Vyprážaný syr určite veľmi dobre poznáte. Napriek tomu, že z neho nikdy nespravíte estetický či kulinársky zážitok, na ktorý by ste ešte týždeň mohli s chuťou spomínať, mnohí Slováci naň nedajú dopustiť a pravidelne sa objavuje v ich osobnom jedálničku. Ide totiž o pomerne dostupný a chutný pokrm, od ktorého majú všetci jasné očakávania. Nech už ste v akejkoľvek reštaurácii s jedlami od výmyslu sveta, na vyprážaný syr sa môžete vždy spoľahnúť. Je to stávka na istotu. Podobne ako Škoda Octavia, ktorá pre mňa vždy bola akýmsi vyprážaným syrom automobilového priemyslu. Nikdy sa jej nepodarilo ohúriť svojím dizajnom alebo výstrednosťou, no každá generácia ponúkala kvalitné spracovanie, veľa priestoru a dobrú spoľahlivosť. Presne to majú Slováci radi, predvídateľnosť a záruku určitých kvalít, na ktoré sú zvyknutí.
Napriek tomu, že výroba druhej generácie modelu Octavia sa skončila pred viac ako šiestimi rokmi, spracovaním interiérových častí a použitými materiálmi prevyšuje aj niektorých moderných konkurentov. Mäkčených plastov je vpredu na rozdávanie a časti, ktorých sa v aute dotýkame pravidelne, sú potiahnuté príjemnou látkou. Samostatnou kapitolou je priestor. Za volantom tohto auta si nájde polohu každý, bez výnimky. Zadné sedadlá bez problémov pojmú aj tri dospelé osoby a batožinový priestor je väčší ako diera v štátnom rozpočte. Samotný interiér testovaného auta môžem označiť za veľmi zachovalý, ozývalo sa len typické vŕzganie rúčok dverí. Opotrebenie volantu či sedadiel bolo v tomto prípade minimálne, tu sa na materiáloch pri výrobe ešte nešetrilo.
Náš kus sa popri modernizovanej verzii predával pod označením Tour s veľmi priemernou výbavou pre nenáročných zákazníkov. Cieľom verzie Tour bolo naďalej ponúkať výbehový model za rozumné peniaze pre čo najširšiu skupinu zákazníkov. Namiesto kožených sedadiel a ligotavých obkladov ste v interiéri našli jednoduchý penový volant a sivé plasty. Nechýbalo však základné rádio s CD mechanikou, tempomat, centrálne zamykanie či manuálna klimatizácia. Ak Octaviu Tour niečo charakterizovalo, tak to bola práve jednoduchosť.
V tomto duchu sa niesol aj výber pohonných jednotiek. K dispozícii boli len dva atmosférické benzínové agregáty 1.4 (59 kW) a 1.6 MPI (75 kW) kombinované výhradne s päťstupňovou manuálnou prevodovkou a pohonom predných kolies. My sme narazili na silnejšiu 1,6, ktorej výkon a krútiaci moment boli dostupné v pomerne vysokých otáčkach. Dynamike pomáhali kratšie prevody päťstupňového manuálu. Išlo však o dvojsečnú zbraň, pri diaľničnej rýchlosti už totiž motor točí takmer 4 000 ot./min., čo má vplyv nielen na priemernú spotrebu paliva, ale aj na akustickú pohodu v kabíne. Dojazd na plnú nádrž v tomto aute nie je vysoký. Rátať musíte so spotrebou od 7,5 l/100 km pri pokojnej jazde, my sme bežne prekračovali 8,5 l/100 km a v meste sa môžete dostať aj cez magickú desaťlitrovú hranicu. Dobrou správou je, že pri bežnom zaťažení dvoma cestujúcimi nemá Octavia problém ani s pružným zrýchlením, takže bežný predbiehací manéver nebude problémom. Absolútnym tromfom, a vo väčšine prípadov aj hlavným dôvodom pre kúpu tohto agregátu, je spoľahlivosť.
Problémy sa objavujú len sporadicky a pri väčšom nájazde kilometrov. Pripraviť sa môžete na prasknuté tesnenie hlavy valcov či nefunkčnú lambda sondu. Pozornosť si občas pýta aj EGR ventil, ktorý sa prejavuje cez kolísajúce otáčky motora a neustále fungujúci ventilátor zvykne prezrádzať problém s termostatom.
Výroba Octavie v edícii Tour trvala dva roky, potom jej úlohu prebral Rapid. Zákazníkmi tohto auta boli najmä starší ľudia a dôchodcovia, čo sa odzrkadlilo na nižšom nájazde a zachovalom stave týchto kusov. Ich ceny sa dnes bežne pohybujú od 6 000 do 8 000 eur.
