Adaptívne svetlomety: A buď svetlo!

Vidieť a byť videný – jedna z najdôležitejších vecí pre každého motoristu. Zároveň aj jeden z najčastejších dôvodov havárií. Riešenie? Inteligentné svetlomety.
Vydané  Text: 
Podľa štúdie o koncepcii adaptívnych svetlometov od Hatema Shadeeda a Joerga Wallascheka z Paderbornskej univerzity v Nemecku dostáva vodič motorového vozidla až 90% informácií vizuálnou formou. Zároveň táto štúdia uvádza, že až 23% z takmer dvoch miliónov dopravných nehôd v Európe je spôsobených zlou viditeľnosťou v noci či pri zlom počasí. Preto nečudo, že systém, ktorý by umožňoval pomocou moderných technológii prispôsobiť svietenie aktuálnym potrebám vodiča, bol pre automobilky veľkou výzvou. Ako prvé sa začali objavovať bixenónové svetlá, ktoré sa natáčali do zákrut. Po dlhé roky však nič viac neumožnila európska legislatívna norma, ktorá stanovovala len dva hlavné režimy svietenia – diaľkové a stretávacie. Adaptívnu techniku osvetlenia až nedávno povolila smernica Európskej hospodárskej komisie pri OSN (ECE) a v polovici roka 2006 vstúpila do platnosti aj v Európskej únii. Dvere pre tzv. „viacrežimové“ svietenie sa konečne otvorili. Namiesto diaľkových a stretávacích svetiel sa tak v moderných automobiloch už dnes môžete stretnúť so svetlami mestskými, cestnými, diaľničnými, zákrutovými či svetlami do zhoršeného počasia. Prvou lastovičkou sa stal v roku 2007 Mercedes triedy E. Predchádzali tomu ďalšie významné prvenstvá – v roku 1995 sa „éčko“ ako jeden z prvých automobilov mohlo pochváliť novými xenónovými svetlometmi. Začiatkom roku 2003 sa v tejto triede zas premiérovo objavili aktívne zákrutové svetlá. Nuž a minulý rok pribudol systém aktívnych viacrežimových svetlometov pod názvom Inteligentný svetelný systém (Intelligent Light System – ILS). To, že zlepšenie viditeľnosti je významným prvkom prieniku moderných technológií do automobilov, dokazuje aj fakt, že dnes sa okrem Mercedesu podobné technológie udomácnili aj v modeloch od BMW (Adaptive Headlights) či Opel (Adaptive Front Lights – AFL). Systém celkovo zahŕňa viacero rozdielnych svetelných funkcií, ktoré sú prispôsobené typickým situáciám na vozovke a taktiež počasiu. Vodičovi ponúkajú výrazné zlepšenie viditeľnosti počas jazdy a výraznou mierou prispievajú k predchádzaniu nehodám a znižovaniu vysokého rizika pri nočnej jazde. Smernica ECE/EÚ pre „inteligentné svetlomety v automobiloch“ umožňuje upraviť stretávacie svetlá tak, aby mohli ľavý jazdný pruh osvetliť jasnejšie a širšie, než doteraz. Zorné pole vodiča sa tak zvýši a zlepšuje sa výhľad na obe krajnice. Vodič sa môže lepšie orientovať a rýchlejšie reagovať na náhle prekážky na ceste, ktoré by pri bežných svetlách spozoroval možno príliš neskoro. Cestné svetlá tak nahrádzajú bežné stretávacie. Pri vyššej rýchlosti (spravidla nad 90 km/hod) sa automaticky aktivuje režim diaľničných svetiel, ktoré ponúkajú až o 60% lepšiu prehľadnosť vozovky. S predĺžením svetelného kužeľa sa tento aj mierne zúži, pretože na diaľnici nie je natoľko potrebný bočný prehľad. V niektorých systémoch sa zároveň pri diaľničných svetlách ruší tzv. „asymetria“ – svetlomety rovnomerne osvecujú plochu pred vozidlom a vodič tak dokáže aj pri vysokej rýchlosti včas zaregistrovať napríklad prekážku v ľavom jazdnom pruhu, ktorý je pri asymetrickom osvetlení slabšie viditeľný. Kým bežné svetlomety pri jazde zákrutou osvetľujú zbytočne veľkú časť mimo vozovky, režim zákrutových svetiel umožňuje natočiť podľa rýchlosti vozidla a uhla zatáčania svetlá tak, aby svietili na vozovku a nie mimo nej. Opäť ide o výrazné zlepšenie prehľadnosti, vodič vidí, kým pri bežných svetlách často len tuší. Špeciálnou kategóriou sú svetlá do zlého počasia. V hmle, daždi či snehu sa intenzita priameho lúča zníži, aby nedošlo k oslneniu odrazom vlastných svetiel od hmly, snehu či mokrej vozovky. Intenzita priameho osvetlenia sa zníži a svetelný kužeľ sa rozšíri až za krajnicu vozovky. Vodič dokáže následne lepšie sledovať priebeh cesty a lepšie sa orientovať. K ďalším režimom ešte patria tzv. mestské svetlá, kedy sa uhol osvetlenia výrazne rozšíri a vodič má prehľad aj o situácii na priľahlých chodníkoch či iných plochách a odbočovacie svetlá, ktoré sa aktivujú pri nulovej alebo nízkej rýchlosti (napríklad na križovatke) a nasvecujú až do uhla 90° pravú alebo ľavú stranu vozovky. Vodič tak vidí opäť situáciu na ceste, kam má namierené. Poslednou, no zďaleka nie najmenej významnou novinkou, je automatické prepínanie diaľkového a tlmeného režimu. Ak systém zaregistruje protiidúce vozidlo, okamžite upraví svetelný režim tak, aby protiidúceho vodiča neoslňoval. To isté sa stane aj vtedy ak sa pred vami objaví zadné svetlo vpredu idúceho vozidla. Len čo je však cesta voľná, automaticky sa opäť aktivuje režim s plným osvetlením. Oba systémy sme mali možnosť vyskúšať vo vozidlách Mercedes C320 a BMW 635. V oboch prípadoch sa technológia zapína na ovládači svetiel, kde pribudla poloha s označením „A“. Pri jazde v nočnej snehovej prehánke boli u BMW „svetlá do zlého počasia“ citeľným prínosom, výhrady možno mať len k automatike prepínania diaľkového a stretávacieho režimu – kým stlmiť svetlá dokázal systém v zlomku sekundy, ich opätovné rozsvietenie chvíľu trvá. Systém nemal problém s presným natočením svetlometov do rozličných zákrut v rozličných rýchlostiach a poradil si s tým aj v spomínanej snehovej búrke. V Mercedese chýbala automatika prepínajúca tlmené a diaľkové režimy, ostatné režimy fungovali bez problémov. Najmä diaľničné svetlá pri vysokej rýchlosti poskytujú veľmi dobrý prehľad a viditeľnosť takmer porovnateľnú s dennými podmienkami. Aj keď sú systémy viacrežimového svietenia ešte pomerne nové a vyskytujú sa len ako doplnková výbava vo vozidlách vyššej kategórie, ich masovejšie rozšírenie by mohlo nastať už onedlho. Spomeňte si v akých finančných výšinách boli prvé autá s ABS či airbagmi. Dnes? Štandard aj pri najlacnejších modeloch. Dôvod? Bezpečnosť na cestách. A možno aj akčný program EÚ, ktorým chce znížiť v období rokov 2003 – 2010 počet autohavárií o 50%. **Z histórie** V roku 1917 sa okrem neslávne známej októbrovej revolúcie v Rusku odohrala aj iná, ktorej výsledky používame dodnes. V Amerike schválili „protioslňovací“ zákon, ktorý nariadil povinnú montáž automobilových svetlometov s „tlmeným režimom svietenia“. Spoločnosť Corning Conaphore v dobovej reklame v novinách uvádza, že pri použití takýchto svetiel možno aj za zlého počasia jazdiť rýchlosťou až 25 míľ za hodinu (40 km/h) bez rizika havárie. Text: Ján Štefanovič Foto: archív