Trpká hanba pre slovenské vlaky, Číňania jazdia 350 km/h a ohlásili veľký krok
Čína dosiahla ďalší historický míľnik v rozvoji železničnej dopravy, ktorý potvrdzuje, že slovenské vlaky úplne stratili konkurencieschopnosť. Po otvorení novej vysokorýchlostnej trate medzi mestami Si-an a Jen-an presiahla celková dĺžka čínskej siete vysokorýchlostných železníc hranicu 50 000 kilometrov. Krajina si tým upevnila pozíciu svetového lídra v oblasti rýchlej koľajovej dopravy. Slovensko nemá žiadnu takúto trať.
Nový koridor v severozápadnej provincii Šen-si meria 299 kilometrov a vlaky na ňom dosahujú maximálnu konštrukčnú rýchlosť až 350 km/h. Ide o najrýchlejšiu železnicu, ktorá vedie cez oblasť Loesovej plošiny, známej náročným terénom. Vďaka novej infraštruktúre sa čas cesty medzi Si-anom a Jen-anom skrátil z viac ako dvoch hodín na približne jednu hodinu.
Ázia ukazuje Slovensku, ako má vyzerať cestovanie vlakmi v 21. storočí
Svetový líder v rýchlovlakoch
Vysokorýchlostná železnica dnes v Číne obsluhuje takmer všetky veľké mestá. Podľa štátnej železničnej spoločnosti má prístup k tejto doprave už 97 percent miest s viac než polmiliónom obyvateľov. Rozsah siete je väčší než súčet všetkých vysokorýchlostných tratí v ostatných krajinách sveta.
Nová železničná linka prepája moderné mestá s regiónmi, ktoré zohrali významnú úlohu v dejinách krajiny. Jen-an bol v minulosti dlhé roky centrom vedenia Komunistickej strany Číny a dnes sa vďaka rýchlemu spojeniu opäť dostáva bližšie k hlavným hospodárskym centrám. Trasa vedie cez desať staníc vrátane miest Fuping, Tongchuan či Luochuan.
Železnica v Číne je čoraz modernejšia
Stanice sa už krátko po otvorení trate stali prirodzenými centrami miestneho života. Objavili sa tu stánky s občerstvením, námestia zaplnili obyvatelia a nové budovy sa pre ľudí stali orientačnými bodmi. Opäť sa tak potvrdzuje, že moderná infraštruktúra mení každodenný život.
Miestni obyvatelia si rozdiel uvedomujú najmä pri porovnaní s minulosťou. Kým kedysi cesta do Si-anu trvala celý deň a vyžadovala skorý odchod ráno, dnes ju vysokorýchlostný vlak zvládne za niekoľko desiatok minút. Podobné skúsenosti majú aj zahraniční študenti a cestujúci, ktorí oceňujú rýchlosť, komfort a lepšie podmienky na cestovanie. Čo by sme za to dali my, keby to platilo aj pre slovenské vlaky, však?
Železničná sieť musí fungovať ako jeden celok
Vysokorýchlostná železnica v Číne dnes mení aj subjektívne vnímanie vzdialeností zo strany tamojších obyvateľov. Mestá vzdialené do 500 kilometrov sú dostupné do dvoch hodín, trasy okolo 1 000 kilometrov sa dajú zvládnuť počas jedného dňa a aj cesty dlhé 2 000 kilometrov už sú zvládnuteľné vlakom.
Odborníci zdôrazňujú, že význam vysokorýchlostných tratí nespočíva len v rýchlosti. Ide o komplexnú sieť verejnej dopravy, ktorá podporuje regionálny rozvoj, prehlbuje hospodárske väzby medzi mestami a vytvára nové ekonomické koridory. Podľa plánovačov železníc sa plný potenciál vysokorýchlostnej dopravy prejaví len vtedy, keď jednotlivé trate fungujú ako dobre zohratý celok.
Čínsky vlak
Rozšírenie siete na viac než 50 000 kilometrov tak nie je len technickým rekordom, ale aj symbolom toho, ako výrazne môže moderná doprava zmeniť fungovanie celej krajiny.
Slovenské vlaky výrazne zaostávajú
Kým Čína oslavuje prekročenie hranice 50 000 kilometrov vysokorýchlostných tratí, Slovensko v tejto oblasti výrazne zaostáva. Na našom území sa dnes nenachádza ani jediná skutočná vysokorýchlostná železničná trať, teda koridor určený pre rýchlosti 250 km/h a viac.
Najrýchlejšie slovenské vlaky ZSSK jazdia najviac 160 km/h. To je možno štandard modernizovaných koridorov, ktorý však určite nezodpovedá požiadavkám modernej vysokorýchlostnej dopravy. V Rakúsku, ktoré je ešte hornatejšie ako Slovensko, sa jazdí maximálkou 230 km/h. Poráža nás aj Česko, ktoré má na vybraných tratiach povolenú rýchlosť 200 km/h.
Slovenské vlaky v réžii ZSSK nejazdia u nás rýchlejšie ako 160 kilometrov za hodinu
V prípade Slovenska platí, že akýkoľvek projekt rýchlovlakov zostáva len myšlienkou na papieri. Okolité krajiny zatiaľ investujú do budúcnosti verejnej dopravy systematickým spôsobom, ktorý prináša výsledky. V porovnaní s globálnym vývojom vyznievajú slovenské vlaky ešte horšie.
Premárnili sme šancu vybudovať po roku 2000 železnice ako ekologickú alternatívu k autám. Namiesto toho sme boli tento rok svedkom železničných nehôd, ktoré iba zázrakom neviedli k veľkému počtu mŕtvych. Tie naplno ukázali, že stav, v akom sa naše železnice roky nachádzajú, je žalostný. Roky sa ho nedarí zlepšiť a aj keby štátny dopravca ZSSK nakúpil nové slovenské vlaky jazdiace napríklad rýchlosťou 350 kilometrov za hodinu, ničomu to nepomôže. Infraštruktúra v správe ŽSR im nedovolí premávať rýchlejšie ako dnes.
Pokiaľ by sme teraz investovali dodatočné miliardy eur do obnovy železničných tratí, ktoré ani nemáme, potrvá dlhé roky, kým dosiahnu slovenské vlaky aspoň úroveň Česka či Rakúska. Nehovoriac o krajinách ako Francúzsko, Japonsko či v článku spomenutá Čína.
Zdroj: Golem
