Najdlhší tunel Slovenska: Na 325 metrov všetci zabudli, nie je to Višňové
Vodiči prechádzajú cez najdlhší tunel u nás už viac ako 50 rokov a tento rekord si drží z istého uhla pohľadu dodnes, aj keď o tom veľa ľudí nevie. Nie je súčasťou diaľnice ani rýchlostnej cesty a napriek tomu denne slúži tomu, aby automobilová doprava dokázala prejsť cez skalný masív.
V Slovenskom raji sa ukrýva cestná stavba, ktorá nemá na Slovensku porovnateľných konkurentov. Je škoda, že mnohí vodiči cez ňu prejdú bez toho, aby poznali jej príbeh.
Slovensko si dnes spája cestné tunely predovšetkým s diaľnicami. Sitina, Branisko, Bôrik, Ovčiarsko či najnovšie už aj Višňové sú veľké stavby s modernými technológiami a kilometrami betónových konštrukcií. Jeden z najzaujímavejších slovenských tunelov však vznikol dávno pred nimi.
Nájdete ho na ceste I/67 neďaleko obce Stratená v Slovenskom raji. Tunel Stratená meria približne 325 metrov a automobilová doprava ním prechádza už viac ako polstoročie. Jeho vznik pritom nesúvisel so snahou skrátiť cestu o niekoľko minút. Vodičom mal vyriešiť podstatne vážnejší problém. Zároveň išlo svojho času o najdlhší tunel Slovenska pre autá a dodnes zostáva najdlhším z hľadiska okresných ciest. Dlhšími sa však stali neskôr otvorené diaľničné tunely (prvým z nich bolo Branisko koncom júna 2003).
Autá kedysi jazdili cez kaňon
Pred vybudovaním tunela viedla hlavná cesta Stratenským kaňonom popri rieke Hnilec. Na dne úzkej tiesňavy bolo však pre cestu málo priestoru a musela sa tam prispôsobovať prírodnému terénu. Dôsledkom toho boli ostré oblúky, úzke miesta a obmedzený rozhľad.
S rastúcou automobilovou dopravou začala byť pôvodná trasa čoraz väčším problémom, a to predovšetkým pre nákladné vozidlá a autobusy. Namiesto rozsiahleho rozširovania cesty v citlivom území vzniklo riešenie, ktoré bolo na svoju dobu pomerne odvážne. Stavitelia sa rozhodli problémový úsek obísť cez vnútro skalného masívu Duča.
Začal sa raziť náš najdlhší tunel. Práce prebiehali na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia, konkrétne v rokoch 1969 až 1971. Následne sa nový úsek stal súčasťou cestného spojenia medzi Popradom a Rožňavou. Dodnes zostáva na trase cesty I/67.
Tunel Stratená má iba 325 metrov
V porovnaní so súčasnými diaľničnými tunelmi pôsobia jeho rozmery nenápadne. Dĺžka približne 325 metrov znamená, že v rámci bežnej jazdy autom sa čas prejazdu počíta v sekundách.
Jeho poloha a účel sú však zaujímavejšie ako dĺžka. Nejde o diaľničný tunel, ale o stavbu na bežnej ceste I. triedy vedúcej horským prostredím. Tunel bol vyrazený cez vápencový masív.
Pre porovnanie, najdlhší tunel na Slovensku Višňové (určený taktiež pre cestnú dopravu) má približne 7,5 kilometra. Stratená dosahuje menej ako päť percent jeho dĺžky. Obe stavby však vznikli z podobného dôvodu. Slovenský horský terén niekedy nedáva cestárom inú rozumnú možnosť, ako viesť dopravu cez kopec.
Starú cestu „obsadili“ cyklisti
Vybudovanie tunela malo jeden vedľajší efekt, ktorý ľudia oceňujú až s odstupom desaťročí. Keď autá dostali novú trasu, pôvodná cesta cez Stratenský kaňon stratila význam pre tranzitnú dopravu. Asfalt však nezmizol.
Starý úsek sa zachoval a dnes patrí k atraktívnym miestam pre turistov a cyklistov. Návštevník sa tak môže dostať na miesta, ktorými kedysi prechádzala hlavná automobilová doprava, bez toho, aby sa musel deliť o úzku cestu s kamiónmi.
Je to zároveň nezvyčajná príležitosť vidieť vedľa seba dve generácie dopravného riešenia. Jedna cesta kopírovala tvar kaňonu a viedla popri Hnilci. Druhá sa prekážke vyhla vďaka tunelu prechádzajúcemu cez skalu.
Vodiči tadiaľ jazdia aj k Dobšinskej ľadovej jaskyni
Stratená neleží na bezvýznamnej lokálnej komunikácii. Cesta I/67 vytvára spojenie medzi regiónmi na oboch stranách Slovenského raja a pokračuje smerom na Dobšinú a Rožňavu. V opačnom smere sa vodiči dostávajú k Vernáru a ďalej smerom na Poprad.
Len niekoľko kilometrov od tunela sa navyše nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa, jedna z najznámejších prírodných atrakcií Slovenska.
Ako potvrdzuje aj video, samotný prejazd už dnes pôsobí úplne inak ako kedysi. Tunel dostal osvetlenie a počas svojej existencie prešiel úpravami zodpovedajúcimi potrebám súčasnej premávky. V porovnaní s novými tunelmi však popravde stále cítiť, že pôvodne ide o stavbu z iného obdobia.
Najzaujímavejšie na Stratenej je, že na rozdiel od miliardových diaľničných projektov nevznikol niekdajší najdlhší tunel krajiny ako veľkolepá dopravná stavba. Mal vyriešiť jeden konkrétny problém na jednom komplikovanom mieste a funguje dodnes.
Po viac ako 50 rokoch tak vodiči na ceste I/67 stále používajú náš najdlhší tunel mimo diaľničných úsekov. Kombinácia funkčného cestného tunela, zachovanej pôvodnej komunikácie a okolitej prírody robí zo Stratenej miesto, aké na bežných slovenských cestách príliš často nenájdete.
Zdroj: obecstratena.sk
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
