Máte diesel a jazdíte málo? Vieme, pri akých km sa nafta prestáva oplácať a začína žrať peniaze
Dieselový motor prešiel za poslednú dekádu dramatickou zmenou reputácie. Od čias aféry Dieselgate, cez sprísňovanie emisných noriem, zavádzanie nízkoemisných zón až po masívny tlak na elektrifikáciu sa z nafty stal takmer neželaný hosť v politických aj marketingových diskusiách. Napriek tomu by bolo chybou vyhlásiť diesel za mŕtvy. V realite trhu s ojazdenými vozidlami má stále svoje miesto, len už nie pre každého a nie za každých okolností.
Kľúčovou otázkou dnes nie je, či je diesel ekologický alebo moderný, ale či sa ešte oplatí z čisto finančného hľadiska. Inými slovami, koľko kilometrov musíte ročne prejsť, aby vyššie fixné náklady na dieselové auto vykompenzovala nižšia spotreba paliva. Odpoveď nie je univerzálna, ale dá sa pomerne presne vypočítať.
Koľko km je málo?
Holandský magazín Autoweek sa rozhodol túto otázku rozobrať na konkrétnom a veľmi realistickom príklade. Zvolil Volkswagen Polo, jeden z najpredávanejších modelov v segmente B, a porovnal dve verzie z rovnakého roku 2020. Na jednej strane stojí benzínový motor 1.0 TSI s výkonom 95 koní, na druhej naftový 1.6 TDI, takisto s výkonom 95 koní. Obe autá majú manuálnu prevodovku a porovnateľnú výbavu, čo z nich robí ideálny základ pre férové porovnanie.
Z pohľadu regulácií sú tieto vozidlá stále akceptovateľné. Diesel vyrobený po roku 2015 spĺňa emisnú normu Euro 6, ktorá je v súčasnosti platná vo väčšine európskych miest. To znamená, že obavy zo zákazu vjazdu sa dnes týkajú najmä starších generácií motorov, nie moderných naftových agregátov.
Čísla sú však neúprosné. Benzínový Polo 1.0 TSI prejde v priemere 17,9 kilometra na jeden liter paliva. Naftový 1.6 TDI zvládne na liter približne 27 kilometrov. Rozdiel v spotrebe je výrazný a práve tu diesel tradične boduje. Problém nastáva pri pohľade na fixné náklady. V holandskom prostredí, ktoré je svojou daňovou politikou reprezentatívne pre veľkú časť západnej Európy, stojí štvrťročná daň za benzínové Polo približne 114 eur. Dieselový variant vyjde na 321 eur za rovnaké obdobie. To znamená takmer trojnásobné náklady ešte predtým, než auto vôbec vyjde na cestu.
Keď sa do výpočtu započítajú ceny palív, dane a priemerný ročný nájazd, výsledok je prekvapivo konkrétny. Bod zlomu nastáva približne pri 22 600 kilometroch ročne. Až od tejto hranice začína diesel finančne dobiehať benzín a pri vyššom nájazde ho postupne predbieha. Pod touto hodnotou je benzín jednoznačne lacnejšou voľbou, a to bez ohľadu na nižšiu spotrebu nafty. To znamená, že vodič, ktorý ročne najazdí 15 000 až 18 000 kilometrov, na dieselovej verzii v skutočnosti prerobí. Ušetrí síce na palive, no rozdiel zhltne vyššia daň, drahší servis a v niektorých prípadoch aj vyššie poistné.
Dôležitú úlohu zohráva aj trh s ojazdenými vozidlami. V segmente malých áut je dnes ponuka benzínových modelov výrazne širšia než dieselových. Väčšina naftových modelov Polo skončila vo flotilách, firemných parkoch a na lízingu, zatiaľ čo súkromní zákazníci v tejto triede už roky preferujú benzín alebo mild hybrid. Nižšia dostupnosť pritom tlačí ceny ojazdených dieselov nahor, čím sa vstupná investícia ešte viac predražuje.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
