Test Honda CR-V e:HEV na Orave
Ak sa chystáte na rodinnú dovolenku s dieťaťom a partiou na našu krásnu Oravu, rituál pred odchodom je rovnaký, a je vlastne úplne nepodstatné, na koľko dní a kam idete, lebo beriete so sebou všetko. Stojíte nad otvoreným kufrom a rozmýšľate, čo všetko budete musieť nechať doma a bez čoho sa naopak nezaobídete. Pri našej jesennej výprave na Oravu s novou Hondou CR-V bol však tento stresom naplnený moment prekvapivo krátky.
Naša štvorročná dcéra mala vo svojich prioritách jasno od prvej sekundy. Najdôležitejšie bolo zbaliť hračky, aby sa ostatné deti na chate mali s čím hrať (jasné, „ostatné deti potrebujú všetky jej hračky“), a hlavne umiestniť prenosnú tašku s jedlom priamo na zadné sedadlá. Musela byť v bezprostrednom dosahu ruky z miesta spolujazdca, pretože veta o tom, že je hladná ako vlk, prichádzala s presnosťou švajčiarskych hodiniek každých tridsať minút, a to bez ohľadu na to, že pred chvíľou dojedla.
Kufor, ktorý zjedol obrovský kočík aj s rezervou
Zbaliť troch dospelých a jedno dieťa na jeseň do žilinského, a konkrétne oravského regiónu, znamená pripraviť sa na každú alternatívu počasia, od slnečných pätnástich stupňov až po pichľavý jesenný lejak s vetrom. Pri dĺžke karosérie 4,71 metra a kufri s objemom cez 580 litrov ale CR-V predviedla malé priestorové kúzlo. Náš masívny športový kočík, ktorý vo väčšine bežných rodinných áut zaberie dobrých osemdesiat až deväťdesiat percent celkového objemu batožinového priestoru (naozaj nepreháňam), sa do Hondy zložil tak, že vedľa neho bez prehovárania pristáli dva veľké cestovné kufre, tašky s náhradnou obuvou aj bundami a stále zostalo dostatok miesta na drobnosti, ktoré sa do auta pridali tesne pred zabuchnutím dverí.
Obrovským ergonomickým plusom, ktorý oceníte až v praxi, sú zadné dvere otvárajúce sa v podstate do pravého uhla. Zapínanie dieťaťa do detskej ISOFIX sedačky alebo manévrovanie s ťažkými taškami v úzkom priestore vďaka tomu nevyžaduje žiadnu akrobaciu ani ohýbanie chrbta do krkolomných uhlov.
A hádajte, komu sa samotná jazda páčila najviac! Keďže nová generácia CR-V má vzadu o niečo vyššie ukotvenú lavicu a presklená plocha okien je mimoriadne veľkorysá, naša malá cestovateľka konečne nepozerala do čierneho plastového chrbta predného sedadla. Cesta z Trnavy smerom na sever nebola o nervóznom „kedy tam už budeme?“, pretože pozerať sa na meniace sa jesenné kopce, pasúce sa stáda kráv, obrovské vyleštené cisterny na diaľnici a predovšetkým absolvovať prejazd tunelom Višňové bol pre ňu tisíckrát lepší zážitok než akákoľvek rozprávka na obrazovke.
Ako jazdí japonský hybrid e:HEV na diaľnici a poľných cestách?
Pod kapotou našej spoločníčky CR-V e:HEV v najvyššej výbave Advance pracoval atmosférický benzínový dvojliter spojený s dvojicou elektromotorov o celkovom systémovom výkone 184 koní. Pre takto veľké rodinné SUV ide o konštrukčne mimoriadne zaujímavé a v praxi neskutočne príjemné riešenie. Na rozdiel od bežných hybridov totiž Honda využíva spaľovací motor primárne ako generátor elektriny a o samotný pohon kolies sa vo väčšine situácií stará priamo silný elektromotor.
Aby som vám to povedala aj mimo marketingových výrazov, tak je to predovšetkým o okamžitej reakcii na plyn. Keď som potrebovala na úzkych cestách rýchlo a bezpečne predbehnúť pomalší traktor alebo nákladné auto, nemusela som čakať na podradenie prevodovky, pretože auto zaberie okamžite s pružnosťou elektromobilu. Druhou obrovskou výhodou je akustický komfort bez typického vytáčania motora do vysokých otáčok, keďže systém verne imituje radenie prevodových stupňov, kabína je špičkovo odhlučnená a v aute panuje pohoda, vďaka ktorej sa dá aj na diaľnici rozprávať.
Výbava Advance disponuje aj mechanickým pohonom všetkých kolies AWD. Keď sme sa neskôr na Orave rozhodli vyliezť po rozmočenej a rozblatenej poľnej ceste na vyhliadku nad dedinou, CR-V nemala ani najmenší náznak zaváhania. Elektronika bleskovo presunula výkon na zadnú nápravu a auto sa vytiahlo hore bez pretáčania kolies. Pri zjazdoch z horských priechodov si navyše pádlami pod volantom jednoducho nastavujete úroveň rekuperácie, takže namiesto neustáleho stláčania brzdového pedálu auto brzdí elektromotorom a zároveň si zadarmo dobíja akumulátor, napríklad aj na ďalšie stúpanie.
Pred odchodom som čo-to vyjazdila v mestskej premávke medzi Trnavou a Bratislavou, no najväčšiu záťaž dostal hybrid až v oravských stúpaniach a pri diaľničnom tempe. Pri plne naloženom aute, trojčlennej posádke, zapnutej klimatizácii a neustálom stúpaní sa celková priemerná spotreba ustálila na hodnote okolo 6,2 litra na sto kilometrov. Na takto rozmerné SUV s pohonom všetkých kolies ide o špičkový údaj! Celkový dojazd na jednu nádrž bez problémov prekračuje hranicu 800 kilometrov, vďaka čomu som prvýkrát tankovala až pri spiatočnej ceste domov.
Mýtus o daždivej Orave? To nie je žiadny mýtus!
Ale späť k nášmu výletu. Orava má medzi cestovateľmi povesť najchladnejšieho a najdaždivejšieho regiónu na Slovensku a musím potvrdiť, že svoju reputáciu obhájila na 100 percent. Traduje sa síce známe pravidlo, že neexistuje zlé počasie, len zlé oblečenie, no to sa človeku ľahko hovorí len do momentu, kým nespraví osudovú chybu. Taká tá klasika. Pre rodinu som zbalila nepremokavé bundy, náhradné nohavice a poctivú obuv, na svoje vlastné náhradné topánky som pri balení kompletne zabudla. A Orava mi to, ako inak, spočítala hneď pri prvej príležitosti.
Tesne pred nástupom na Oravskú lesnú železničku v stanici Tanečník sa nebo v priebehu piatich minút doslova otvorilo. Kým sme prebehli od auta k historickému vagóniku úzkorozchodnej železnice, mala som v látkových teniskách kompletný rybník. Dva dni kýchania na chate za ten zážitok ale stáli, keďže otvorená jazda lesom v chladnom vzduchu mala neskutočnú atmosféru. A po ceste hore sú dokonca umiestnené aj atrakcie s postavičkami z rozprávok, takže deti si to naozaj užili.
Okrem lesnej železnice sme počas piatich dní stihli obísť pôsobivý Oravský hrad vypínajúci sa na skale nad riekou, výlet do Dolného Kubína aj cestu k monumentálnej soche Ježiša Krista nad dedinkou Klin, odkiaľ je za dobrého počasia nádherný výhľad na celú kotlinu a keď budete mať šťastie, tak aj Tatry. Vynechať sme nemohli ani Oravskú priehradu a plavbu loďou na Slanický ostrov umenia.
Pôvodne sme mali v pláne nakuknúť aj do samotných útrob masívneho múru a pozrieť si technické zázemie vodného diela, no so štvorročným dieťaťom by absolvovanie úzkych chladných chodieb a schodísk bola skôr bojová úloha než pohodová prehliadka. A zhodli sme sa, že sme na dovolenke, takže sa nebudeme dobrovoľne trestať. Túto technickú lahôdku si tak odkladáme na budúci rok, keď trochu vyrastie, alebo si ju vybavíme aspoň pre nás dospelých.
Lebo s deťmi na Orave si netreba plánovať program na minútu presne. Stačí mať nepremokavú bundu, dobrú obuv a podvečer sa stiahnuť do tepla. Ubytovanie, kde sme mali k dispozícii vírivku, šípky, detské ihrisko aj trampolínu, bolo pre našu veľkú skupinu a 5 detí doslova záchranou. Keď sme sa vracali zničení z túry, namiesto vyvárania sme deti zobrali do blízkej reštaurácie na pizzu a pri spiatočnej ceste to poistil klasicky McDonald na diaľnici. Lebo aj o tom je prázdninová alebo dovolenková sloboda bez striktných domácich pravidiel.
Hor sa na Oravu s Hondou CR-V
Rodinná dovolenka s malým dieťaťom málokedy býva o dokonalom oddychu. Častejšie je to zmes neustáleho balenia, sledovania počasia, hľadania obľúbenej hračky a riešenia nečakaných kríz, od premočených tenisiek až po vyťahovanie jedla na najmenej vhodných miestach.
Orava nám však ukázala, že s poctivou prípravou (dodatočným zakúpením vhodnej obuvi) a správnym autom sa z toho namiesto stresu stane zážitok, na ktorý budete spomínať ešte roky. Honda CR-V e:HEV sa v tomto príbehu nestala len dopravným prostriedkom. Bola pre nás ako bezpečný prístav, do ktorého sme sa radi vracali po každom lejaku a zničujúcom výlete.
Predviedla nám obrovský priestor pre rodinný život bez otravných kompromisov a hlavne ticho v kabíne, vďaka ktorému nemáte po dvoch hodinách jazdy hlavu súcu na 4 Ibalginy. A so spotrebou okolo šesť litrov si pri dnešných cenách palív človek rád uznanlivo pokýva hlavou. Nám rodičom CR-V-čka ukázala, že keď dáte dieťaťu v aute skutočný výhľad na svet okolo, všetko ide ľahšie. Namiesto mrnčania a únavy z dlhej cesty mala malá neustálu radosť z objavovania sveta okolo. Stačili svetielka v tuneli, labute na Váhu pri Šútove, pasúce sa kravy pri ceste a mali sme postarané o najlepšiu zábavu.
Ak teda váhate, či sa vydať s deťmi na Oravu, odporúčam, určite choďte. Iba si nezabudnite zbaliť jedny náhradné topánky aj pre seba, neplánujte veci na minútu presne a do auta nasadajte s tým, že cesta má byť rovnako pekná ako cieľ. V správnom aute to totiž ide v podstate samo. A Honda CR-V je rozhodne to správne auto na akúkoľvek dovolenku!
Autá ma sprevádzajú už od detstva – začalo to otcovou garážou a pokračovalo cez testy, rozhovory a nekonečné hodiny strávené za volantom (aj klávesnicou). Dnes som šéfredaktorkou portálu Autoviny.sk a stále si myslím, že najlepší zvuk je ten, ktorý ide spod kapoty. Aj články by mali byť dobré ako niektoré autá – musia mať tempo, rytmus, pointu… a ak zanechajú stopu, o to lepšie. A práve o to sa v našej redakcii snažíme.
