Najzáhadnejšia cesta Slovenska. Zmizla pred 51 rokmi, teraz ju uvidíte len občas
Pri pohľade na Liptovskú Maru dnes len málokomu napadne, že pod vodnou hladinou sa nenachádzajú len základy zbúraných domov. Krajinou viedla aj cesta, ktorá je pri nízkom stave vody viditeľná. Keďže sa však ukáže iba občas, pre mnohých vodičov ide o záhadu a po rokoch by mnohí ani sami nevedeli povedať, o čo presne ide.
Stará cesta zostala v zátopovom území po vybudovaní Liptovskej Mary. Vodné dielo sa začalo napúšťať v roku 1975, takže časti pôvodnej dopravnej infraštruktúry sú pod hladinou už viac ako polstoročie. Výstavba priehrady však dopravu v okolí zmenila ešte predtým. Cestnú komunikáciu medzi Ivachnovou a Liptovským Mikulášom preložili už v roku 1971, uvádza web Visit Liptov.
To, čo za normálnych okolností zostáva ukryté pod niekoľkými metrami vody, sa ukázalo vo veľkom rozsahu počas mimoriadne nízkej hladiny napríklad aj v minulom roku. Ľudia sa vtedy mohli po starej ceste dostať suchou nohou až za Vtáčí ostrov.
Autá tadiaľ jazdili pred vznikom priehrady
Liptovská Mara nevznikla prehradením rieky v prázdnej doline. Pred výstavbou sa tu nachádzali dediny, polia, železnica aj cestná sieť, ktorá spájala jednotlivé sídla.
Príprava nových komunikácií preto patrila medzi nevyhnutné kroky pred napustením nádrže. Novú cestnú trasu cesty medzi Ivachnovou a Liptovským Mikulášom dokončili štyri roky pred začiatkom napúšťania. V roku 1973 nasledovala preložka železničnej trate medzi Liptovskou Teplou a Liptovským Mikulášom.
Pôvodné trasy v zátopovom území následne stratili význam. Časť z nich prekryla voda. Presnú dĺžku úseku starej cesty, ktorý skončil pod Liptovskou Marou, dostupné historické materiály neuvádzajú. Známy je však rozsah ústupu vody počas suchého obdobia. Na východnom brehu v roku 2025 ustúpila približne o dva kilometre a odkryla územie, po ktorom sa za bežného stavu nádrže prechádzať nedá.
V minulom roku sa na cestu vrátili ľudia
Nízka hladina Liptovskej Mary sa už vlani stala atrakciou. Na miestach, kde by návštevníci za normálnych okolností mali nad hlavou vodu, sa objavili chodci.
Jedným z najzaujímavejších odkrytých prvkov bola stará cesta. Ľudia sa dostávali aj do častí dna priehrady, ktoré boli predtým dlhodobo neprístupné. Dobrovoľníci situáciu zároveň využili na zbieranie odpadu zachyteného na dne nádrže.
Pokles vody priniesol aj ďalšie prekvapenie. Mladí jaskyniari objavili na odkrytom dne približne sedemmetrovú jaskyňu. Preskúmať bolo možné aj pôvodné koryto Váhu, ktoré sa po vytvorení priehrady ocitlo pod hladinou.
Pod vodou nezostala iba cesta
Za vznikom Liptovskej Mary je oveľa hlbší príbeh ako to, že bola zatopená jedna okresná cesta. Vodné dielo sa budovalo v rokoch 1965 až 1975 a vytvorilo nádrž s rozlohou približne 22 štvorcových kilometrov. Jej hlavnými úlohami sa stala ochrana pred povodňami a takisto výroba elektrickej energie. Neskôr pribudlo tiež rekreačné využitie na kúpanie a výlety.
Kaštieľ Parížovce zo 14. storočia nezbúrali, ale presunuli do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.
Cena za novú priehradu však bola pre miestnych obyvateľov vysoká. Zo zátopového územia sa muselo vysťahovať približne 940 rodín, teda viac ako 4 000 ľudí. Voda zasiahla územie 13 obcí, pričom 12 z nich zaniklo úplne. Medzi nimi boli napríklad Paludza, Parížovce, Sokolče, Dechtáre, Čemice či samotná obec Liptovská Mara.
Niektoré významné stavby sa podarilo zachrániť. Historicky cenné časti budov boli premiestnené a dnes ich možno nájsť napríklad v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Z pôvodného kostola Panny Márie zostala na pôvodnom mieste zachovaná len veža.
Hladina sa mení aj o niekoľko metrov
Liptovská Mara dosiahla maximálnu prevádzkovú hladinu necelých 565 metrov nad morom až v roku 1980, teda päť rokov po začiatku napúšťania. Množstvo vody v nádrži sa však naďalej mení a rozdiel niekoľkých metrov tak ovplyvňuje podobu brehov.
Aj keď je záhadná stará cesta najmä pre mladšiu generáciu lákavou atrakciou, pretože o nej veľa nevedia, nedá sa ku nej prísť kedykoľvek a potrebujete mať hlavne kus šťastia.
Jej dostupnosť závisí od aktuálneho stavu nádrže. Napríklad koncom roka 2025 sa voda opäť zdvihla natoľko, že prechádzka suchou nohou po trase už zasa možná nebola.
To však nemení nič na nezvyčajnom osude cestnej komunikácie. Miesto, ktoré dnes väčšina Slovákov pozná ako veľkú vodnú plochu vedľa diaľnice D1, bolo ešte pred niekoľkými desaťročiami inou krajinou. Cesta, po ktorej kedysi jazdili vozidlá medzi liptovskými obcami, je jedným z mála pozostatkov tohto obdobia.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
