Stačí 2,3 km denne a môžete vyhodiť motor. Takáto jazda je zlozvykom mnohých Slovákov, automechanici varujú
Automechanici v servisoch nad týmto názorom iba neveriacky krútia hlavami. Predstava, že ranná dvojkilometrová trasa do obchodu alebo do zamestnania autu neubližuje, je najväčší technický omyl. Pravda je taká, že ak vozidlo používate takmer výhradne na to, aby ste prekonali vzdialenosť okolo dvoch kilometrov, potichu spúšťate deštruktívny proces. Takáto extrémne krátka jazda totiž pre motor predstavuje podstatne drsnejšiu záťaž, než keby ste s ním denne absolvovali stovky kilometrov po diaľnici.
Hlavný problém spočíva v tom, že agregát počas takejto chvíľkovej prevádzky nemá absolútne žiadnu šancu dosiahnuť svoju optimálnu pracovnú teplotu.
Keď otočíte kľúčom v zapaľovaní, riadiaca jednotka začne do valcov posielať výrazne bohatšiu zmes paliva, pretože studený motor potrebuje na svoj beh viac benzínu či nafty. Ak však vaša cieľová stanica leží len o 4 kilometre ďalej, motor vypnete v momente, kedy je celá spaľovacia komora ešte studená. Nespálené prebytočné palivo sa nestihne odpariť a namiesto toho začne stekať po stenách valcov priamo dole do olejovej vane. Tam dochádza k fatálnemu javu, kedy benzín začne riediť motorový olej. Olejová náplň tak stráca svoje viskózne a mazacie schopnosti a vnútro motora namiesto kvalitného maziva zaplavuje riadka emulzia. Každá ďalšia studená jazda tak prebieha v katastrofálnych podmienkach, kedy sa kovové súčasti mechanizmu doslova trú nasucho o seba, čím sa drasticky skracuje životnosť celého agregátu.
Nespálené palivo
Najviac pri tomto štýle používania trpia komponenty, ktorých výmena neskôr vyžmýka vašu peňaženku do posledného centu. Reč je predovšetkým o piestnych krúžkoch, ventiloch a samotnej hlave motora.
Zdroj: Freepik
Piestne krúžky majú za úlohu dokonale tesniť priestor valca, lenže kvôli neustálemu behu za studena a prítomnosti nespáleného paliva sa na nich začnú masívne usadzovať pevné karbónové nánosy. Tieto nánosy spôsobia, že krúžky doslova zapečú a stratia svoju pružnosť, čo vedie k okamžitej strate kompresie a drastickému úbytku výkonu. Karbónový nános navyše neúprosne zanáša aj samotné ventily v hlave motora, ktoré potom nedokážu správne dosadať. Tlaky zo spaľovacieho priestoru začnú unikať tam, kam nemajú, tesnenie pod hlavou povolí a vy môžete akurát tak šetriť na generálku.
Moderné automobily sú navyše vybavené mimoriadne citlivými emisnými systémami, pre ktoré je každá mestská jazda bez riadneho zahriatia doslova rozsudkom smrti. Filtre pevných častíc pri naftových, ale už aj pri novších benzínových motoroch potrebujú na svoju správnu regeneráciu a vypálenie usadených sadzí teplotu výfukových plynov presahujúcu niekoľko stoviek stupňov Celzia. Na pár-kilometrovej trase sa však výfuk nestihne ani len vlažný, nieto ešte horúci. Filter sa tak potichu a neúprosne zanáša sadzami, až kým palubná doska nezačne svietiť ako vianočný stromček. Neustále prerušovanie cyklov a ignorovanie potrieb motora vyústi do stavu, kedy sa filter kompletne upchá a auto padne do núdzového režimu.
Čo pomôže?
Ďalším neviditeľným nepriateľom, ktorého si v motore takýmto štýlom pestujete, je obyčajná kondenzovaná voda. Pri spaľovaní paliva prirodzene vzniká vodná pára, ktorá pri bežnej dlhšej prevádzke proste odíde výfukom von.
Neprehliadnite: EÚ chystá ďalšie zmeny v emisnej kontrole. Váš výfuk už skontrolujú aj na diaľku
Keď je však vaša ranná jazda príliš krátka, táto vlhkosť skondenzuje na vnútorných stenách motora a zmieša sa s chladným olejom, čím pod vekom ventilov vytvorí známu hustú žltú penu pripomínajúcu majonézu. Táto voda v priebehu času spôsobuje vnútornú koróziu valcov a ložísk počas toho, ako auto dlhé hodiny stojí zaparkované. Netrpí tým len samotné srdce auta, ale aj batéria, z ktorej štartér pri každom štarte vytiahne obrovské množstvo energie, no alternátor ju počas piatich minút chodu nemá šancu dobiť späť, takže sa vybije oveľa skôr.
Ak situácia vyžaduje, že auto musíte na tieto účely využívať, existuje len jedno jediné čiastočné riešenie, ako predísť totálnej likvidácii techniky. Aspoň raz alebo dvakrát do týždňa musí nasledovať dlhšia, plynulá jazda po diaľnici alebo obchvate, ktorá potrvá minimálne tridsať minút. Iba vtedy sa motorový olej dokáže prehriať na teplotu nad osemdesiat stupňov Celzia, kedy sa z neho konečne odparí všetok naakumulovaný benzín a skondenzovaná voda a výfukový systém dostane šancu vypáliť nahromadené karbónové usadeniny. Ak však vaše auto pozná len cestu k najbližšiemu semaforu, pripravte sa na to, že mechanická smrť ventilov a hlavy motora zaklope na vaše dvere podstatne skôr, než by ste čakali.
