Nový typ radarov meria na 12 kilometroch. Pokuty 1 200 eur
Kontroly rýchlosti na diaľniciach sa výraznejšie sprísňujú. Nové radary však nefungujú klasickým spôsobom. Sledujú vodiča na celom úseku a vypočítajú jeho priemernú rýchlosť. Prudké brzdenie pred kamerou tým pádom nepomôže. Nespoliehajte sa ani na počasie.
Takéto prístroje čerstvo nainštalovali na slovinských diaľniciach, ktoré využívajú aj Slováci smerujúci napríklad autom k Jadranu. Krajina patrí medzi najdôležitejšie tranzitné oblasti pri cestách zo Slovenska do Chorvátska či ďalej na Balkán.
Od septembra 2026 pribudla vodičom ďalšia vec, na ktorú si musia dávať pozor. Na vybraných úsekoch diaľnic A1 a A2 začali fungovať úsekové merania rýchlosti, známe v angličtine ako „section control“.
Namiesto jedného radaru pri ceste systém zaznamená vozidlo na začiatku kontrolovaného úseku a následne opäť na jeho konci. Z času potrebného na prejdenie stanovenej vzdialenosti vypočíta priemernú rýchlosť.
Radary pribudli na troch úsekoch
Nový systém sa od začiatku septembra používa na troch miestach. Na diaľnici A1 ide o úsek Logatec – Vrhnika v smere na Ľubľanu (celková dĺžka 7,2 km). Cesta A1 patrí medzi dôležité dopravné ťahy naprieč Slovinskom.
Ďalšie dva meracie systémy sa nachádzajú na diaľnici A2. Prvý kontroluje úsek na trase medzi Ljubljana-Brod a Vodicami (6,9 km) v smere na Kranj. Druhý umiestnili na úseku Grosuplje – Ivančna Gorica (5,3 km) v smere na Novo Mesto.
Slovinci pritom už pripravujú aj ďalšie merané úseky. Takéto pokročilé meranie rýchlosti čoskoro pribudne medzi Podmiljom a Ločicou (12 km) na diaľnici A1. Aj tadiaľ prechádza veľké množstvo áut zo strednej Európy.
Brzdenie tesne pred radarom už nepomôže
Úsekové kontroly vodičov riešia jeden z problémov klasických radarov. Ak vodič pozná ich polohu (alebo si pomôže navigáciou ako Waze či Google Mapy), pred kamerou spomalí a po prejdení okolo zariadenia opäť zrýchli. Pri úsekovom meraní takáto taktika stráca zmysel.
Prvá kamera zaznamená ŠPZ auta a čas, keď vozidlo vstúpi do kontrolovaného úseku. Druhý prístroj vyhodnotí čas jeho výjazdu. Ak auto prejde vzdialenosť príliš rýchlo, systém dokáže vypočítať, že jeho priemerná rýchlosť prekročila povolený rýchlostný limit.
Zaujímavý je rozdiel medzi jednotlivými slovinskými úsekmi. Logatec – Vrhnika funguje ako uzavretý meraný úsek. Na ďalších dvoch miestach sa medzi kamerami nachádzajú nájazdy a výjazdy.
Auto, ktoré na takýto otvorený úsek vojde až za prvou kamerou alebo z neho zíde ešte pred druhou, sa nedá týmto spôsobom zmerať. Systému totiž chýba jeden z dvoch časových údajov potrebných na výpočet priemernej rýchlosti.
Za rýchlosť hrozí pokuta 1 200 eur
Slovinské pokuty bývajú nepríjemným zakončením dovolenky. Pri prekročení najvyššej povolenej rýchlosti na diaľnici do 20 km/h je podľa údajov slovinského automotoklubu AMZS stanovená pokuta 40 eur.
Pri prekročení o viac ako 20 až 30 km/h stúpa sankcia na 60 eur. Rozdiel viac ako 30 až 40 km/h znamená 120 eur a pri prekročení o viac ako 40 až 50 km/h už ide o 250 eur.
Ešte výraznejší skok prichádza pri vyšších rýchlostiach. Prekročenie limitu o viac ako 50 až 60 km/h znamená pokutu 400 eur. Ak vodič prekročí rýchlosť o viac ako 60 km/h, sankcia dosahuje 1 200 eur.
Na slovinských diaľniciach pritom vo všeobecnosti platí maximálna rýchlosť 130 km/h rovnako ako na Slovensku, pokiaľ dopravné značenie neurčuje nižší limit (dopravné značky často znižujú povolenú rýchlosť na 100 km/h).
Úsekové meranie poznáme aj zo Slovenska
Tento princíp nie je pre slovenských vodičov novinkou. Úsekové meranie sa využíva aj v ďalších európskych krajinách ako napríklad v susednom Rakúsku a jeho výhodou je, že vodiča nenúti spomaliť iba niekoľko desiatok metrov pred radarom.
Pre motoristov cestujúcich cez Slovinsko je najlepším riešením sledovať povolenú rýchlosť počas celého označeného úseku. Nameraná rýchlosť ešte nie je rýchlosťou, podľa ktorej vodič dostane pokutu. Slovinské predpisy počítajú s takzvanou bezpečnostnou odchýlkou, ktorá sa od výsledku merania odpočítava.
Pri meraní z pevného miesta predstavuje tolerancia radarov do rýchlosti 100 km/h päť kilometrov za hodinu. Pri nameranej rýchlosti od 101 do 120 km/h sa odpočítava 6 km/h a v pásme od 121 do 140 km/h je to 7 km/h. Následne sa hodnota ďalej zvyšuje. Napríklad pri rýchlosti od 141 do 160 km/h je tolerancia stanovená na 8 km/h. Ak teda zariadenie zaznamená rýchlosť 137 km/h, po odpočítaní bezpečnostnej odchýlky zostane 130 km/h. Odchýlka slúži na zohľadnenie nepresnosti merania.
Čo sa týka počasia, vodičov nezachráni ani dážď či horšia viditeľnosť. Úsekové meranie nepotrebuje určovať okamžitú rýchlosť vozidla klasickým radarovým lúčom. Rozhoduje to, či kamery dokážu vozidlo a jeho ŠPZ na oboch miestach spoľahlivo zaznamenať. Extrémne poveternostné podmienky síce zhoršujú viditeľnosť kamier, no nedá sa počítať s tým, že dážď, tma alebo bežná hmla vyradia úsekové meranie z prevádzky.
Zdroj: ÖAMTC
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
