Koniec plug-in hybridov? EÚ zasiahla tvrdšie, než čakali výrobcovia
Plug-in hybridy čelia rastúcej kritike EÚ. Zmeny v daniach a emisných výpočtoch zásadne zmenia ich postavenie na trhu.
Vydané Text: Eva Bednáriková
Plug-in hybridy (PHEV) boli dlhé roky vnímané ako rozumný kompromis medzi tradičnými spaľovacími motormi a čisto elektrickým pohonom. Využívali výhody oboch svetov – možnosť jazdiť bezemisne na krátke vzdialenosti a zároveň si ponechať spaľovací motor pre dlhšie trasy. Európske inštitúcie ich spočiatku podporovali ako prechodnú technológiu. V poslednom období sa ich však postoj mení.
Dôvodom je rozdiel medzi deklarovanými a reálnymi hodnotami spotreby a emisií CO₂. Podľa štúdie Európskej environmentálnej agentúry z roku 2023 sú priemerné emisie plug-in hybridov v bežnej prevádzke 3,5-násobne vyššie, než udávajú laboratórne WLTP testy. To viedlo k zmene legislatívy, ktorá od januára 2024 upravuje spôsob výpočtu emisií tohto typu pohonu.
Niektoré krajiny na túto zmenu zareagovali okamžite. Vo Francúzsku sa plug-in hybridy od roku 2024 zahrnuli do kategórie vozidiel podliehajúcich dodatočnému zdaneniu za vysokú hmotnosť. Výsledkom bol rekordný decembrový nárast predaja PHEV – predbežné zásobovanie pred sprísnením pravidiel. Len značka Land Rover zaznamenala 600 % nárast predaja plug-in hybridov v jednom mesiaci. Následne však prišiel prepad, keďže po novom sa napríklad model Range Rover Sport PHEV predražil o viac než 18-tisíc eur.
Podobný vývoj nastal aj v Belgicku, kde daňové zvýhodnenie pre plug-in hybridy skončilo. Trh zareagoval poklesom predaja o 33 % medziročne. Z pohľadu celej EÚ klesol podiel PHEV na trhu v roku 2023 o 3,9 %, zatiaľ čo čisto elektrické vozidlá zaznamenali rast.
Čo na to výrobcovia plug-inov?
Automobilky reagujú zvýšením elektrického dojazdu, čo si vyžaduje montáž väčších batérií. Napríklad nový Volkswagen Tiguan eHybrid má teraz batériu s kapacitou 19,7 kWh – vďaka čomu sa deklarovaný elektrický dojazd priblížil k hranici 100 km. V konečnom dôsledku to však výrazne zvyšuje cenu – rozdiel medzi plug-in verziou a klasickým spaľovacím modelom môže presiahnuť 6 000 eur. Cenovo sa tak PHEV približujú čisto elektrickým vozidlám, čo stavia zákazníka pred náročné rozhodnutie.
Z pohľadu funkčnosti zostáva plug-in hybrid zaujímavým riešením pre špecifický okruh zákazníkov – najmä pre tých, ktorí majú možnosť pravidelného nabíjania doma alebo v práci. Problém však nastáva, keď sa tieto vozidlá nepoužívajú podľa koncepcie, pre ktorú boli navrhnuté – teda sa pravidelne nenabíjajú. V takom prípade sa ich reálna spotreba vyrovná, ba dokonca prevýši spotrebu klasických spaľovacích vozidiel.
Zákonodarcovia v EÚ vnímajú plug-in hybridy čoraz viac ako dočasné riešenie. Ich budúcnosť po roku 2035 je neistá – v súčasnosti platí, že po tomto termíne sa prestanú predávať všetky nové osobné autá s emisným výfukovým systémom, čo zahŕňa aj hybridy. Výnimkou môžu byť len vozidlá poháňané syntetickými palivami, ktoré si vyžiadajú samostatnú certifikáciu.
Ak teda plug-in hybridy nemajú zmiznúť zo scény predčasne, budú musieť nielen preukázať vyššiu efektivitu, ale aj splniť prísnejšie emisné normy. Pre zákazníkov bude zároveň čoraz dôležitejšie, aby rozumeli spôsobu ich fungovania a efektívne využívali ich potenciál. Inak sa ich ekonomická aj ekologická výhodnosť môže veľmi rýchlo vytratiť.
Koniec vodičských preukazov: EÚ mení pravidlá, ktoré ovplyvnia každého šoféra
