Dosiahne Slovensko reálne Víziu 0? Ak pri stavbe ciest rozhoduje len cena, hazardujeme so životmi
Slovensko chce do roku 2050 dosiahnuť na cestách nulový počet usmrtených a ťažko zranených. Nestačí však apelovať na vodičov a opravovať staré vozovky. O bezpečnosti sa rozhoduje už pri projektovaní nových ciest, križovatiek a napojení. Ak sa uprednostní nízka cena pred kvalitnejším riešením, môžu nám zostať nebezpečné miesta, ktoré budú motoristov trápiť celé desaťročia. Aj o budúcnosti bezpečnosti dopravy sa diskutovalo na konferencii SKVZA na Slovakia Ringu.
Vízia nula, ale bezpečnosť sa nezačína iba za volantom
Slovensko si stanovilo ambiciózny cieľ. Do roku 2050 sa chce priblížiť k nulovému počtu usmrtených a ťažko zranených pri dopravných nehodách. Súčasťou Národnej stratégie Slovenskej republiky pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2021 až 2030 je aj cieľ znížiť do roku 2030 počet usmrtených a ťažko zranených o polovicu v porovnaní s rokom 2020.
Je to správny smer nielen pre Slovensko. Otázkou však zostáva, ako rýchlo sa deklarované ciele premietajú do reality. Pri dopravných nehodách sa často hovorí o neprimeranej rýchlosti, alkohole, nepozornosti či nedodržiavaní pravidiel. Tieto faktory majú nepochybne zásadný význam. Bezpečnosť cestnej premávky však závisí aj od toho, aké prostredie vodičom vytvárame.
Cesta by mala byť navrhnutá tak, aby boli dopravné situácie čitateľné, aby mali vodiči dostatok času reagovať a aby prípadná chyba nemala automaticky tragické následky. Ale nestačí riešiť iba správanie vodičov. Dôležité je aj to, či máme kvalitne navrhnutú a udržiavanú infraštruktúru.
Foto: Archív
Najlacnejšia stavba nemusí byť najvýhodnejšia
Pri verejných investíciách je cena dôležitá. Štát ani samosprávy nemajú neobmedzené rozpočty a každé rozhodnutie musí zohľadňovať dostupné financie. Problém nastáva vtedy, ak sa obstarávacia cena stane dominantným kritériom bez dostatočného zohľadnenia bezpečnosti a budúcich nákladov.
Rozdiel medzi dvoma projektovými riešeniami nemusí spočívať iba v cene asfaltu či objeme stavebných prác. Môže ísť o usporiadanie križovatky, rozhľadové pomery, odbočovacie pruhy, bezpečné napojenie vedľajšej cesty alebo spôsob vedenia chodcov a cyklistov.
Ak sa vhodnejšie riešenie nezrealizuje už počas výstavby, neskoršia úprava môže byť náročnejšia. Môže si vyžiadať ďalšie projektovanie, stavebné práce, dopravné obmedzenia a nové výdavky. Najlacnejšie riešenie pri výstavbe preto nemusí znamenať najnižšie náklady počas celej životnosti cesty. To neznamená, že každá lacnejšia stavba je automaticky nebezpečná alebo že sa na Slovensku pri každom projekte šetrí na úkor bezpečnosti. Takéto tvrdenie by si vyžadovalo konkrétne dôkazy. Ale porovnávame pri rozhodovaní o cestných stavbách dostatočne dôsledne cenu, bezpečnosť a dlhodobé dôsledky jednotlivých alternatív? Ak existuje bezpečnejšie riešenie, malo by sa posudzovať podľa jeho skutočných prínosov a nákladov, nie iba podľa toho, koľko stojí na začiatku.
Nová cesta ešte nemusí byť bezpečná cesta
Nová vozovka, širšie jazdné pruhy či moderný povrch automaticky nezaručujú bezpečnosť. Rozhoduje aj to, ako je cesta napojená na existujúcu sieť, ako sú usporiadané križovatky a či vodič dokáže včas rozpoznať, čo sa pred ním deje.
Predstavme si novú komunikáciu, ktorá zlepší prejazdnosť určitého úseku, ale jej napojenie na vedľajšiu cestu zostane neprehľadné. Alebo obchvat, ktorý odvedie dopravu z centra obce, no zároveň zmení dopravné zaťaženie križovatky, ktorej kapacita a bezpečnosť neboli dostatočne vyriešené.
Foto: Archív
Takéto situácie môžu vytvárať nové konfliktné body. Neznamená to, že sa vyskytujú pri každej novej stavbe, ani že každá problematická križovatka je automaticky dôkazom chyby projektanta. Ukazuje to však, že bezpečnosť treba hodnotiť v kontexte celej trasy a jej napojenia na okolie.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia miesta, kde sa stretávajú rôzne druhy dopravy. Riešenie, ktoré je pohodlné pre osobné autá, nemusí byť rovnako bezpečné pre motocyklistov, cyklistov alebo chodcov. Pri návrhu preto treba zohľadniť nielen plynulosť premávky, ale aj rozdielnu zraniteľnosť jej účastníkov. Ak sa nedostatky prejavia až po otvorení cesty, mali by sme sa pýtať, či sa im dalo predísť už v projektovej fáze.
Bezpečnostný audit nemá byť iba formalitou
Slovensko má právne nástroje, ktoré umožňujú identifikovať riziká ešte pred dokončením cestnej stavby. Zákon č. 249/2011 Z. z. upravuje riadenie bezpečnosti pozemných komunikácií a bezpečnostný audit v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje.
Odborné posudzovanie sa zameriava na rizikové prvky, usporiadanie komunikácie, križovatky, rozhľadové pomery či bezpečnosť rôznych účastníkov premávky. Jeho zmyslom je odhaliť potenciálne problémy v čase, keď sa dajú odstrániť jednoduchšie než po dokončení stavby. Práve v tom je veľká príležitosť. Ak sa riziko identifikuje už v projektovej fáze, možno upraviť riešenie skôr, než sa cesta uvedie do prevádzky. Bezpečnostný audit preto nemá byť vnímaný iba ako administratívna povinnosť. Mal by byť nástrojom, ktorý pomáha predchádzať nedostatkom. Dôležité je, aby sa zistenia odborníkov premietli aj do konečného riešenia. Ak sa niektoré odporúčanie neprijme, malo by byť zrejmé, prečo sa tak stalo a ako sa vyhodnotilo súvisiace riziko.
Zároveň treba rozlišovať medzi auditom konkrétnej stavby a hodnotením bezpečnosti existujúcej cestnej siete. Ide o odlišné nástroje, ktoré sa dopĺňajú. Jeden pomáha predchádzať problémom pri projektovaní a výstavbe, druhý umožňuje vyhľadávať a riešiť nedostatky na cestách, ktoré už používame.
Prečo na Slovensku čakáme na problém, ktorý sa dal predvídať?
Pri niektorých nebezpečných miestach na slovenských cestách sa začne konať až po vážnej nehode alebo po opakovaných sťažnostiach vodičov. Následne pribudne dopravné značenie, zmení sa organizácia premávky alebo sa začne pripravovať stavebná úprava.
Nie každej nehode sa dá predísť a nie každé riziko možno odhaliť už pri projektovaní. Ak však odborné posúdenie dokáže identifikovať problém, nemali by sme čakať na to, kým sa prejaví v podobe vážnych následkov.
Prevencia si vyžaduje peniaze aj čas, ale odkladanie potrebných opatrení môže byť v konečnom dôsledku drahšie. Pri nových stavbách je preto dôležité posudzovať nielen náklady na výstavbu, ale aj náklady na údržbu, prípadné úpravy a dlhodobú bezpečnosť. Rovnako dôležitá je kontrola po uvedení cesty do prevádzky. Reálna premávka môže odhaliť problémy, ktoré sa v projektovej dokumentácii nedali úplne predvídať. V takom prípade by mala nasledovať odborná analýza a primeraná náprava.
Foto: Archív
Konferencia SKVZA na Slovakia Ringu
Bezpečnosť cestnej premávky a vzdelávanie vodičov boli témami aj na konferencii SKVZA, ktorá sa konala 20. októbra 2026 na Slovakia Ringu v Orechovej Potôni. Odborné podujatie vytvorilo priestor na diskusiu o aktuálnych problémoch cestnej premávky, príprave vodičov a výzvach, ktoré prinášajú meniace sa podmienky dopravy.
Takéto odborné stretnutia pripomínajú, že bezpečnosť na cestách nemožno zúžiť iba na dodržiavanie pravidiel alebo represiu voči vodičom. Dôležitú úlohu zohráva aj kvalita výučby, schopnosť predvídať riziká a prostredie, v ktorom sa vodiči pohybujú.
Ani najlepšia slovenská autoškola však nedokáže odstrániť neprehľadnú križovatku, nevhodne vyriešené napojenie ciest alebo nedostatok priestoru pre zraniteľných účastníkov premávky. Ak chceme naplniť Víziu nula do roku 2050, musíme sa preto rovnako dôsledne venovať ľudskému faktoru aj samotnej cestnej infraštruktúre.
Konferencia SKVZA zapadá do širšej diskusie o tom, ako zlepšiť bezpečnosť dopravy na Slovensku. Skutočný pokrok však nebude závisieť od počtu odborných stretnutí či prijatých stratégií, ale predovšetkým od toho, či sa poznatky a odporúčania pretavia do konkrétnych opatrení.
Vízia nula sa rozhoduje už pri projektovaní
Ak chceme do roku 2050 dosiahnuť Víziu nula, musíme prestať vnímať bezpečnosť ako niečo, čo sa rieši až po dokončení cesty. Musí byť súčasťou rozhodovania od prvého návrhu až po uvedenie stavby do prevádzky. A potom aj počas jej používania, keď sa ukáže, či navrhnuté riešenie skutočne funguje.
Slovensko nepotrebuje iba viac kilometrov nových ciest. Potrebuje aj dôsledné plánovanie, odborné posudzovanie a ochotu investovať do riešení, ktoré znižujú riziko nehôd počas celej životnosti komunikácie. Vízia nula sa nedá dosiahnuť tým, že budeme od vodičov očakávať dokonalosť a zároveň zanedbáme prostredie, v ktorom jazdia. Ak chceme bezpečnejšie cesty, musíme ich bezpečne aj navrhovať.
Pri každej novej stavbe by sme sa preto mali pýtať nielen na to, koľko stojí, ale aj na to, aké riziká pomôže odstrániť a aké môže vytvoriť. Pretože moderná cesta nie je automaticky bezpečná cesta. Rozhoduje až to, ako dobre je navrhnutá a ako funguje v reálnej premávke.
Autá a motorky ma polarizujú prakticky od ranného detstva. Sú pre mňa koníčkom a zároveň aj vášňou. A tomu som prispôsobil celý svoj život. V publicistickom svete pôsobím prakticky 10 rokov, a za ten čas som mal možnosť vyskúšať stovky nových alebo jazdených áut a motoriek. Vo svojich článkoch sa snažím priniesť aktuálne informácie, triezvy pohľad na svet, motoristom poradiť a zároveň prinášam aj kvalitnú výpovednú hodnotu.
