ELEKTROMOBILITA

Rozvoj elektromobility: Nie sme na to sami

Európska únia síce tlačí na elektromobilitu, no zároveň pomáha s jej rozvojom v členských štátoch. Na akom princípe pomoc funguje a ako je to u nás?

Vydané  Text:  Juraj Hrivnák

Aktuálny nátlak na nabíjaciu infraštruktúru sa v posledných rokoch neustále zvyšuje. Časť požiadaviek pochádza z Európskej únie, ktorá chce byť lídrom v celosvetovom boji proti klimatickej zmene a spolu s členskými krajinami pripravuje nové predpisy v snahe splniť svoje predsavzatie Fit for 55, ktoré hovorí o 55 % redukcii emisií do konca roka 2030 v porovnaní s rokom 1990.

Do roku 2050 chce EÚ dokonca dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. A keďže podľa EÚ až 25 % emisií skleníkových plynov má na svedomí doprava, je prirodzené, že sem smeruje snaha nájsť riešenia v podobe vozidiel na elektrinu a iné alternatívne palivá.

Počet osobných automobilov na území EÚ sa má navyše do roku 2050 podľa odhadov zo súčasných 13,4 milióna zdesaťnásobiť

Druhá časť nátlaku je výsledkom prirodzeného dopytu po elektromobiloch od zákazníkov, pre ktorých majú zmysel už teraz, prípadne ktorí vyslovene chcú mať vozidlo na elektrický pohon z iných ako ekologických či ekonomických pohnútok.

Veľké plány

  • Aby stíhala vysoký nátlak zvládať aj infraštruktúra, vypracovali úradníci v rámci podpory elektromobility nariadenia, ktoré stanovujú prvé míľniky, ktorými sa majú členské krajiny riadiť:
  • Do roku 2025 musia byť rýchlonabíjačky s výkonom najmenej 150 kW nainštalované každých 60 km pozdĺž hlavných dopravných koridorov EÚ (tzv. transeurópskej dopravnej siete TEN-T).
  • EÚ myslí aj na ťažké úžitkové vozidlá, a preto navrhuje výstavbu nabíjacích staníc s minimálnym výkonom 350 kW každých 60 km v základnej sieti koridoru TEN-T a do roku 2030 každých 100 km vo väčšej súhrnnej sieti koridoru TEN-T.
  • Používatelia elektroáut musia mať možnosť jednoducho platiť na nabíjacích staniciach platobnými kartami alebo bezkontaktne bez potreby predplatného a pri úplnej cenovej transparentnosti. U nás už na to reflektuje ZSE Drive a plánuje v dohľadnej dobe inštalovať stanice vybavené platobným terminálom.
  • Prevádzkovatelia nabíjacích staníc musia elektronicky poskytovať spotrebiteľom úplné informácie o dostupnosti, čase čakania, alebo cene na rôznych staniciach.

Okrem nariadení, ktoré Európska únia vydáva, dostávajú členské krajiny aj finančnú podporu v rámci projektov, do ktorých sa jednotlivé krajiny môžu zapojiť, a ktoré významne pomáhajú k rozširovaniu európskej nabíjacej infraštruktúry o stovky staníc.

Slovensko, spoločne so ZSE Drive, má za sebou už niekoľko projektov, ktoré dopomohli k vybudovaniu rezidenčných i tranzitných nabíjacích lokalít. Významným projektom, ktorý sa podaril úspešne ukončiť, bol projekt URBAN-E, zameraný na rozvoj elektromobility a znižovanie emisií v hlavných mestách Slovenska, Chorvátska a Slovinska. Ľubľana, Bratislava a Záhreb majú ideálnu polohu na vytvorenie najvhodnejších podmienok pre ekologickú mestskú dopravu v rámci projektu cezhraničnej spolupráce.

Inzercia

Inzercia

Projekt URBAN – E, ktorý sa začal v roku 2017, vybudoval do roku 2022 celkovo 167 nabíjacích staníc, z toho 144 AC a 23 DC. Týmto spôsobom vzniklo aj vďaka projektu URBAN-E unikátne partnerstvo, ktoré pomáha vytvárať dôležitý ekosystém pre budúci nárast elektromobility v mestách. V Bratislave vzniklo v rámci projektu 50 AC a 5 DC nabíjacích staníc.

S cieľom čo najstrategickejšieho umiestnenia nabíjacích staníc v meste Bratislava sa ZSE Drive zameralo aj na tzv. intermodálne lokality, ktoré na jednom mieste prepájajú viacero druhov a spôsobov dopravy. Ide napríklad o nabíjacie stanice na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave, kde sa podarilo vybudovať nabíjací hub zložený z DC nabíjacej stanice s výkonom 50 kW a 3 AC nabíjacích staníc so 6 nabíjacími konektormi (6 × 22 kW). Na tejto lokalite sa tak pohodlne nabije až 8 elektromobilov súčasne.

Ďalším takýmto miestom je aj nová Autobusová stanica Nivy, ktorá sa za veľmi krátky čas stala jednou z našich najúspešnejších lokalít. ZSE Drive tu vďaka podpore projektu URBAN-E vybudovalo až 6 AC nabíjacích staníc so 6 nabíjacími bodmi (6 × 22 kW), ktoré významným spôsobom doplňujú ultra-rýchle nabíjacie stanice v rámci tejto lokality.

Nabíjacie stanice v OC Nivy, Bratislava

Bratislava vedie!

Pozitívny dopad projektu Urban-e vidno aj na znižovaní a úspore emisií znečisťujúcich látok oxidu uhličitého, oxidov dusíka či emisií pevných častíc. Vo všetkých meraných ukazovateľoch sme v rámci úspory emisií dosiahli oproti ostatným partnerským mestám najpozitívnejšie výsledky.

Ďalším projektom, ktorý sa na Slovensku úspešne uskutočnil a dokončil spolu so ZSE Drive, je projekt NEXT-E, kde hlavným koordinátorom bolo práve ZSE Drive a podarilo sa vytvoriť rozsiahlu infraštruktúru na plynulé nabíjanie elektromobilov medzi krajinami západnej Európy a krajinami Slovensko, Česko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko a Rumunsko. Projekt NEXT-E bol financovaný v rámci programu Nástroja na prepájanie Európy (CEF) a na svoju realizáciu získal grant vo výške 18,84 mil. €, čo bolo v danom období najviac spomedzi všetkých uchádzačov o podporu elektromobility.

Nabiíjacia stanica ZSE Drive Franza Liszta v Bratislave pri hlavnej vlakovej stanici

Vodiči elektromobilov môžu vďaka projektu NEXT-E cestovať 100 % na elektrinu na veľké vzdialenosti, cez 6 kohéznych krajín s napojením na susedné krajiny. V rámci projektu sa pozdĺž základnej transeurópskej dopravnej siete podarilo vybudovať 222 rýchlonabíjacích staníc s výkonom 50 kW a 30 ultra rýchlych nabíjacích lokalít s výkonom od 150 až 350 kW.

Tie najväčšie a najdôležitejšie nabíjacie stanice, ktoré sa ZSE Drive podarilo vybudovať vďaka projektu, sú ultrarýchle nabíjacie stanice na odpočívadlách Budča Juh (2 × 350 kW) a Budča Sever (2 × 350 kW), ultrarýchly nabíjací hub v nákupnom centre Aupark v Bratislave (1 × 350 a 1 × 175 kW), ultrarýchly nabíjací hub na novej Autobusovej stanici Nové Nivy (4 × 150 kW), ako aj ultrarýchly nabíjací hub na novo-vybudovanej diaľnici D4 – Rovinka Juh (4 × 175 kW).

Raj pre elektromobily: V Bratislave sa otvorí nový nabíjací hub pre elektromobily

Nabíjanie elektromobilu na sídlisku: A čo tí ostatní?

 

 




Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk


ODPORÚČANÉ