Prečo vzniklo Ferrari F40? Odpoveď šokuje – kvôli BMW M3!
Ferrari F40 nevzniklo len ako športiak – jeho korene siahajú k zlosti Enza Ferrariho voči BMW M3. Píše sa za ním príbeh plný emócií, zrady a rekordov.
Vydané Text: Eva Bednáriková
Zabudnite na hybridy, senzory a asistenčné systémy. Ferrari F40 bolo strojom čistej emócie. Divočina na štyroch kolesách, narodená v časoch, keď sa autá nekompromisne rodili z ega, rivality a géniov. A celé to začalo jedným trápnym príbehom – keď syn šéfa známeho výrobcu cestovín predbehol Ferrari 308 v úplne obyčajnom BMW M3. Nie, to nie je mýtus. To je realita z roku 1986, keď už Enzo Ferrari cítil, že jeho čas sa kráti. A ak mu niečo išlo skutočne na nervy, boli to reči o tom, že „BMW za polovičnú cenu je rýchlejšie než Ferrari“. Odpoveďou na túto urážku sa stal najikonickejší model značky – Ferrari F40.
Od poníženia k legendárnemu plánu
Ferrari sa v polovici 80. rokov trápilo. Formula 1 bez víťazstiev, predaj civilných áut stagnoval a svet sa menil. Do toho prišla večera s priateľom Pietrom Barillom, ktorý s humorom poznamenal, že jeho syn v M3-ke predbehol Ferrari. Enzo sa síce usmial, no keď mu to potvrdili aj jeho inžinieri, bolo rozhodnuté – musí vzniknúť niečo, čo navždy umlčí podobné pochybnosti o statuse Ferrari.
Príbeh F40 je nerozlučne spätý s Nicolom Materazzim. Tento muž, ktorý vyrastal v rodine lekárov, vedel už ako dieťa, že ho zaujímajú skôr karburátory než fonendoskopy. Po skúsenostiach v Lamborghini zakotvil vo Ferrari, kde sa stal hlavným inžinierom a odborníkom na turbomotory. Jedného večera mu zazvonil telefón. Na linke bol Enzo Ferrari a pýtal sa na názor na nový motor – trojlitrový turbomotor s výkonom okolo 330 koní. Materazzi si však nebral servítku pred ústa: „Ak to nebude mať aspoň 400 koní, je to zbytočné.“ Po chvíli ticha zaznela odpoveď, ktorá zmenila dejiny: „Tak si to urobte sám.“ A tak sa zrodil Projekt 164 – tajný program na vývoj najrýchlejšieho cestného Ferrari všetkých čias.
Technika, ktorá desila aj profesionálov
Materazzi pracoval najskôr na projekte, ktorý mal pretekať v skupine B. FIA však tento typ monštruóznych áut kvôli bezpečnosti zrušila. Zdalo sa, že projekt skončí. Ale Enzo Ferrari si ho zavolal a povedal mu: „Ak to auto chceš vyrobiť, rob na ňom v sobotu.“ A tak sa F40 tvorilo v tichosti, bez rozruchu, často po večeroch. Základom bol upravený rám modelu 288 GTO Evoluzione, ale všetko ostatné bolo nové. Materazziho tím vytvoril twin-turbo 2,9-litrový osemvalec s výkonom 478 koní a krútiacim momentom 577 Nm – čísla, ktoré dnes pôsobia normálne, ale v roku 1987? Čistý sen.
Auto nemalo posilňovač riadenia ani brzdový asistent. Žiadnu trakčnú kontrolu. Karbón, kevlar a polykarbonátové okná znížili hmotnosť na smiešnych 1 100 kg. Tým sa F40 katapultovalo z 0 na 100 km/h za 4,1 sekundy a dosahovalo maximálku 324 km/h. Aerodynamiku doladil samotný Materazzi, ktorý testoval prototyp v aerodynamickom tuneli Pininfariny. Výsledný odpor vzduchu bol vynikajúcich 0,29 CX. Ferrari poslalo jazdca, aby auto otestoval – a ten po niekoľkých kolách vyhlásil, že nič také ešte nešoféroval.
„Chcem to vidieť hotové kým som nažive“
Enzo Ferrari vedel, že čas nie je na jeho strane. Keď vývoj napredoval, chodil osobne kontrolovať prácu inžinierov. Tlačil na rýchlosť, no chcel perfektný výsledok. Dokonca odmietol odložiť predstavenie na autosalón vo Frankfurte. Trval na tom, že premiéra musí byť v júli 1987 – nech sa deje čokoľvek. F40 nakoniec zažilo debut na okruhu Fiorano 21. júla 1987. Motoristický svet stíchol. Prvé reakcie novinárov? Niektorí mali rešpekt, iní strach. Ferrari však dokázalo, že vie postaviť nekompromisné auto. A že posledný projekt Enza Ferrariho bude zároveň jeho najhlasnejším odkazom.
Pôvodne sa plánovalo vyrobiť len 400 kusov- no deň po premiére prišlo vyše 900 objednávok. Produkcia sa napokon zastavila až pri čísle 1 315. Materazzi veril, že bude povýšený na technického riaditeľa. Ferrari mu to dokonca osobne sľúbil. No keď sa po krátkej dovolenke vrátil, zistil, že jeho miesto zaujal iný muž – inžinier z výrobcu traktorov. Rozčarovaný Materazzi okamžite odišiel a s Enzom sa už nikdy nerozprával. O pár mesiacov neskôr Enzo Ferrari zomrel. Ferrari F40 však zostalo – ako dôkaz toho, čo môže vzniknúť z vášne, tvrdohlavosti a túžby po dokonalosti.
