Nevoľnosť v aute: Konečne odhalili, čo sa deje s telom po 10 minútach
Každé ráno išlo o tú istú krátku cestu do školy. Desať minút v aute by za normálnych okolností nemalo spôsobovať nevoľnosť. V rodine Phila Bellamyho sa však z tohto bežného presunu stal postupne problém. Jeho dcére začínalo byť počas jazdy zle, hoci v iných autách jej nič nebolo.
Nebolo jasné, čo presne nevoľnosť spôsobuje. Bellamy totiž sedel za volantom rovnakého auta a žiadne problémy nepociťoval. Jeho dospievajúca dcéra však znášala situáciu podstatne horšie.
Napokon zašiel problém tak ďaleko, že rodina podľa britského denníka The Guardian necestovala v aute bez liekov proti cestovnej nevoľnosti. Otec skúšal prispôsobiť spôsob jazdy a neskôr vymenil vozidlo. Podarilo sa odhaliť aj príčinu, ktorá bola najskôr neznáma. Vedci konečne potvrdzujú jav, ktorý si už všimli viacerí vodiči a spolucestujúci.
Problémom bolo elektrické auto
Bellamy jazdil na elektromobile. V ňom pociťovala jeho dcéra výraznú nevoľnosť, ktorú z klasických áut nepoznala. Neznamená to, že každému pasažierovi musí byť v elektroaute zle. Výskum však naznačuje, že niektoré vlastnosti elektrických áut môžu u citlivejších ľudí vytvoriť podmienky, pri ktorých sa cestovná nevoľnosť objaví ľahšie.
Jedným z dôvodov je rekuperačné brzdenie. Elektromobil začne po uvoľnení plynu často citeľne spomaľovať bez toho, aby vodič stlačil brzdový pedál. Pri jazde v meste sa tak opakovane strieda zrýchľovanie a spomaľovanie.
Výskum, pri ktorom vedci testovali pasažierov počas jazdy, potvrdil, že silnejšia úroveň rekuperačného brzdenia môže zvyšovať prejavy kinetózy. Svoju úlohu zohráva aj ďalšia vlastnosť moderných elektromobilov, a to ticho.
Mozgu chýbajú signály, na ktoré bol zvyknutý
Pri klasickom aute na benzín či naftu dostáva človek množstvo informácií o tom, čo sa bude diať. Počuje rastúce otáčky motora, cíti vibrácie a zmenu prevodového stupňa. Ešte pred výraznejším zrýchlením alebo spomalením tak telo dostane určité varovanie.
Elektromotor dokáže naopak reagovať omnoho rýchlejšie ako spaľovák a pritom zostáva veľmi tichý. Pasažier preto nemusí vedieť rovnako dobre predvídať pohyb auta. Predvídateľnosť je pritom dôležitá. Vedecky akceptované vysvetlenie kinetózy poukazuje na konflikt medzi informáciami, ktoré dostáva mozog z očí, vnútorného ucha a ďalších zmyslov.
Typickým príkladom je človek pozerajúci sa počas jazdy do mobilu. Oči sledujú relatívne nehybnú obrazovku, zatiaľ čo rovnovážny systém cíti zákruty, brzdenie a zrýchľovanie. Mozog dostáva dve odlišné informácie o tom, čo sa s telom deje. Výsledkom nemusí byť iba pocit na vracanie. Ide o celkovú nevoľnosť a objaviť sa môže studený pot, bledosť, závrat, ospalosť, zvýšené slinenie a nakoniec aj samotné vracanie.
Vodičovi býva dobre a spolujazdcovi zle
Prípad Bellamyho rodiny ukazuje ešte jednu zaujímavosť. Otec za volantom problém nemal, zatiaľ čo jeho dcéra áno. Vodič totiž vie, čo jeho auto o chvíľu urobí. Vidí zákrutu, sám pohne volantom a vie, kedy uvoľní pedál a začne brzdiť. Pasažier tieto informácie nemá.
Preto môže pomôcť presadnúť si dopredu a sledovať cestu. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) odporúča pri kinetóze získať výhľad na horizont a vyhnúť sa čítaniu či ďalším vizuálnym činnostiam, ktoré zvyšujú rozdiel medzi tým, čo človek vidí a čo jeho telo cíti.
Najcitlivejšie sú deti. Náchylnosť na nevoľnosť stúpa podľa CDC po druhom roku života a vrchol dosahuje približne medzi 7. a 12. rokom.
Nevoľnosť a nastavenie auta
V elektromobile sa oplatí vyskúšať slabšiu úroveň rekuperácie, pokiaľ ju vozidlo umožňuje nastaviť. Dôležitý je tiež štýl jazdy. Prudké využívanie okamžitého výkonu elektromotora a časté výrazné spomaľovanie môže byť pre citlivého spolujazdca nepríjemné.
Pomáha plynulé zrýchľovanie, skoršie predvídanie premávky a čo najmenšie zmeny pozdĺžneho zrýchlenia. Zároveň existuje dôležité pravidlo. V aute je ideálne odložiť telefón.
Pozeranie do mobilu alebo čítanie počas jazdy patrí medzi činnosti, ktoré môžu cestovnú nevoľnosť zhoršiť. Lepšie je sledovať cestu pred autom alebo vzdialený bod. Pomôcť môže aj čerstvý vzduch a pri dlhšej ceste prestávka.
Zaujímavé je, že výrobcovia a výskumníci už skúšajú aj technické riešenia. Experimentuje sa napríklad so zvukovými či vibračnými signálmi, ktoré majú pasažierovi vopred naznačiť pohyb vozidla. To umožňuje dať mozgu informáciu o tom, čo bude auto robiť, skôr ako pohyb pocíti telo.
Príbeh desaťminútovej cesty do školy poukazuje na hlbší problém, ktorý môže byť s pribúdajúcimi elektromobilmi ešte rozšírenejší. Auto síce môže byť tichšie a jazda na prvý pohľad hladšia, no pre žalúdok niektorých pasažierov to nemusí znamenať pohodlnejšiu cestu.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
