Zobral lopatu a 2,8 km cesty postavil sám. Štát mu ju vzal
Muža delili od najbližšej normálnej cesty takmer tri kilometre. Medzi jeho domom a asfaltom sú kopce, skaly, močaristá pôda a úseky vedúce popri útesoch. Obyvatelia žiadali úrady o cestu celé desaťročia, no bez úspechu. Väčšina ľudí by sa nakoniec odsťahovala. Calum MacLeod sa rozhodol pre úplne iné riešenie. Cestu si postavil sám.
Jeho príbeh sa odohral na škótskom ostrove Raasay neďaleko ostrova Skye. MacLeod pochádzal z malej osady Arnish na severe ostrova bez spojenia s okolitým svetom v podobe bežnej cesty. Miestni pritom o ňu žiadali už dávno. Podľa tamojších historických materiálov podalo petíciu za vybudovanie cesty približne 100 obyvateľov oblasti ešte v roku 1931. Ich požiadavka však neuspela.
Absencia cesty mala konkrétne následky. Sever ostrova sa postupne vyľudňoval. Ľudia odchádzali, zatvorila sa škola aj pošta a kedysi obývané sídla zostali prázdne. Zatiaľ čo kedysi o cestu žiadala približne stovka miestnych, koncom 60. rokov už podľa miestnych záznamov nezostali na severe Raasay takmer žiadni obyvatelia.
Kúpil si príručku a začal stavať
MacLeod nebol majiteľom stavebnej spoločnosti ani profesionálnym cestárom. Pracoval ako farmár, príležitostný poštár a pomocný strážca majáka. Keď však ďalšie snahy a žiadosti o financovanie cesty nepriniesli úspech, rozhodol sa, že na úrady už čakať nebude.
Zaobstaral si praktickú odbornú príručku zameranú na vysvetlenie toho, ako prebieha výstavba cestných komunikácií. Písal sa vtedy rok 1964 a mužove technické vybavenie by dnes pôsobilo až absurdne skromne.
Používal predovšetkým lopatu, krompáč a fúrik. Musel rozširovať existujúci chodník, odstraňovať stromy a korene, presúvať zeminu, vytvárať podklad a to všetko na trase vedúcej cez náročný terén. Cesta prechádzala strmými stúpaniami a klesaniami, skalnatým územím aj močariskami.
Nedajte sa však pomýliť romantickou predstavou o tom, že zúfalý vodič vybudoval každý centimeter bez akejkoľvek pomoci. Pri úvodných odstrelových prácach mu vypomohol technický útvar ministerstva poľnohospodárstva. Poskytol kompresor, výbušniny aj pracovníkov. Napriek tomu zostala omnoho väčšia časť desaťročnej fyzickej práce na MacLeodovi a jeho schopnostiach.
Desať rokov práce kvôli 2,8 km
Stavba trvala približne od roku 1964 do roku 1974. Výsledkom bolo 1,75 míle cesty, teda približne 2,8 kilometra, spájajúcej oblasť pri Brochel Castle s Arnishom. Na bežnej modernej stavbe nie sú tri kilometre žiadnym veľkým projektom. MacLeod ich však budoval vo voľnom čase s použitím hrubej manuálnej sily.
Na príbehu je pritom zaujímavý ešte jeden detail. MacLeod nazbieral s podobnou prácou skúsenosti ešte predtým, ako sa pustil do práce na spomenutej trase. So svojím bratom Charlesom vybudoval v rokoch 1949 až 1952 inú cestu pre autá medzi Torranom a ostrovom Fladda. Za túto prácu im vtedy miestna samospráva platila. Cestná komunikácia do Arnishu však bola výrazne ambicióznejším projektom.
Nakoniec mu ju vzali úrady
Najväčšia irónia nastala až po dokončení cesty. To, za čo miestni márne bojovali celé desaťročia, nakoniec uznali aj úrady.
V roku 1982 preto samospráva zobrala mužovi zodpovednosť za správu cesty. Nechala ju vyasfaltovať a začala sa o ňu starať. Vznikla tak normálna cesta s jedným jazdným pruhom a s niekoľkými miestami umožňujúcimi vyhnúť sa protiidúcim vozidlám.
Pôvodne mal projekt pomôcť izolovanej komunite, no dokončený bol príliš neskoro. V čase prevzatia cesty zo strany samosprávy zostali Calum a jeho manželka Lexie poslednými obyvateľmi Arnishu. Desaťročia dopravnej izolácie spôsobili, že sa všetci ostatní odsťahovali.
MacLeodov výkon napriek tomu nezostal bez povšimnutia. Cesta dodnes nesie meno Calum’s Road (v miestnom gaelskom jazyku Rathad Chaluim) a na jej konci stojí pamätná tabuľa. Príbeh sa dostal do knihy Rogera Hutchinsona a takisto bol spracovaný v rámci viacerých divadelných, rozhlasových či hudobných adaptácií.
Cesta je dodnes prejazdná
MacLeodovi neskôr udelili britskú kráľovskú medailu ako vyznamenie, aj keď oficiálne mu nebola udelená za postavenie cesty. Ocenenie súviselo s jeho službou pri zásobovaní a práci pre maják Rona. Jeho konflikt s úradmi okolo cestného spojenia sa preto do oficiálneho zdôvodnenia ocenenia nedostal.
Po ceste, ktorú postavil muž s fúrikom a lopatou, sa dnes dá normálne jazdiť autom. Ostrov Raasay však návštevníkov upozorňuje, že Calum’s Road je stále úzka, kľukatá a miestami môže mať výtlky. Takmer tri kilometre asfaltu sú zároveň pripomienkou toho, čo dokázal jeden človek po tom, čo sa riešenia od úradov nedočkal.
Zdroj: raasay.com
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
