Dá sa radosť z jazdy odmerať? Polestar a Oxford hľadajú vedecký vzorec na to, ako navodiť husiu kožu za volantom
Lenže svet sa radikálne zmenil. Stojíme na prahu éry, v ktorej aj masovo vyrábané elektrické SUV dokáže na stovku vystreliť rýchlejšie než ikonické superšporty z prelomu milénia. A to všetko v takmer absolútnom tichu.
Vyvstáva však zásadná otázka. Je okamžité zrýchlenie v priamke skutočným zdrojom emócií, alebo je to len lacný fyzikálny trik, ktorý sa po treťom štarte z križovatky zunuje? Stratila sa s odchodom spaľovacích motorov duša šoférovania, alebo ju len nevieme správne uchopiť a zmerať? Presne na túto hlbokú, no zároveň prísne technickú otázku sa rozhodla odpovedať švédska značka Polestar v spolupráci s jednou z najprestížnejších akademických inštitúcií sveta, Oxfordskou univerzitou.
Keď sa experimentálna psychológia stretne s inžinierstvom
Polestar a laboratórium SDG Impact Lab na Oxfordskej univerzite oznámili spustenie unikátnej pilotnej štúdie. Jej cieľ je vedecky definovať, kvantifikovať a zmapovať, čo presne sa odohráva v tele a mysli vodiča, keď zažíva za volantom čisté vzrušenie. Nejde o žiadny marketingový výstrelok s povrchnými dotazníkmi spokojnosti. Do projektu bolo nasadených šesť popredných výskumných pracovníkov, ktorí na Oxforde realizujú doktorandské štúdium v odboroch inžinierskych vied a experimentálnej psychológie.
Tento interdisciplinárny tím dostal k dispozícii špičkovú techniku a jasné zadanie. Výskumný projekt, ktorý prebieha od jari do konca júla, sa presúva z akademických laboratórií priamo na pretekársky okruh. Hlavným testovacím nástrojom experimentu sa stane pripravovaný vysokovýkonný Polestar 5. Toto luxusné elektrické štvordverové GT disponuje extrémnou dynamikou, no namiesto akustického divadla vsádza na precíznu ovládateľnosť, technologický minimalizmus a sofistikovanú prácu s podvozkom.
Ako sa meria emócia?
Automobilový priemysel bol odjakživa posadnutý číslami na papieri. Výkon v koňoch, krútiaci moment v newtonmetroch, čas z nuly na stovku či rýchlosť prejazdu ikonických zákrut na Nürburgringu. Tieto metriky sú síce pôsobivé, no zachytávajú len čistý potenciál stroja, nie reálny pôžitok človeka za volantom. Polestar a Oxford chcú túto paradigmu definitívne otočiť. Namiesto merania auta začínajú merať samotného vodiča.
Počas intenzívnych testovacích jázd, ktoré vyvrcholia na náročnom švédskom okruhu Gotland Ring, budú testovací jazdci vybavení arzenálom biometrických a neurologických senzorov. Vedci budú v reálnom čase monitorovať a analyzovať ich mozgovú aktivitu (EEG), srdcovú frekvenciu, zmeny vo vodivosti kože (ktorá citlivo reaguje na stres a adrenalín) a dokonca aj mikro-pohyby očí či celkové behaviorálne prejavy.
Neprehlianite: Od júla 2026 bude každé nové auto sledovať vaše oči: EÚ zavádza povinné kamery proti nepozornosti
Cieľom je preložiť subjektívne a ťažko opísateľné pocity do exaktného jazyka dát. Výskumníci chcú presne identifikovať, ktoré špecifické podnety v modernom elektromobile, či už ide o distribúciu krútiaceho momentu pri výjazde zo zákruty, hmatovú odozvu vo volante, alebo spôsob, akým podvozok komunikuje s povrchom vozovky, spúšťajú v ľudskom mozgu neurochemický koktail spojený s radosťou a vzrušením.
Koniec diktatúry tabuľkových čísiel
Christian Samson, vedúci produktových atribútov v spoločnosti Polestar, v súvislosti s projektom trefne poznamenal: „V Polestare sme už dokázali, že vieme byť lídrom v oblasti dizajnu a udržateľnosti. Teraz je čas prebrať vedenie v oblasti výkonu tým, že spochybníme zažité konvencie, podľa ktorých je zrýchlenie v priamke predvoleným meradlom vodičského vzrušenia.“
A má absolútnu pravdu. Elektrická éra totiž rýchlosť brutalizovala a demokratizovala zároveň. Dnes dokáže pokoriť hranicu štyroch sekúnd na stovku takmer čokoľvek s dostatočne veľkým akumulátorom a dvoma elektromotormi. Skutočná radosť z jazdy však nikdy nebola len o tupom zatlačení pravého pedála do podlahy na rovnej diaľnici. Skutočná radosť pramení zo synergie. Z toho, ako auto reaguje na milimetrové korekcie volantom, ako čitateľne dokáže prenášať hmotnosť v tiahlej šikane a nakoľko dokáže vodičovi dodávať dôveru posúvať vlastné limity.
Tým, že elektromobily odstránili tradičnú zvukovú clonu spaľovacieho motora, sa otvára priestor pre novú, oveľa čistejšiu definíciu jazdnej dynamiky. Polestar sa snaží dokázať, že elektrické vozidlá nemusia byť len sterilnými spotrebičmi na presun z bodu A do bodu B, ale že dokážu ponúknuť hlboké, organické prepojenie medzi človekom a strojom.
Od teórie k dokonalému autu budúcnosti
Čo to všetko znamená pre nás vodičov a motoristických nadšencov? Výstupy z tejto oxfordskej štúdie, ktoré budú oficiálne odprezentované na jeseň na pôde univerzity, nezostanú ležať zapadnuté prachom v akademických archívoch. Polestar ich plánuje priamo pretaviť do reálneho vývoja a ladenia svojich nadchádzajúcich modelov.
Predstavte si budúcnosť, v ktorej inžinieri nastavujúci charakteristiku tlmičov, citlivosť elektrického posilňovača riadenia či softvér na vektorovanie krútiaceho momentu nebudú slepo naháňať sekundy na okruhu. Namiesto toho budú pracovať so skutočnou mapou ľudských emócií. Budú presne vedieť, pri akom type spätnej väzby sa v mozgu vodiča aktivujú centrá odmeny a kedy naopak nastupuje mikro-stres z neistoty a straty kontroly.
Tento výskum má navyše aj dôležitý celospoločenský rozmer. Ak chceme ako spoločnosť úspešne zvládnuť prechod k udržateľnej mobilite, musíme ľudí presvedčiť, že ekologická budúcnosť nie je kompromisom, pri ktorom obetujeme emócie za volantom. Musíme ukázať, že jazda s nulovými emisiami môže byť rovnako (ak nie viac) fascinujúca a návyková ako tá s vôňou spáleného benzínu.
Spoločný projekt Polestaru a Oxfordu je jasným dôkazom toho, že automobilový svet nestráca svoju vášeň. Iba hľadá jej novú, modernejšiu definíciu. Možno už čoskoro nebudeme športové autá hodnotiť podľa toho, koľko valcov im bije pod kapotou, ale podľa toho, aký silný neurologický zážitok dokážu vyvolať v našej hlave. A ak vedci z Oxfordu naozaj nájdu ten správny vzorec na vzrušenie, čaká nás generácia áut, ktoré budú jazdiť nielen rýchlejšie, ale predovšetkým emotívnejšie než kedykoľvek predtým.
Zdroje: EVreport
Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.
