 € za hodinu.

Ak by sme takýto režim preniesli na 100 000 km, teda 200 úsekov po 500 km:

Čiže takmer 420 hodín, teda približne 17,5 dňa, môže v tomto modelovom scenári predstavovať čas navyše. Pri priemernej hrubej hodinovej mzde je jeho modelová hodnota približne 4 200 eur. A to ešte nerátame samotné náklady na elektrinu.

Mercedes-EQ EQB 350 4Matic v roku 2022 si bez problémov vedel vypýtať na dlhej trase 25 kWh/100 km. Aktuálny elektrický model GLB však si však vie vypýtať podstatne menej! Foto: Autor

Takže čo vieme vypočítať? Elektromobil nie je pre každého…

* Pri elektrickej GLB ide o modelový scenár, keďže aktuálna generácia nemá päťročnú históriu zostatkových hodnôt.

Čo z toho vyplýva? Samotná prevádzka vyzerá pre elektromobil priaznivejšie, za 100 000 km by sme na energii a servise boli približne na 18 280 €, zatiaľ čo diesel na približne 20 200 €. Keď však započítame aj odpis hodnoty auta a ekonomickú hodnotu času stráveného nabíjaním a pomalšou jazdou, rozdiel sa v tomto modelovom scenári výrazne otočí.

Dôležitá poznámka: pri inom spôsobe nabíjania, najmä pri domácom nabíjaní, alebo pri inom vývoji cien jazdených elektromobilov môže byť výsledok výrazne odlišný. Zároveň porovnanie pracuje s cenou nabíjania na najrýchlejších nabíjacích staniciach, ktoré proste šetria čas, avšak sú najviac škodlivé pre životnosť batérie. Takže áno, priznávam, je to najhorší čierny scenár, aký si ja osobne viem predstaviť…

Sledujte Autoviny.sk na platforme Google News

Marek

Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.

» Marek