Majiteľ zaplatil 4000 za pohrebnú hostinu pre starý minivan. Hrob je hlboký 4,5 metra
Pohreb býva spájaný s úctou a vážnosťou, no v indickej dedine Padarshinga získal tento rituál úplne nový rozmer. Nešlo o človeka, ale o starý minivan, ktorý pre svojho majiteľa predstavoval oveľa viac než len dopravný prostriedok. Podnikateľ Sanjay Polara sa rozhodol, že auto, ktoré mu podľa jeho slov prinieslo úspech aj rešpekt, si zaslúži dôstojný pohreb so všetkými tradičnými zvykmi. A to v rozsahu, ktorý prekvapil nielen domácich, ale aj miestne médiá.
Gujarat: In Amreli, farmer Sanjay Polra gave his 15-year-old car a symbolic „final resting place“ in gratitude for the prosperity it brought his family. The family held a ceremony with the village, planting trees at the site to commemorate their fortune-changing vehicle pic.twitter.com/vtoEkVQLIP
— IANS (@ians_india) November 8, 2024
Obrad pritom nebol žiadnou malou rodinnou rozlúčkou. Na netradičný pohreb dorazilo približne 1 500 ľudí, od priateľov a susedov až po zvedavcov z okolitých dedín. Vozidlo, dvanásťročný minivan, bolo vyzdobené girlandami, čerstvými kvetmi a symbolickými ozdobami, aké sa bežne používajú pri významných rodinných rituáloch. Práve taký pohreb si podľa Polarových slov „zaslúžilo auto, ktoré bolo súčasťou najdôležitejších momentov jeho života“.
Samotný priebeh obradu prebiehal s náboženskou dôslednosťou. Auto bolo najskôr zaparkované na rodinnej farme, kde preň pripravili hrob hlboký 4,5 metra. Duchovní vykonali tradičný hinduistický rituál vrátane recitácie manter, posypania kvetovými lupienkami a požehnania predmetov, ktoré rodina považovala za súčasť ich dlhoročnej cesty s vozidlom. Po ukončení obradov bol minivan zakrytý zelenou látkou a pomocou stavebných strojov opatrne spustený do hrobu. Pohreb tak získal rozmery, aké by sa inde možno považovali za extravagantné, no pre Polaru mal hlboký osobný význam.
Podnikateľ sa netajil tým, že do organizácie obradu investoval viac ako 4 000 dolárov. Zahŕňalo to nielen náklady na samotný pohreb, ale aj občerstvenie pre stovky hostí a služby duchovných, ktorí celý rituál viedli. Pre mnohých bol tento čin nepochopiteľný, no Polara ho vysvetlil jednoducho: „Toto auto mi pomohlo vybudovať podnikanie. Vozilo ma na stavby aj na dôležité stretnutia. Bolo pre mňa symbolom prosperity a zaslúžilo si úctu.“
Hoci sa takýto pohreb môže zdať prehnaný, na niektorých miestach Indie nie je neobvyklé pripisovať predmetom osobitý duchovný alebo emocionálny význam. Pre Polaru bol minivan viac než kus kovu – bol to člen rodiny, ktorý si podľa neho zaslúžil rozlúčku hodnú svojej „služby“. Po pohrebe plánuje majiteľ na mieste pochovaného auta zasadiť strom, aby priestor neostal prázdny a zároveň pripomínal, že aj stroje môžu v ľudských životoch zanechať nezmazateľnú stopu.
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A hoci mám slabosť pre poriadny osemvalec, viem sa nadchnúť aj pre elektromobil. Ale musí byť naozaj dobrý!
