NA DVOCH K LAVIČKE / Indian Challenger na Záhorí

Opäť cestopis po Záhorí? Mohli by ste sa pýtať, čo nás tam tak láka. A naša odpoveď bude jasná. Je tam toľko atrakcií a zážitkov, že sa sem oplatí vracať. A pribúdajú ďalšie. Ako napríklad nová obria lavička pri Smrdákoch.

Odomkli sme celý článok z auto motor a šport č. 9/2023
Aktivita realizovaná s finančnou podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Vydané  Text:  Martin Šebesta

Nadpis som si požičal zo starej rodinnej príhody. Jeden zo šiestich maminých bratov si kedysi vysvetlil pokyn telocvikára po štyroch k lavičkám s humorom jemu vlastným. Dal sa na štyri a vyrazil. Telocvikár, ktorý toľko humoru nepobral, si to vysvetlil ako urážku jeho majestátu. Bolo to v čase normalizácie sedemdesiatych rokov, a tak z toho trčali nepríjemnosti.

Rodinnou príhodou som sa inšpiroval pri ceste k novej obrej lavičke nad Smrdákmi. Vybral som sa k nej na motocykli Indian Challenger, ktorému v hliníkovom ráme medzi dvojicou kolies pracovala dvojica valcov usporiadaných do V zvierajúc uhol 60 stupňov. A keďže toto ani zďaleka nie je malý motocykel a aj lavička si hovorí obria, rozhodol som sa preskúmať výnimočné miesta Záhoria, ktoré by si zaslúžili zaradenie do kategórie naj-. Poďte ich spoznať so mnou. Indian už pokojne vrčí. Chce to s jasným cvaknutím zaradiť jednotku a vyraziť.

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Inzercia

OD KOPANÍC

Väčšinou začínam cestopisy smerom z Bratislavy, teraz však spravím výnimku. Chcelo by to začať na kopci a pomaly sa spúšťať do nížiny. V tomto prípade to znamená vyviezť sa do výšky 540 m na Bradlo. Aj s hudbou, keďže Challenger ponúka audiosystém, z ktorého si pustíte hudbu či už z rádia, alebo cez USB a Bluetooth. A keď máte komunikátor v prilbe, dokáže spolupracovať aj s Apple CarPlay. Aby ste dobre počuli, hudba sa prispôsobí rýchlosti a okolitému hluku nielen hlasitosťou, ale aj nastavením ekvalizéra. Radosť počúvať čokoľvek, čo z reproduktorov vyjde. Ale späť na Bradlo.

Mohylu generála Milana Rastislava Štefánika vynikajúco uvidíte zo zakrútenej cesty z jeho rodiska v Košariskách, kde odporúčame navštíviť jeho rodný dom. V múzeu na námestí v Brezovej pod Bradlom vám povie Matúš čosi nielen o živote Štefánika, ale aj o iných brezovských rodákoch, medzi ktorých patrí aj Dušan Samuel Jurkovič, autor mohyly. Tá dostala po rokoch primeranú spoločnosť. Nielen v podobe zrekonštruovanej Chaty pod Bradlom s originálnou kuchyňou, no najmä v podobe Infopointu Bradlo.

Musím povedať, že takto si predstavujem moderný výklad života a diela. Interaktívne, so sprievodcom, ktorý vás strhne zápalom aj názornými pomôckami.

Cesta na Bradlo, ani spiatočné klesanie, nepredstavovali pre Indian Challenger žiadne zaváhanie. Jeho dĺžka a dvojica kufrov na bokoch ho až tak úplne nepredurčujú na úzke cesty s utiahnutými zákrutami, no vďaka výkonu 90 kW (122 k) a najmä krútiacemu momentu 178 Nm sa do kopcov štverá odhodlane a s istou dávkou radosti. Ono – nájdite si na YouTube preteky baggerov a rýchlo uvidíte, čo dokáže na okruhu a ako tam dlhodobo drví konkurenciu. Radiaca páka sa síce pohybuje po dlhších dráhach, no všetky rýchlosti zapadnú úplne jednoznačne a ani neutrál s vami nebude hrať hru na schovávačku a jemnosť ťuknutia.

A smerom dole z Bradla? Okrem mohutného brzdného motora sa k slovu dostanú brzdy od Bremba, čo predstavuje záruku, že vždy zastanete presne tam, kde si to predstavujete. Opakovane. Z Brezovej pod Bradlom pokračujem za ďalšími zážitkami do Senice. No nie po ceste číslo 501 cez Jablonicu. Za bývalými pružinárňami zabáčam doprava na cestu číslo 1149. Okolo vodnej nádrže Prietrž. Vyzerá to tak, že zvlnený kraj cestárom nedovolil, aby na tejto trase spravili čo i len jednu dlhšiu rovinku. Zákruty na seba nadväzujú priam plynulo, medzi ne sa miešajú stúpania a klesania. Ak by ste si chceli vymyslieť vlastnú cestu plnú zážitkov, vyzerala by asi nejako takto. Viem si predstaviť, že niekto tejto ceste prepadne a len tak z radosti ju prejde trikrát za sebou.

Najkrajší výhľad

Cez Senicu prechádzam s jasným cieľom. Na juhozápadnom konci mesta ma láka letisko a miestny aeroklub. V priestoroch letiska vyrábajú slovenské ultraľahké lietadlá, ktoré sa naposledy zapísali do dejín tým, že s jedným z nich preletelo mladé dievča okolo sveta. Nájdete tu aj hangár plný zaujímavých strojov.

A aby som nezabudol – za relatívne zaplatiteľnú sumu vám ukážu celý kraj z vtáčej perspektívy. Trasu letu vám upravia na mieru. Dokážu zaletieť aj ponad Bratislavu, alebo si prezriete z výšky Záhorie či Kopanice. V malom lietadle dokonale precítite čaro lietania. To vo veľkom lietadle nikdy nezažijete. A tie pohľady už vôbec nie. Všetky vodné plochy, hrady, historické pamiatky, aj Bradlo. Na miesta, ktoré opisujem v cestopisoch, sa tak pozriete Štefánikovými očami.

Kam ďalej z lietadla? Možností je veľa a v lete ešte viac! Bude to moja obľúbená Kunovská priehrada? Alebo rekreačná oblasť Gazárka v Šaštíne-Strážach s jemným pieskom a vynikajúcimi bufetmi na brehu? Nie, tentoraz mám pláne niečo nové. Nad Smrdákmi pri Miléniovom kríži vyrástla nová obria lavička. Ako sa k nej dostanete? Nasmerujte sa na Holíč, no na konci Senice zabočte doľava po ceste 1146 na Rybky.

Ďalej smerom k Miléniovému krížu a kúsok za ním treba sledovať tabule a zabočiť doľava na poľnú cestu. Chce to o čosi vyšší motocykel ako Indian so sedadlom 672 mm nad zemou. Opatrnou a rozumnou jazdou sa dostanete až k nej. Ale ako na ňu? Chce to nejakú tú silu a najmä obratnosť. Ak pôjdete dvaja, isto sa vynájdete spoluprácou. Odmenou za trochu telocviku bude výhľad. Stojí skutočne za to. Pohľad na zvlnené kopčeky, ktoré ste pred chvíľou videli zhora, vám do duše vnesie podobný pokoj ako sledovanie morských vĺn. Len tieto záhorácke hrajú viacerými farbami. A v priebehu roka sa menia. Garantujem vám, že odtiaľto nebudete chcieť odísť a dlhšiu chvíľu tu zostanete. Len tak, v spojení so všehomírom, univerzom, alebo s čím len chcete.

A Margitu ste už navštívili?

Od obrej lavičky by to chcelo navštíviť niečo, kde môže duša pokračovať v rozjímaní. Preto rovno dole, cez Oreské na Holíč. Pokiaľ ste doteraz nespoznali miestny remeselný pivovar Wyvar, máte šancu to napraviť. Nielen pre ich originálne pivá (majú aj nealko), ale aj vyhlásené klobásky. Ešte pred tým si pozrite 6 000 rokov staré holíčske megality. Kamenné bloky, ktoré slúžili na magické a rituálne obrady. Najvyšší z nich vyčnieva vyše 4 metre nad zem a zobrazuje hlavného slovanského boha Perúna. Odtiaľ to máte na skok do Kopčian, ku kostolíku sv. Margity Antiochijskej. Stačí sledovať tabuľu na začiatku dediny, ktorá vás pošle doprava cez pole k malému parkovisku. Potom už len pár minút prechádzky.

Po celom dni na motocykli sa vám nohy, chrbát a všetko ostatné isto poďakujú. Musím však povedať, že Indian Challenger svojho jazdca nijako netýra. Nohy máte pohodlne vpredu, na všetky ovládacie prvky dočiahnete bez námahy. Navigácia na 7-palcovej dotykovej obrazovke upravenej pre ovládanie v rukaviciach, vás spoľahlivo navedie do cieľa aj s hlasovými pokynmi cez reproduktory.

Nuž, je to veľký cestovný krížnik so všetkým pohodlím, ktoré k tomu nevyhnutne patrí. Vôbec som nemal pocit, že by som po určitom čase musel vystúpiť a pretiahnuť si kĺby. Biela omietka zrekonštruovaného kostola svieti doďaleka, tento cieľ nemáte šancu minúť. Jeho najstaršia stavebná fáza je datovaná do 9. – 10. storočia, vďaka čomu patrí k najstarším stojacim stavbám na Slovensku a medzi kostoly s možným veľkomoravským pôvodom. Veľká lipa pri kostole vás rada prichýli vo svojom tieni, aby ste si oddýchli a načerpali energiu. Po dohode s turistickým informačným centrom v Kopčanoch uvidíte kostolík aj z vnútra.

ČARO ZEME

Zvlnené kopčeky Záhoria máme za sebou, ešte treba niečo netradičné objaviť aj na rovine. Vodu a jej čaro sme už spomínali minule. Čo tak sa pozrieť pod zem? Záhorie skrýva tekuté a plynné poklady v podobe zemného plynu a ropy. Ako ktosi povedal, ich zásoby sú tak pre babku do pece, alebo pre bratislavskú rafi nériu na tri dni prevádzky. No sú. Jazdiac odľahlými cestami určite nájdete stanice na prečerpávanie plynu, prípadne staré pumpy na ťažbu ropy z pieskového podložia. Našu na fotkách sme našli uprostred slnečnicového poľa pri Gajaroch.

Deň sa pomaly chýli ku koncu. Chcelo by to ešte niečo dobré pod zub. Náš tip – obec Kuchyňa, podnik Picerka pod Vysokú. Nepomýlil som sa, Záhoráci si ju pomenovali po svojom. Nemajte predsudky voči názvu, polohe či jednoduchému stolovaniu. Mágia je ukrytá v kuchyni. Jedálny lístok ponúka pár overených, do dokonalosti dotiahnutých píc, plus každý týždeň jednu extra. A na víkend extra špeciality. Treba sledovať modrú sociálnu sieť, dozviete sa viac. Indian Challenger ukázal, že vedľajšie cesty Záhoria mu chutili a nepohrdol ani diaľnicou.

So štítom elektronicky vysunutým do najvyššej polohy prejdete vďaka veľkej nádrži a spotrebe pod 6 l/100 km aj väčšie vzdialenosti v úplnej pohode. Bez toho, aby sa vibrácie od vodou chladeného motora prenášali do rúk či nôh. Pustite si svoju obľúbenú hudbu a nebudete chcieť zosadnúť.

Ja som mal po tejto ceste Záhorím pocit, akoby som sa vrátil z krátkej dovolenky. Maminmu bratovi hrozila za jeho humorný výmysel s lavičkou znížená známka zo správania. Či ju aj dostal, sa netraduje. Záhoriu a ľuďom, ktorí vymýšľajú nové lákadlá, ako pritiahnuť do kraja cestovateľov, však za nápad s lavičkou udeľujem jednotku. Čosi mi hovorí, že som pri nej nebol posledný raz.

 









Pokračujte na ďalší príspevok »