Test Kawasaki Z 1 000

Kawasaki obnovila na rok 2010 svojho nahého bojovníka z litrovej triedy a jej slovenský dovozca nám dovolil, aby sme ho vyskúšali.
Vydané  Text: 
Asfaltový dravec Skúšanie bolo veľmi zaujímavé a pri spomienke na jazdu na tejto motorke sa mi ešte stále trochu roztrasú prsty. Už prvý pohľad na stojacu motorku naznačoval, že toto nebude nič na ľahké letné poobedné výjazdy, ale že stroj je poriadny provokatér, ktorému robí dobre, keď mu poriadne otvoríte prívod paliva do valcov s objemom 1 043 cm3. Okrem dravého výrazu ostro rezaných línií, ktoré neveštili ani zamak dobráckej duše motorky, upútal aj poťah sedadla. Trampi by zaspievali, že je ušité z „hadích kůží“ a všetci ostatní sa pýtali či je to sériovka, alebo nejaká dobre drahá zákazková výroba. Pravdou je, že sedadlo naozaj dobre vyzerá, ale nie je z hadích koží a za jazdca by som veľmi neodporúčal sadať. Sedí sa na ňom celkom slušne, aj keď sa po čase nezadržateľne skĺznete na 15-litrovú nádrž, ktorá, v závislosti od toho, ako energicky otáčate plynovou rukoväťou, zabezpečuje akčný rádius približne 200 km. Motorka ma počas jazdy prekvapila svojou nesmierne presvedčivou tuhosťou. Dvojkomorový hliníkový rám odvádza naozaj dobrú robotu a pocítite to tak v priamom smere ako v zákrutách. Aerodynamika motorky sa prejavuje najmä v tom, koľko mušiek si musíte odstraňovať z prilby a bundy. Na naháčoch sa o nej veľmi nedá hovoriť a pokiaľ nezaľahnete, tak sa množstvom mušiek budete po chvíli cítiť ako McDonald pre vtáky. Ale ten pocit z jazdy na naháčovi s plným kontaktom s okolím za to stojí. Neodmysliteľnou súčasťou dizajnu motoriek sú výfuky. Niektoré ich schovávajú, iné vystavujú na obdiv. Kawasaki Z 1 000 patrí do druhej kategórie. Štyri výfukové rúry ústia na každej strane do mohutnej koncovky, ktorá končí vo výške stredu zadného kolesa. Okrem toho, že dobre vyzerajú, získavajú body aj za natlačenie maxima hmoty do okolia ťažiska motorky. Futuristické a ostré tvary sa preniesli aj na nastaviteľnú palubovú dosku so žltým podkladom, ktorý v noci dostáva kalsické oranžové podsvietenie. Pozor si treba dávať na palivomer, ktorý môže pripraviť horúce chvíľky. Najprv sa dlho drží v plnom stave, ale od polovice vie veľmi rýchlo padnúť až na výstražné svetielko, čo nemusí potešiť najmä v oblasti s nižšou hustotou benzíniek. A ak niečo vytýkam, tak najmä spätné zrkadlá. Môže to byť aj mojou rozložitejšou telesnou konštrukciou, ale okrem svojich lakťov som v nich toho veľa nevidel. Na obranu slúži fakt, že Kawasaki Z 1 000 patrí medzi motorky, ktoré pokiaľ dostane do ruky skúsený jazdec, tak ho predbehne iba ten, komu to dovolí a dianie vzadu ho veľmi nezaujíma. Plne nastaviteľné odpruženie vpredu aj vzadu patrí medzi veľmi príjemné stránky. Motorka bežné nerovnosti priam zožerie a na naháča je miestami až komfortná, čo oceníte najmä pri dlhších presunoch. Istotu na chvíľu stratí iba na rýchlo za sebou idúcich krátkych nerovnostiach. Inak pruženie jazdca priam až hýčka, ale nestráca nič zo schopností informovať o tom, čo sa deje pod kolesami. Počas testu som na motorke za jeden deň absolvoval asi 700 km a musím povedať, že celkom príjemných. Celkom používam iba preto, že ku koncu som si necítil zadok. Z 1 000 nie je stavaná na dlhé trasy, tam kraľuje napríklad famózna 1400 GTR. Ale aj tak som si s divokým naháčom, ktorý sa najlepšie cíti v meste, na okruhu, alebo na kľukatých priesmykoch, užil množstvo zábavy. A bolo jedno či to bolo na úzkych cestách medzi Bratislavou a Vrbovým, v zákrutách na Myjave, Semeteši, Orave či Čertovici, alebo na daiľničných ťahoch za Liptovským Mikulášom a medzi Banskou Bystricou a Bratislavou. Motorka s krásne radiacou šesťstupňovou prevodovkou si všade vedela vydobyť pozornosť, aj keď diaľnica jej až tak nevoňala. Zato priesmyky boli miestom jej dominancie. Zadné koleso s pneumatikou s rozmerom 190/50ZR17 si vedelo s reťazou prenášaným výkonom 101,5 kW (138 koní) pri 9 600 otáčkach za minútu a krútiacim momentom poradiť, ale pri ostrejšom jazdení na okruhu s využívaním plného potenciálu a motora by sa dezén asi rýchlo poberal do večných lovíšť. Do večných lovíšť sa nezberal brzdný účinok pre Kawasaki typických zubatých brzdových kotúčov. Vpredu majú priemer 300 mm, vzadu 250 mm a na bezpečné spomaľovanie stačí jemné ovládanie. Plné stlačenie oboch brzdových páčok má za následok niečo podobné, ako by ste vyhodili kotvu a pokiaľ sa poriadne nedržíte, tak sa rýchlo priblížite k nádrži. Kawasaki sa podarilo postaviť veľmi zaujímavú motorku. Dizajnom, ale aj jazdnými vlastnosťami. Vyzerá aj jazdí divoko, ale nie je zákerná a ako pocitvá japonská motorka sa dá veľmi dobre ovládať. V rukách skúseného jazdca sa premení na zbraň nabitú poriadne ostrými nábojmi, ktoré začiatočník asi nikdy naplno nevyužije, ale aj on si schuti zajazdí. Jej cena začína od 10 995 eur (11 595 eur s ABS), v cenníku sa stretnete aj s minuloročným modelom, za ktorý zaplatíte 8 995 eur (9 595 eur s ABS). Text: Martin Šebesta Foto: www.motostore.sk a autor