Výbuch roztrhal lietadlo vo výške 10 160 metrov. Letuška ako jediná prežila
Lietadlo prevážalo 28 ľudí a po tom, čo sa stroj rozpadol vysoko nad zemou, nikto nepredpokladal, že by niekto zostal nažive. Potom však medzi kusmi trupu objavili 22-ročnú letušku, ktorá stále dýchala.
Vesna Vulović sa v tom momente stala hlavnou postavou jedného z najťažšie uveriteľných príbehov civilného letectva. Katastrofu letu JAT 367 z 26. januára 1972 neprežil nikto okrem nej. Ešte zvláštnejšie je, že v osudný deň podľa neskorších informácií pôvodne ani nemala byť na palube.
Mladú letušku, ktorá mala len osem mesiacov skúseností s touto prácou, si mali pomýliť s inou Vesnou, ktorá mala byť zaradená do služby. Takáto administratívna zámena ju tak dostala na let, ktorý sa skončil katastrofou.
Lietadlo letelo zo Štokholmu do Belehradu
McDonnell Douglas DC-9 spoločnosti JAT Yugoslav Airlines letel na linke zo Štokholmu cez Kodaň a Záhreb do Belehradu. Po medzipristátí v Dánsku pokračoval smerom na juh. Na jeho palube bolo 23 cestujúcich a päť členov posádky.
Nad vtedajším Československom však došlo k výbuchu. Lietadlo sa vo výške viac ako 10 000 metrov rozpadlo a jeho trosky začali padať k zemi. Dopadli v okolí obce Srbská Kamenice na severe dnešného Česka. Na toto miesto sa dá mimochodom dostať autom zo slovenskej hranice zhruba za 4 hodiny.
Vulović však z lietadla nevypadla ako osoba vo voľnom páde. Zostala zakliesnená v zadnej časti trupu za cateringovým vozíkom. Lietadlo padalo spolu s ňou. Tento detail je dôležitý pri vysvetlení toho, ako získala aspoň teoretickú šancu túto katastrofu prežiť.
Stromy, sneh a svah
Lietadlo s letuškou (respektíve to, čo z neho zostalo) nedopadlo na rovnú tvrdú plochu. Spadlo v zalesnenom a zasneženom teréne na svahu. Stromy a následne terén tak pomohli „pohltiť“ energiu padajúcich trosiek. Vesna navyše zostala počas pádu zakliesnená vo vnútri.
Medzi prvými ľuďmi na mieste ešte pred záchrannými zložkami bol Bruno Honke, ktorý mal zdravotnícke skúsenosti z druhej svetovej vojny. Keď sa dostal k troskám, zistil, že jedna osoba stále žije. Ostatných 27 ľudí na palube zahynulo.
Pre Vesnu sa však boj o život vtedy iba začínal. Utrpela zlomeninu lebky, mala zlomené nohy, panvu a poškodené stavce. Následkom zranení zostala dočasne ochrnutá od pása nadol a po katastrofe upadla do kómy, v ktorej bola niekoľko dní. V nemocnici zostala dlhé mesiace, pričom na pád si nevedela spomenúť.
Lekári nevedeli, či ešte bude chodiť
Nasledovala dlhá liečba a rehabilitácia. Rozsah zranení bol vážny a nebolo isté, či bude ešte niekedy normálne chodiť. Napokon sa jej to podarilo. Približne po roku bola opäť schopná chôdze, aj keď zdravotné následky leteckej nehody v jej prípade nezmizli kompletne.
Jej prípad sa neskôr dostal aj do Guinnessovej knihy rekordov. Uvádzaná výška pádu bola 10 160 metrov a Vulović drží rekord za najvyšší prežitý pád bez padáka.
Mala šťastie v nešťastí. Nešlo o situáciu, pri ktorej by člen posádky či pasažier padal desať kilometrov vzduchom a následne dopadol do snehu. Rozhodlo to, že zostala vo fragmentoch lietadla a pri dopade sa stretlo viacero okolností, ktoré zvýšili jej šancu na prežitie.
V lietadle vybuchla bomba
Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že lietadlo DC-9 nezničila technická porucha. V batožinovom priestore mala explodovať nálož ukrytá v batožine. Podozrenie padlo na chorvátskych nacionalistických separatistov bojujúcich proti vtedajšej Juhoslávii. Za útok však nebol nikto právoplatne odsúdený. Navyše, aj identita človeka, ktorý mal bombu do lietadla dostať, zostala neodhalená.
Po desaťročiach sa objavili alternatívne teórie spochybňujúce oficiálny priebeh katastrofy a predovšetkým výšku, z ktorej trosky padali. Oficiálna verzia vyšetrovania však zostala nezmenená. Explózia nastala počas letu vo veľkej výške, potvrdili úrady.
Po katastrofe chcela znovu lietať
Najprekvapujúcejší vývoj nastal po zotavení letušky. Vulović sa lietania nebála. Chcela sa vrátiť k práci letušky. Lietadlo bolo pre ňu miestom, kde sa cítila byť ako „doma“.
Letecká spoločnosť ju však späť na palubu už neposlala. Namiesto toho dostala kancelársku pozíciu, no pre spoločnosť pracovala aj naďalej. V Juhoslávii sa medzičasom stala známou osobnosťou. Jej príbeh sa dostal ďaleko za hranice krajiny či Československa, kde sa táto udalosť udiala.
Často ju označovali ako „šťastnú ženu“, čo však ona nevnímala príliš pozitívne. Letecká nehoda pripravila o život 27 ľudí a výrazne zasiahla aj jej vlastnú rodinu. Vesna Vulović zomrela v decembri 2016 vo svojom byte v Belehrade. Mala 66 rokov a od letu JAT 367 v tom čase uplynulo takmer 45 rokov.
Zdroj: Austrian Wings
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
