Magazín

Vynálezy, ktoré zmenili automobilový priemysel

Airbag oslavuje 30 rokov
Airbag oslavuje 30 rokov

Neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že auto je jedným z najlepších vynálezov človeka. Vývoj automobilu prechádzal viacerými historickými míľnikmi, ktoré určovali jeho súčasnú podobu. Táto evolúcia reagovala na potreby zvýšenia bezpečnosti, komfortu, zníženie spotreby či emisií. Súčasná podoba automobilu, aj keď sa nám zdá v mnohých ohľadoch dokonalá, bude pre budúce generácie už iba spomienkou na minulosť. Inovácie menia automobilový priemysel raketovou rýchlosťou. Je teda na mieste si pripomenúť najdôležitejšie vynálezy v automobilovej histórii.


Bezpečnostný pás

Aj keď dnes sú bezpečnostné pásy samozrejmosťou, nie vždy to tak bolo. Trojbodový bezpečnostný pás, ako ho poznáme dnes, sa začal používať až v roku 1958, kedy Volvo uviedlo na trh model P220, auto prvýkrát vybavené bezpečnostným pásom. Jeho počiatky však začali v letectve začiatkom minulého storočia. Že ide o prelomový vynález dokazuje aj nepopierateľné množstvo zachránených životov.

Prečo sú pásy v aute 3-bodové? A prečo stále používame tento 60 rokov starý vynález?

Airbag

Prvý airbag bol použitý v roku 1973 v automobile značky Oldsmobile Toronado. Išlo o veľmi základný systém ochrany vodiča, ktorý však nefungoval celkom správne. Prvý moderný airbag bol použitý až v roku 1981 v novom Mercedese-Benz S-Class. Odvtedy sa jeho vývoj nezastavil a v roku 1994 boli prvýkrát predstavené bočné airbagy. V roku 2009 prišiel s ďalšou inováciou Ford, ktorý predstavil prvý nafukovací airbag v modeli Fusion. Jednou posledných významnejších inovácií je tá z roku 2011: prvý airbag pre chodcov, ktorý redukuje následky zrážky auta s chodcom.

1973 Oldsmobile Toronado Custom, Gaithersburg, Maryland, June 29, 2009.jpg
By Illegitimate Barrister - Own work, CC BY-SA 3.0, Link


Automatický pohotovostný brzdiaci systém a detekcia chodcov

Prvý automatický pohotovostný brzdiaci systém sa objavil pred viac ako dekádou vo vozidlách značky Volvo. Kamera bola v tom čase schopná vyhodnotiť riziko a prinútiť vozidlo zabrzdiť pri hroziacej zrážke v rýchlosti menej ako 30 km/h. Systém sa vyvinul natoľko, že dnes sú niektoré autá schopné zastaviť samé v rýchlosti až 200 km/h, pričom kombinujú údaje zo senzorov, diaľkovej kamery a stereoskopických kamier na detekovanie chodcov.


Adaptívny tempomat

Okrem toho, že tempomat udržiava konštantnú rýchlosť vozidla, dnes dokáže aj zrýchľovať a brzdiť podľa aktuálnej premávky. Využíva na to diaľkové radary a kameru umiestnenú zvyčajne na prednej maske alebo na vnútornom spätnom zrkadle. Používanie adaptívnych tempomatov začalo iba pred desiatimi rokmi a stalo sa základom pre autonómne jazdiace systémy.


Autonómny jazdiaci systém

Ide o najnovší technologický vynález v automobilovom priemysle, ktorý by mal tvoriť aj jeho budúcnosť. V súčasnosti majú túto funkciu prémiové značky ako Audi, BMW, Mercedes-Benz, Tesla a Volvo, ale technológie pre nižšiu úroveň autonómnej jazdy nachádzame aj u iných automobiliek. Najpokročilejší systém autonómneho jazdenia sa momentálne nachádza v novom Audi A8, kde dosahuje úroveň autonómneho jazdenia číslo 3 a pre vyspelosť autopilota často počúvame o automobiloch značky Tesla. Systém tiež dokáže meniť rýchlosť vozidla podľa aktuálnych dopravných značiek a vykonávať manévre ako napríklad automatickú zmenu jazdného pruhu.

Audi A8 oficiálne predstavené! Zaujme skôr  technikou, než dizajnom.

Naftový motor

Rudolf Diesel vynašiel naftový motor už v roku 1883, avšak prvýkrát bol použitý v aute až v roku 1936 v Mercedese-Benz 260 D. Toto vozidlo malo relatívne nízku spotrebu a dojazd až 400 km bez dotankovania. Odvtedy sa začala nafta používať vo vozidlách masovo, najmä kvôli nižšej spotrebe dízlových motorov. Dôležitým míľnikom boli 80. roky, kedy naftové motory zosilnili turbá, čím sa výrazne zvýšili výkon a efektivita. Dnes sa zdá, že pojem diesel je vnímaný skôr negatívne, ako hrozba pre životné prostredie, preto by mal byť zakázaný a nahradený inými ekologickejšími alternatívami. Má však stále svojich priaznivcov, ktorí neváhajú investovať milióny do jeho ďalšieho vývoja.

260D.jpg
By Cawimmer430 at English Wikipedia, watermark removed by Trucker Joe - Transferred from en.wikipedia to Commons., Public Domain, Link


Klimatizácia

Dnes si už nevieme predstaviť letné horúčavy bez klimatizácie v aute. A hoci sa to zdá ako vynález posledných desaťročí, prvýkrát bola klimatizácia použitá v aute už v roku 1939, avšak čelila niekoľkým závažným problémom. Chladiaci systém zaberal celý batožinový priestor a klimatizácia sa dala iba vypnúť alebo zapnúť. Dnes sa systém vyvinul natoľko, že si môžeme nastaviť presnú teplotu, prúdenie vzduchu a to dokonca aj pre každého pasažiera zvlášť.


Pohon všetkých kolies

Prekvapujúce je, že prvým automobilom so štvorkolesovým pohonom nebolo Audi, ale Jensen FF v roku 1966. Tento model mal pohon 4x4, ktorý vyrobil Ferguson Formula a posielal 37% krútiaceho momentu na prednú nápravu a 63% na zadnú. V dobe, keď bol spustený predaj tohto modelu sa cenila najmä jeho dynamika na mokrých a zasnežených cestách. Tento vynález vyvolal revolúciu aj vo svete rally. Dnes je štvorkolesový pohon schopný distribuovať silu z motora medzi kolesá oveľa lepšie a niektoré elektrické autá majú dokonca na každej náprave samostatný motor.

Jensen FF 1968 - front.jpg
By DeFacto - Own work, CC BY-SA 4.0, Link


Riadenie všetkých štyroch kolies

Prvýkrát bol tento systém riadenia použitý vo vojnovom vozidle Mercedes-Benz VL 170 v 30. rokoch minulého storočia. Umožňuje vozidlu otáčať predné a zadné kolesa v opačnom smere. Prvým civilným modelom auta, v ktorom bol použitý mechanický systém riadenia všetkých štyroch kolies, bola Honda Prelude v roku 1988. Dnes je súčasťou mnohých športových vozidiel a jeho hlavnou výhodou je lepších jazdných vlastností pri prejazde zákrutami.

'90-'91 Honda Prelude.jpg
Autor: Bull-DoserVlastné dielo, Voľné dielo, Odkaz


ESP (elektronická kontrola stability)

Jedná sa o vynález, ktorý pravdepodobne zachránil najviac životov a pritom bol vynájdený iba náhodou. Frank Werner Mohn, zamestnanec Mercedes-Benzu, v roku 1989 počas testovacej jazdy stratil kontrolu nad vozidlom E-Class (W124). Ako čakal na pomoc, skúsil, či by bolo možné použiť brzdiace senzory ABS na monitorovanie rýchlosti každého kolesa a aktivovať tak brzdy, aby sa dokázali vyhnúť podobným nehodám ako práve zažil. Výrobca ho v rozvíjaní tejto myšlienky podporil a od roku 1992 začal Mercedes-Benz spolupracovať s Bosch na vyvíjaní ESP pre ich modely. Prvý model s elektronickou kontrolou stability bol Mercedes CL 600 a od roku 2011 je povinnou výbavou áut predávaných v Európskej Únii.


Prečítajte si aj:


Strešný airbag: Konečne odpoveď na otáznu bezpečnosť presklených striech?

ERIK STRÍŽ


Prečo sú pásy v aute 3-bodové? A prečo stále používame tento 60 rokov starý vynález?

Redakcia


Mohlo by vás zaujímať