Ženy za volantom

Vedieť šoférovať je privilégium, ktoré nám dopomáha k samostatnosti a slobode. Pre mnohých mužov je preto nebezpečné dopustiť, aby mali takúto slobodu aj ženy, a tak radi hovoria o ženskej neschopnosti za volantom.

Vydané  Text: 

Napíšte do vyhľadávača „ženy za volantom“ a zistite, čo vám Google vypíše ako výsledky. Na prekvapenie mnohých budú výsledky v podstate priaznivé práve pre ženy, pretože hneď na popredných miestach nachádzame výsledky štúdií, že ženy spôsobujú menej dopravných nehôd ako muži. Samozrejme, že na prvej strane nájdete aj nelichotivé kompilácie videí, ktoré poukazujú na neschopnosť žien bezpečne parkovať a šoférovať, čo aj zodpovedá väčšinovému názoru motoristov okolo nás.

Štatistiky sú pritom neúprosné: väčšinu dopravných nehôd spôsobujú muži, zatiaľ čo ženy menej ako tretinu tretinu (zdroje: [1](https://www.finreport.sk/banky-a-poistovne/zeny-za-volantom-sposobuju-ovela-menej-skod-ako-muzi/), [2](https://www.generali.sk/2021/12/15/muzi-verzus-zeny-kto-za-volantom-sposobi-viac-skod/))

Mohli by sme špekulovať nad tým, že mužov za volantom je predsa podstatne viac, no náš rýchly test v teréne odhalil krutú realitu: počas 10 minút sledovania premávky na Gagarinovej ulici v Bratislave, čo je jedna z najdôležitejších dopravných tepien hlavného mesta, bol pomer pohlaví za volantom skoro vyrovnaný (len mierne v neprospech žien). Počet registrácií vozidiel na to či ono pohlavie totiž nehovorí nič o tom, kto reálne sedí v aute na sedadle vodiča.

Inzercia

Názorom, že ženy ako také sú už z princípu horšie za volantom ako muži, by sme mohli kontrovať jednoducho tým, že by sme poukázali na profesionálne šoférky, vodičky mestskej hromadnej dopravy, špičkové športové jazdkyne a všetky tie ženy, ktoré majú šoférovanie iba ako jednu zo stoviek každodenných úloh popri práci a starostlivosti o svoje rodiny. Lenže takéto dobré príklady poznáme všetci a predostierať tieto vzory by bolo iba vstúpiť do hry cynizmu, pokrytectva a alibizmu, ktorú radi hrajú tí, čo sa neustále na všetko sťažujú. Áno, tí najlepší vodiči sú obyčajne muži, tí profesionáli, lenže to je výber – pozrite sa na priemer, na toho väčšinového muža za volantom. Toho, čo spôsobuje väčšinu nehôd a škodových udalostí. Ten už tak dobrý nie je.

**Prečo aj v roku 2023 muži považujú ženy za horších vodičov a tento predsudok preberajú od starších aj mladí?** Predsa každý príčetný človek dnes musí vedieť, že medzi ženou a mužom za volantom nemožno robiť rozdiely len kvôli samotnému pohlaviu, čo dokazuje aj prax. Po desiatkach rozhovorov na túto tému s motoristickými novinármi, profesionálnymi šoférmi a prevažne laikmi som odhalil počiatky týchto stereotypov, ktorých by sme sa mali už konečne zbaviť. Dôvody totiž nie sú objektívne, ale vysoko subjektívne a nachádzajú korene v snahe niektorých ľudí zachrániť už aj tak rúcajúci sa patriarchát v našej spoločnosti. Toto nemá nič s feminizmom, to je o absurdných predsudkoch z našich vlastných rodín a komunít.

Aj keď si myslíme opak, **v skutočnosti naše názory nie sú naše**. Je to len výber toho, čo sme ako deti, násťroční a mladí dospelí navnímali od našich rodičov, priateľov, rodinných známych a ľudí, ktorých sme považovali za vzory. Všimnite si, že mnohé názory, predovšetkým tie radikálne, sa dedia. Názory o podradenosti ľudských rás, podvodníkoch v politike (samozrejme, okrem krajnej pravice) alebo o tom, že každou novou generáciou sa naša spoločnosť približuje k záhube. Alebo tie o ženách a šoférovaní.

Inzercia

Inzercia

„**Do stola udieral dedo, robil to aj otec a robím to aj ja, lebo vtedy má môj názor väčšiu váhu**,“ môže si niekto povedať. A keď už starý otec vravieval, že **ženy nepatria za volant**, a otec tiež, ja nebudem tvrdiť opak – hoci sme všetci traja už búrali. Táto dedičná teória sa stala samopotvrdzovacou vo chvíľach, keď ženy z rodiny, ktorým bola možnosť šoférovať odopieraná, napokon za volant sadli a prejavili svoju neskúsenosť. Alebo aj neprejavili, ale mali vedľa seba neurotického manžela či svokra, ktorý síce sám celý život jazdí na 1200 ot./min, ale vadí mu pomalšie preraďovanie manželky, nevesty, dcéry.

### Naučená bezmocnosť
Pre takéto ženy, obklopené zaujatými a nespravodlivo kritickými mužmi, je obyčajne kurz autoškoly poslednou skúsenosťou so šoférovaním, pretože ich manželia a otcovia jednoducho nepustia šoférovať – ak aj áno, ženy vystavujú tak neúprosnej kritike, ktorá ich znervózni a odradí. Doslova je to naučená bezmocnosť, ktorú ako prvý definoval Martin E. P. Seligman v roku 1975.

Inzercia

Niektorí muži radšej riskujú jazdou pod vplyvom alkoholu, než by mali volant prenechať žene. Že sa to tak skutočne deje, dokazujú aj výsledky slovenských policajných akcií zameraných na alkohol, o ktorých často na Autovinách informujeme: [policajné akcie na alkohol za volantom](https://www.google.com/search?q=policajn%C3%A1+akcia+alkohol+site:autoviny.sk&sxsrf=APwXEddvG6aMFUW9VpklRyWlNyiGHDzCdw:1681204532622&source=lnms&tbm=nws&sa=X&ved=2ahUKEwi9tNj3vqH-AhWaVPEDHcdTCZAQ_AUoA3oECAEQBQ&biw=2133&bih=1020&dpr=1).

Stretol som sa ale aj s inými názormi typu „**nechcem, aby šoférovala, lebo sa o ňu bojím**“. Na jednej strane je pochopiteľný strach o blízku osobu, o ktorej sa domnievam, že by sa mohla (nielen) svojou vlastnou chybou vystaviť riziku. Na druhej strane nemožno u dospelého človeka predchádzať rizikám tým, že mu zakážem alebo znemožním robiť niečo, čo je celkom bežné a obvykle bezpečné. Znižovaním jeho sebadôvery a zužovaním schopností ho práve naopak vystavujeme novým hrozbám, ktoré sa pre svoju všeobecnosť netýkajú iba šoférovania.

Jedným z argumentov ľudí, ktorí považujú ženy za volantom za menejcenné, spočíva v ich údajnej precitlivenosti a prehnanej emotívnosti. No spomeňte si, že keď ste videli na ulici prehnané reakcie vodičov, boli to muži alebo ženy? Kto vykrikoval z auta, vystupoval z neho a lomcoval rukami? My, muži, tí údajne emocionálne stabilnejší. Protiargument je, že emotívnosť je myslená tak, že žena sa nechá rýchlejšie znervóznieť a robí potom chyby.

### Muž ako hlava rodiny a z toho plynúce dôsledky
Bolo pre mňa zarážajúce odhaliť, že aj v zdanlivo moderných a uvedomelých rodinách pretrvávajú názory, že za volant patria predovšetkým muži. Dôslednejším pohľadom na takéto rodiny však badať snahu mužov o udržanie si toho posledného, čo podľa nich definuje ich mužnosť. Totiž, doba sa zmenila a jediné, čo mnohí muži vedia, je chodiť to roboty a šoférovať. Nevedia už ani len opraviť záchod, navariť obed alebo sa postarať o deti, keď je žena chorá, tak ich rýchlo posielajú k starým rodičom. Ženy vždy vedeli bez pomoci viesť domácnosť, starať sa o rodiny, komunikovať s úradmi, poisťovňami a pamätať si termíny. Dnes vedia byť úspešné v práci a majú pestré naplnené životy aj mimo rodín.

Toto všetko staromódnych mužov ohrozuje, stavia ich do nevýhodnej pozície, a tak sa bránia. Bránia sa rovnako, ako keď niekto vo firme nechce akceptovať inovácie od mladých kolegov, pretože by sa tým vystavil riziku, že všetky tie roky skúseností a metódy by sa mohli ukázať v nových podmienkach ako neužitočné, menej cenené a v konečnom dôsledku ako kontraproduktívne. Namiesto ďalšieho vzdelávania preto trvá na stagnácii a upozorňuje len na nedostatky. Keď bude žena celkom samostatná vďaka tomu, že bude sama obsluhovať auto a dochádzať s ním aj do servisu, na čo vlastne toho chlapa bude potrebovať? Nemožno to takto zjednodušovať, avšak práve takto to vyzerá.

Predsudky zachovávané medzi seniormi už nezmeníme, napokon aký je človek v 33. roku života, taký bude pravdepodobne už navždy, hovoria nám psychológovia. U mladých máme ale šancu prekonať absurdné predsudky, vrátane o tom, či ženy patria za volant. Je povinnosťou nás všetkých nielen podporovať u dievčat a chlapcov samostatnosť a nebrániť im v nadobúdaní nových zručností, ale aj pracovať na tom, aby oni sami boli tolerantnejší a uvedomelejší. Deti a mládež nás kopírujú, pretože sme pre nich vzory aj vtedy, keď si to nezaslúžime.

Osobne nemám rád ankety a ocenenia typu „Dámske auto roka“ a podobné, pretože tieto súťaže iba podporujú stupídne stereotypy. Neexistuje niečo také ako auto navrhnuté pre ženy. Akceptujem však skutočnosť, že zjednodušenie obsluhy automobilov v uplynulých desaťročiach prospelo aj ženám. To, že nemusíme používať sytič, že nemusíme miešať olej s benzínom alebo sa báť o prechlastanie motora, je dobré pre všetkých. Automatické a CVT prevodovky odbremenili vodičov od potreby preraďovania a práce so spojkovým pedálom, asistenčné systémy ako udržiavanie v pruhu alebo parkovacie senzory s kamerou spravili používanie auta bezpečnejšími.

Každý, kto sa v minulosti obával o všeobecnú schopnosť žien viesť motorové vozidlo, dnes teda musí uznať, že tento jeho predsudok už neplatí a ak má v rodine ženy s vyššie spomenutou naučenou bezmocnosťou, mal by byť práve on tou zmenou, ktorá zmení vývoj v tejto rodine.

Zdroje:  AUTOVINY.SK




Erik Stríž je motoristický novinár, redaktor denníka Autoviny.sk a redaktor časopisu auto motor a šport. Pripravuje témy, aktuality a testy automobilov. Zvýšenú pozornosť venuje legislatíve súvisiacej s dopravou a bezpečnosti.

Zaujíma vás riešenie dopravného problému alebo pre nás máte tip na článok? Napíšte na tip@motoristickynovinar.sk


ODPORÚČANÉ