Toto je temná stránka čínskeho trhu s elektromobilmi
Čína sa stala vo veľmi krátkom čase svetovým lídrom v elektromobilite – vďaka masívnym dotáciám a strategickému smerovaniu, no má to však niekoľko “ale”. Za lesklou fasádou čínskeho elektromobilového priemyslu sa skrývajú totižto vážne problémy: podvody, bezpečnostné riziká, environmentálne paradoxy a otázky udržateľnosti.
Vydané Text: Matej Klinko
Čínske elektromobily v posledných rokoch raketovo napredujú, a to nielen v predajoch, ale aj inováciách, celkovej kapitalizácii a postavení na svetovom trhu. Realita za oponou však naznačuje inú, odvrátenejšiu stránku tohto zdanlivo zázračného vzrastu čínskej elektromobility.
Virtuálne predaje a „0-kilometrové“ jazdenky
Niektoré čínske automobilky umelo nafukujú štatistiky predaja. Trik spočíva v tom, že predajú nové auto spriaznenému dílerovi, formálne ho zaregistrujú (aby získali dotáciu) a následne ho predajú ako „jazdené“ vozidlo s nulovým nájazdom. Ide o obchádzanie pravidiel, ktoré deformuje trh a znižuje dôveru v oficiálne čísla predaja. Ministerstvo obchodu už začalo konať, keďže takto údajne koná až niekoľko tisíc predajcov.
V Európe šokoval test čínskeho model Suda SA01, ktorý sa predával bez airbagov, ESP či moderných bezpečnostných systémov. V crashteste nemeckého ADAC dopadol katastrofálne – vodič by pri nehode utrpel smrteľné zranenia. Takýchto prípadov je viac, najmä pri lacnejších modeloch. Niektoré elektromobily majú problém aj s aktiváciou airbagov pri reálnej nehode. Hoci prémiové značky ako NIO či XPeng investujú do bezpečnosti, lacné modely často neplnia ani základné štandardy.
Čoraz viac sa objavujú správy o požiaroch elektromobilov, či už počas nabíjania alebo nehody. Trpkým príkladom je havária EV od Xiaomi, pri ktorej vozidlo začalo horieť po náraze a vodič zomrel. Čínska vláda plánuje sprísniť normy na batérie od roku 2026, čo môže vytlačiť slabších hráčov z trhu.
Kvalita pod tlakom a environmentálne paradoxy
Mnohé elektromobily sú vyrábané pod časovým a ekonomickým tlakom – rýchlo, lacno, často bez dostatočnej kontroly kvality. Objavujú sa vady laku, plesne v interiéri, rozladený softvér či slabé materiály. BYD – líder na trhu, už čelil kritike kvôli nekvalitnej preprave vozidiel do Európy, Japonska či Thajska.
Napriek „zelenému imidžu“ sú čínske elektromobily ekologicky problematické. Ich výroba je často poháňaná uhlím, pričom samotná batéria tvorí až 43 % ich uhlíkovej stopy. Ťažba surovín ako lítium alebo kobalt, má závažné ekologické a sociálne dopady. K tomu sa pridávajú tony vyradených EV z car-sharingových flotíl, ktoré chátrajú na odstavných plochách, pričom recyklácia batérií ešte nie je systémovo vyriešená.
Medzi rokmi 2015–2020 vzniklo v Číne vyše 400 EV startupov. Kombinácia štátnych dotácií, súťaže o trhový podiel a nízkych nákladov viedla k masovej výrobe, často bez dôrazu na kvalitu či dlhodobú udržateľnosť. Manažéri sa báli priznať zlyhanie a tak radšej vykazovali falošné čísla. Systém vyplácal príspevky za každé predané auto, nie za jeho bezpečnosť či spoľahlivosť , čím vznikol rad morálno-bezpečnostných problémov aj subvenčných podvodov.
Ak Čína nezvládne očistu sektora, dôvera v elektromobily môže vážne utrpieť, doma aj v zahraničí. Zahraniční zákazníci by si mali dávať pozor najmä na menej známe značky. Európski regulátori by mali dôsledne testovať dovážané modely. Čoraz častejšie sa diskutuje aj o uhlíkovom cle pre vozidlá s vysokou environmentálnou stopou.
Záverom, čínska elektromobilita ukazuje, že rýchly rast bez kontroly a transparentnosti vedie k problémom. Elektromobilita má potenciál zlepšiť životné prostredie, ale len vtedy, keď je aj kvalitná, bezpečná a čestná. Dobrý úmysel nestačí, na zreteľ treba stavať najmä zodpovedný prístup.
Zdroje: YouTube
