Vallo kritizuje políciu za dopravný chaos. Ale čo semafory v Bratislave? Vodiči na nich už roky zbytočne stoja I. časť

Prečo v Bratislave stojíme na každej križovatke? Zlé nastavenie semaforov a nefunkčná zelená vlna ničia plynulosť dopravy v meste.
AI
Večerná dopravná zápcha v Bratislave

Vodiči v Bratislave poznajú dopravnú situáciu, ktorá dokáže poriadne liezť na nervy. Na semafore sa rozsvieti zelená, autá sa konečne pohnú, no o niekoľko desiatok metrov ich zastaví ďalšia červená. Kým sa kolóna postupne posúva, nasledujúce vozidlá stále čakajú. A keď sa konečne uvoľní jedna križovatka, na ďalšej sa celý scenár zopakuje. Prečo sa vlastne zelená rozsvecuje postupne od najbližšej križovatky po najvzdialenejšiu? Nemohlo by to fungovať aj opačne?

Najskôr najbližší semafor, potom ďalší. Prečo?

Typickým príkladom je Vajnorská ulica v Bratislave, konkrétne úsek od Bajkalskej smerom von z mesta. Vodič prichádza ku križovatke, zastaví na červenej a čaká. Keď dostane zelenú, pohne sa, no o chvíľu ho môže zastaviť ďalší semafor. Takto sa doprava uvoľňuje postupne, akoby jednotlivé križovatky fungovali nezávisle od seba.

Takéto riadenie má svoje technické dôvody. Dopravní inžinieri musia počítať s tým, že medzi križovatkami je obmedzený priestor. Ak by sa všetky vozidlá pustili naraz a nasledujúci úsek by bol zaplnený, autá by mohli zostať stáť priamo v križovatke. Zablokovali by tak priečne smery a situácia by sa ešte zhoršila. Lenže existuje aj druhá stránka problému. Ak sa vozidlá púšťajú postupne bez dostatočného zosúladenia jednotlivých semaforov, vodiči môžu zbytočne strácať čas. Namiesto plynulého prejazdu dostávajú sériu krátkych zelených intervalov, medzi ktorými opakovane zastavujú.

dopravný chaos

Foto: Archív

Čo keby sa zelená rozsvecovala opačne?

Jedna otázka by si zaslúžila pozornosť dopravných inžinierov. Čo keby sa pri určitých dopravných situáciách najskôr rozsvietila zelená na vzdialenejšej križovatke a až potom na tej bližšej? Predstavme si kolónu vozidiel, ktorá sa má postupne rozbehnúť. Ak by sa najskôr uvoľnil priestor na vzdialenejšej križovatke a následne by dostali zelenú aj vozidlá na bližšej, mohli by sa pohybovať plynulejšie. Samozrejme, za predpokladu, že časové odstupy zodpovedajú vzdialenostiam medzi križovatkami a rýchlosti vozidiel.

Nehovorím o tom, aby všetky semafory svietili zelenou naraz. Takéto riešenie by mohlo byť nebezpečné a v prípade zaplneného úseku aj kontraproduktívne. Podstatné je správne načasovanie. V dopravnom inžinierstve sa na to využíva takzvaná zelená vlna. Jej cieľom je zosúladiť svetelné signalizácie tak, aby vozidlá pri dodržaní určitej rýchlosti mohli prechádzať viacerými križovatkami bez zbytočného zastavovania.

Môj pohľad: Bratislavské semafory sú nastavené neefektívne

Po každodennom sledovaní dopravy v Bratislave mám čoraz silnejší pocit, že nastavenie svetelnej signalizácie v meste má od optimálneho stavu poriadne ďaleko. A nejde len o jednu križovatku alebo jednu ulicu. Opakovane sa stretávam so situáciami, keď sa autá nehýbu napriek tomu, že by sa už mohli bezpečne posunúť. O niekoľko okamihov sa pritom rozsvieti zelená v čase, keď už nemá rovnaký efekt, pretože vozidlá sa nestihnú dostať cez ďalšiu križovatku.

Inými slovami, keď by doprava mohla ísť, stojí sa. A keď sa konečne rozsvieti zelená, často sa ukáže, že jej načasovanie nie je pre plynulý prejazd ideálne.

Samozrejme, uvedomujem si, že riadenie mestskej dopravy nie je jednoduché. Semafory musia zohľadňovať chodcov, cyklistov, MHD, priečne dopravné prúdy aj bezpečnosť. To však nemôže byť univerzálna odpoveď na každú situáciu, v ktorej vodiči zbytočne stoja. O to viac, že magistrát hlavného mesta má na riadenie a organizáciu dopravy vyčlenených odborných pracovníkov. Práve tí by sa mali tejto problematike venovať systematicky, vyhodnocovať dopravné toky, sledovať správanie kolón a pravidelne preverovať nastavenie svetelnej signalizácie. Nejde o vedľajšiu úlohu. Plynulosť dopravy je jednou zo základných podmienok fungovania hlavného mesta a tá už dekády pokrivkáva.

dopravný chaos

Foto: Archív

Vallo kritizuje políciu. Ale čo robí magistrát pre vlastnú dopravu?

Zaujímavý kontrast priniesli aj udalosti z uplynulého týždňa. Primátor Matúš Vallo sa verejne pustil do kritiky dopravných opatrení štátnej polície počas presunov zahraničných delegácií. Za neprimerané označil najmä uzavretie celého Mosta SNP alebo Hodžovho námestia na približne 20 minút. Podľa neho takéto opatrenia výrazne zasahujú do každodenného života Bratislavčanov a mali by byť lepšie koordinované s mestom.

S jednou vecou sa dá súhlasiť. Bezpečnostné opatrenia sú potrebné, no ich organizácia by mala v čo najväčšej miere rešpektovať aj potreby ľudí, ktorí sa potrebujú dostať do práce, školy alebo domov. Lenže rovnaký meter by mal platiť aj pre samotné mesto. Ak primátor oprávnene upozorňuje na dopravné obmedzenia spôsobené rozhodnutiami štátnej polície, mal by sa rovnako dôsledne pozerať aj na to, ako funguje doprava v kompetencii magistrátu. Veď vodiči nestoja v kolónach iba počas návštev zahraničných delegácií. Stoja aj počas úplne bežných pracovných dní, a to niekedy na miestach, kde by lepšie nastavenie semaforov mohlo priniesť citeľné zlepšenie.

A tu sa dostávame k podstate problému. Magistrát má vlastných odborných pracovníkov, ktorí sa majú venovať dopravnému plánovaniu a organizácii dopravy. Napriek tomu mám ako vodič opakovane pocit, že svetelná signalizácia v Bratislave nefunguje tak, ako by mala.

Kritizovať rozhodnutia štátnej polície je jedna vec. Upratať si vlastnú kuchyňu je však druhá. Ak mesto očakáva od iných lepšiu organizáciu dopravy a ohľaduplnosť voči obyvateľom, malo by byť schopné preukázať rovnaký prístup aj pri riadení vlastných križovatiek.

Zelená vlna nie je len o tom, že všetci dostanú zelenú

Správne nastavenie si vyžaduje poznať intenzitu dopravy, vzdialenosti medzi križovatkami, priemernú rýchlosť vozidiel aj dĺžku kolón. Iné riešenie môže fungovať v čase rannej špičky a iné večer, keď je premávka výrazne slabšia. Existujú aj inteligentné systémy, ktoré dokážu reagovať na aktuálnu dopravnú situáciu pomocou detektorov vozidiel a upravovať dĺžku zelených intervalov. Neznamená to však, že každá križovatka musí byť vybavená najmodernejšou technológiou. Aj obyčajná koordinácia časovania môže priniesť citeľné zlepšenie.

Pri rekonštrukciách je navyše dôležité preveriť, či dočasné dopravné riešenia zodpovedajú aktuálnym podmienkam. Ak sa zmení počet jazdných pruhov alebo kapacita komunikácie, pôvodné časovanie nemusí byť naďalej optimálne.

dopravná zápcha

Foto: Archív

Bratislava potrebuje menej zbytočného státia

Samozrejme, nie každé zastavenie na červenej je chybou. Semafory musia zabezpečiť bezpečnosť chodcov, cyklistov aj vozidiel prichádzajúcich z vedľajších smerov. Rovnako musia zabrániť tomu, aby autá zostali stáť uprostred križovatky. To však neznamená, že vodiči majú automaticky akceptovať každé nastavenie svetelnej signalizácie ako jediné možné riešenie.

Na Vajnorskej by preto stálo za to preveriť, či je časovanie jednotlivých križovatiek skutočne optimalizované pre aktuálnu intenzitu dopravy. A najmä či sa dá dosiahnuť plynulejší prejazd bez toho, aby sa zhoršila bezpečnosť alebo priechodnosť ostatných smerov, čo sa domnievam, že ani veľmi nie, nakoľko sa jedná o jednoduchú križovatku tvaru T.

Bratislava nepotrebuje iba ďalšie semafory a nové dopravné projekty. Potrebuje predovšetkým, aby tie existujúce fungovali tak, ako majú. Vodič nemá mať pocit, že sa musí na každej druhej križovatke znovu a znovu rozbiehať, hoci správne nastavená koordinácia by mu umožnila pokračovať. Ak mesto platí odborníkov na riadenie dopravy, je úplne legitímne očakávať aj viditeľné výsledky ich práce.




Sledujte Autoviny.sk aj na sociálnych sieťach

Marek Pauco

Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.