Vždy som chcel spraviť dlhodobý test elektromobilu. Bývam v paneláku a v noci nemám kde nabíjať, ale neďaleko redakcie je nabíjačka, kde sa dá stáť až 12 hodín, takže nie som nútený využívať rýchlonabíjanie, ktoré predstavuje pre batériu zvýšenú záťaž. Preto keď sa naskytla príležitosť zobrať si na 6 mesiacov Mazdu MX-30, skočil som po nej. A potešil som sa. Z viacerých dôvodov – Mazdu ako značku mám veľmi rád a nepoznám ani jeden model, v ktorom by som sa necítil dobre. Druhý dôvod mojej radosti bolo to, pre čo mnohí model MX-30 kritizujú: nemá totiž veľkú batériu a ani dojazd.
Norma WLTP udáva optimistických 200 km, realita v dobrom počasí je niekde medzi 180 – 190 km. A prečo sa teším? Pretože si myslím, že elektromobil patrí do mesta, kde nenajazdí také kilometre, a teda nepotrebuje ani veľkú batériu. To znamená, že nemusí vážiť dve tony, nepotrebuje taký výkonný elektromotor, ani také veľké kolesá a brzdy a celkovo sa na jeho výrobu spotrebuje menej materiálu. Myslím si, že to je skutočne ekologické. Navyše, mnohí pochybovači hovoria o tom, že batérie elektromobilov budú degradovať a pôvodný dojazd 300 km sa zníži až o tretinu. Lenže tam ja s Mazdou MX-30 iba začínam.
Toto nebude náš tradičný dlhodobý test v tradičnom formáte. Budú to zápisky a zážitky. Veľa fotiek bude možno pochádzať aj z mobilu alebo čohokoľvek, čo bude schopné v správny čas zachytiť ten správny moment. Najprv si však poďme model MX-30 trochu pripomenúť a bližšie si predstaviť náš testovaný kus.
Špeciálna edícia
Mazda MX-30 je odvážna, čo naznačuje už jej názov. Označenie MX mali vždy modely, ktoré sa vyhýbali konvenciám. MX-30 to robí nielen svojou filozofiou s menšou batériou, ale aj tým, ako sa do nej nastupuje. Mám na mysli zadné sedadlá. Až po otvorení predných dverí totiž máte možnosť otvoriť zadné dvere, ktoré sa otvárajú v opačnom smere. Predné sedadlá sa dajú posunúť a sklopiť dopredu podobne ako pri autách s karosériou kupé a následné nastupovanie je vďaka absencii B-stĺpika úplná lahoda. A dá sa sem nastúpiť aj bez posúvania sedadiel. Je pravda, že miesto vzadu je prispôsobené skôr menším postavám alebo deťom (pre vysokú podlahu, pritom miesta nad hlavou je dosť) a celkovo má toto riešenie aj svoje temné zákutia, ktoré objavíte v momente, keď potrebujete dozadu niekoho usadiť a vedľa vás parkuje auto. Ale o tom neskôr.
Na test som si s nájazdom niečo cez 8 000 kilometrov prevzal Mazdu MX-30 v špeciálnej edícii oslavujúcej sté výročie automobilky. Spoznáte ju podľa tmavočerveného lakovania strechy zvonku a podľa červených kobercov a špeciálneho čalúnenia kombinujúceho červenú a bielu kožu so sivým textilom a emblémom Edition 100 na opierkach hláv. Vyzerá to zaujímavo, najmä v kombinácii s korkom, ktorý zdobí dno početných šikovných odkladacích priestorov. Interiéry Mazda naozaj vie a MX-30 v tomto nie je výnimka. Človek sa tu cíti dobre od prvej sekundy.
Primeraný výkon
Po nasadnutí do auta ukazoval palubný počítač dojazd 186 kilometrov. Túto hodnotu si pamätám a som zvedavý, ako sa bude vyvíjať s príchodom zimy a s pribúdajúcimi kilometrami. Na pohon testovaného auta slúži elektromotor ukrývajúci sa pod prednou kapotou, ktorý má výkon 107 kW (145 k) a krútiaci moment 265 Nm, ktorý postupne dávkuje na predné kolesá. Energiu čerpá z batérie uloženej v podlahe auta, ktorá má kapacitu 35,5 kWh.
Tieto parametre na prvý pohľad neohúria, avšak čoskoro zistíte, že nič viac v meste nepotrebujete. Auto zrýchľuje ochotne, plynulo a okamžite, čím si hneď získava výhodu pred inými autami vybavenými spaľovacími motormi s komplikovanými prevodovkami a turbami, ktoré sa najprv musia zobudiť, než autu poskytnú požadovaný výkon. Takže vo výsledku viete byť s Mazdou v mestskej premávke rýchlejší a agilnejší než väčšina áut okolo vás.
Čo nás čaká?
Mazdu budem využívať na nákupy, vozenie detí ku starkým, mestské vybavovačky. Čoskoro príde na rad prvý servis, ktorý sa budem snažiť zdokumentovať. A s pribúdajúcimi kilometrami a zážitkami vás budem informovať o všetkom zaujímavom, čo mi pri živote s elektrickou Mazdou zišlo na um.
