Navigačné systémy: Vesmírne oko

Z niekdajšieho supertajného armádneho projektu sa stal dnes čoraz populárnejší navigačný systém GPS. Jeho využiteľnosť výrazne narástla najmä s rozširovaním externých prístrojov. Pre rozbiehajúce sa dovolenkové obdobie sme pri vás pripravili ich krátky prehľad.
Vydané  Text: 
Pred tridsiatimi rokmi začala americká armáda budovať satelitný systém na určovanie polohy. V roku 1983 v reakcii na zostrelenie kórejského dopravného lietadla Sovietskou armádou rozhodol Ronald Reagan o uvoľnení tejto technológie aj pre civilné využitie. Dnes už navigácia pomocou displeja s mapou nie je dnes ničím nezvyčajným. Trh ponúka množstvo zariadení v cenách od pár tisícok až po desať- či dokonca stotisícové exempláte. Vyberať teda je z čoho, ako sa však zorientovať? V prvom rade by si mal záujemca o GPS navigáciu rozmyslieť, ako často a na aké účely mu má slúžiť. Väčšina šoférov jazdí dlhodobo po trasách, ktoré poznajú a navigácia je pre nich zbytočná. Ak chcete raz za čas ísť niekde mimo svojho „rajónu“, napríklad na dovolenku, neoplatí sa investovať do drahých profesionálnych zariadení. Naopak – tým, ktorí jazdia často a po rozličných trasách, napríklad profesionálnym vodičom, by lacná navigácia s malým displejom asi rýchlo začala liezť na nervy. Dôležitým kritériom je aj výber máp. Niektoré mapy, najmä čo sa východnej Európy týka, sú nie celkom presné a neraz nepokrývajú aktuálnu cestnú sieť tak, ako by to bolo potrebné. Navigácia podľa čísla ulice tiež nie je na Slovensku dotiahnutá do detailov. Okrem samotnej navigácie sa do GPS prístrojov pridávajú aj ďalšie funkcie – najmä prehrávanie hudby či obrazu, funkcia hlasitého telefonovania (hands free), využívajúca komunikáciu s mobilným telefónom cez Bluetooth a rozliční sprievodcovia. Tí ponúkajú takzvané Points of interest (POI), teda záujmové body, akými sú napríklad čerpacie stanice, hotely, reštaurácie či bankomaty. Niektoré zariadenia sa vedia pomocou dátového spojenia v mobile pripojiť na internet a vyhľadať zaujímavé informácie o zadanej lokalite. Ničím neobvyklým nie sú ani funkcie prekladového slovníka či prevodník mien. Vo vyšších cenových kategóriách sa dá stretnúť napríklad aj so zabudovaným tunerom DVB-T, umožňujúcim príjem digitálneho televízneho signálu. Popri navigácii ako takej disponuje množstvo zariadení aj prijímačom TMC. Ide o vysielanie na rozhlasových frekvenciách, ktoré informuje o aktuálnom stave cestnej premávky. Navigačné zariadenie tak okamžite zohľadní dopravnú zápchu alebo nehodu na trase a zvolí obchádzku. Bohužiaľ, tento systém, ktorý v západnej Európe funguje už pekných pár rokov, sa zatiaľ na Slovensku nerozbehol. Ak však častejšie cestujete aj do oblastí, kde TMC funguje, určite sa rozhodnite pre výber GPS navigácie s touto funkciou. Poslednou, no zďaleka nie nevýznamnou novinkou, je technológia, ktorá sa volá A-GPS (Assisted GPS). V určitých podmienkach môže mať klasické GPS problém s určením polohy. Napríklad v oblastiach s množstvom vysokých budov alebo v prípade veľkej oblačnosti. Vtedy navigácia vybavená A-GPS pomocou mobilného dátového prenosu využíva tento na doplňujúce informácie. S technológiu A-GPS sa dnes môžete stretnúť v mobiloch, vybavených GPS navigáciou. **Ako pracuje systém GPS?** Vo výške 20 tisíc kilometrov obieha zem 27 satelitov (24 funkčných a 3 záložné), ktoré nepretržite vysielajú informácie o presnom čase a svojej polohe. Prijímač GPS je vždy v dosahu niekoľkých z nich. Ak zachytí informácie z troch družíc, dokáže určiť aktuálnu zemepisnú dĺžku a šírku, ak zachytí signál viacerých, dokáže určiť aj nadmorskú výšku. GPS navigátor spravidla pracuje so signálom šiestich až dvanástich družíc súčasne. Čím viac družíc je k dispozícii, tým sú údaje presnejšie. **Z histórie** Systém GPS vychádzal pri svojom vzniku zo starších pozemských rádionavigačných systémov, ktoré boli používané už počas II. svetovej vojny. Inšpiráciu preniesť tento systém na obežnú dráhu vraj Američanom dodal Sputnik – prvá umelá družica, ktorú Sovietsky zväz úspešne vypustil do vesmíru v roku 1957. Tím amerických vedcov pod vedením Richarda B. Kershnera sledoval vysielanie Sputnika a zistil že frekvencia signálu, ktorý družica vysiela, bola vyššia, keď sa Sputnik blížil a nižšia, keď sa vzďaľoval. Vďaka tomuto javu (tzv. Dopplerov efekt) vznikol prvý satelitný navigačný systém Transit, ktorý využívali námorné sily USA od roku 1960. Súčasná podoba GPS začala vznikať v roku 1978, kedy sa na obežnú dráhu dostal prvý zo satelitov. Text: Ján Štefanovič Foto: TMV a archív