Auto za 4 tisíc eur. Severná Kórea je plná žltých ŠPZ
**Zápchy v ríši ticha. Pchjongjang zažíva automobilovú revolúciu, aká nemá obdobu**
Severná Kórea a dopravné zápchy? Ešte pred pár rokmi by táto kombinácia znela ako sci-fi. Pchjongjang bol v očiach sveta dlho vnímaný ako bizarné, prázdne kulisové mesto, kde po širokých osemprúdových bulvároch prešlo jedno auto za desať minút. Dnes je však všetko inak. Hlavné mesto zažíva tichú motoristickú explóziu, ktorá so sebou prináša doteraz nevídané problémy – upchaté cesty a zúfalý nedostatok parkovacích miest.
Podľa najnovšej reportáže agentúry Reuters sa vizuálny charakter Pchjongjangu mení priamo pred očami. Cesty, ktoré kedysi zívali prázdnotou, dnes lemujú autá. Mnohé z nich sú čínskej výroby a podľa oficiálnych medzinárodných dohôd by tam vlastne vôbec nemali byť.
Zmena je taká okatá, že parkoviská pred hotelmi praskajú vo švíkoch a autá museli začať parkovať na uliciach. Satelitné zábery, videá zo sociálnych sietí a svedectvá hovoria jasnou rečou: krajina Kim Čong-una potichu, no definitívne vstúpila do automobilovej éry.
### Žltá značka ako nový symbol úspechu
V minulosti diktovali vizuál pchjongjanských ciest modré a čierne ŠPZ-ky – neklamný znak toho, že auto patrí armáde alebo štátnemu aparátu. V poslednom čase sa však v meste začali masívne objavovať žlté registračné značky. A práve tie znamenajú zásadný zlom: sú určené pre vozidlá v súkromnom vlastníctve.
V krajine, kde bolo auto dlhé desaťročia absolútnym luxusom vyhradeným len pre najužšiu elitu, ide o obrovský posun. Podľa informácií Reuters Severná Kórea za posledné dva roky uvoľnila pravidlá. Rodiny s vodičským preukazom si dnes môžu kúpiť jedno auto na domácnosť – podmienkou je len nákup cez štátom schválených predajcov.
Samozrejme, bežný Severokórejčan na vlastné auto stále nesiahne. Analytici upozorňujú, že motorizácia sa týka najmä vrstvy zvanej *donju* – teda rodiacej sa triedy podnikavých a majetnejších ľudí. Fenomén však ukazuje niečo dôležitejšie: režim sa nesnaží rodiareň súkromného kapitálu udusiť, ale skôr ju dostať pod kontrolu a profitovať z nej.
### Papierovo nič, v realite tisíce pneumatík
Na záberoch z Pchjongjangu vidno pestrú zmes značiek. Dominujú najmä čínske automobilky ako Changan, Chery či Geely, no výnimkou nie sú ani európske prémiové značky ako BMW a Audi.
Háčik je v tom, sa na KĽDR od decembra 2017 vzťahujú prísne sankcie OSN, ktoré zakazujú akýkoľvek export vozidiel do krajiny. Podľa oficiálnych čínskych štatistík vyviezol Peking minulý rok do Severnej Kórey len dve (slovom dve) autá. Pre porovnanie, v roku pred zavedením sankcií ich bolo viac ako 3 200. Reality na uliciach však s týmito číslami hrubo nesedí.
Kým oficiálny export hotových áut na papieri neexistuje, raketovo vystrelil dovoz všetkého, čo s autami súvisí:
* **Pneumatiky:** V roku 2025 vyviezla Čína do KĽDR takmer 193-tisíc pneumatík pre osobné autá, čo je o 88 % viac než predpandemický priemer.
* **Spätné zrkadlá:** Export sa zvýšil takmer štvornásobne.
* **Mazivá a motorové oleje:** Nárast o viac ako 150 %.
Logika je jasná: oficiálne sa cez hranice nepretlačí takmer žiadne auto, ale náhradné diely, gumy a olej tečú prúdom.
### Pašerácke trasy cez 1400-kilometrovú hranicu
Zdroje z prostredia obchodu tvrdia, že autá sa do krajiny dostávajú neformálnymi kanálmi cez rozmanitú, približne 1 400 kilometrov dlhú čínsko-severokórejskú hranicu. Čínsky predajca jazdených vozidiel pod podmienkou anonymity opísal, že autá prechádzajú cez ruky viacerých prostredníkov, kým ich skúsení pašeráci definitívne neprepravia na druhú stranu.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo formálne s tým, že Čína a KĽDR sú priateľskí susedia s normálnymi obchodnými vzťahmi a od čínskych firiem sa vyžaduje dodržiavanie zákonov. Európske automobilky ako BMW a Audi sa od situácie dištancovali. Obe zhodne vyhlásili, sa v Severnej Kórei neangažujú, ich partneri musia dodržiavať sankcie a na osud jazdených áut, ktoré zmenia majiteľa na sekundárnom trhu, už nemajú žiadny dosah.
### Už stavajú aj podzemné garáže
Zvýšená premávka mení aj samotnú infraštruktúru mesta. V Pchjongjangu sa už objavili prvé nabíjacie stanice pre elektrické taxíky, hoci sieť je zatiaľ v plienkach.
Že nejde o náhodný výstrelok, potvrdil aj sám Kim Čong-un, keď nedávno navštívil nové servisné stredisko. Autá v ňom boli síce pred kamerami maskované striebornými plachtami, no signál bol jasný: motorizmus je oblasť, ktorú severokórejské vedenie začína brať vážne. Symbolom tejto zmeny je aj nová nemocnica v Pchjongjangu – tá už bola vybudovaná s podzemnými garážami, čo bolo v severokórejskej architektúre doteraz nevídaným javom.
Presný počet súkromných áut v krajine nikto netají, no juhokórejskí analytici odhadujú, že v priebehu najbližšieho roka by ich mohlo po cestách jazdiť viac ako 20-tisíc. Ceny sa podľa informácií od cezhraničných obchodníkov pohybujú od 5 000 do 30 000 dolárov v závislosti od toho, či ide o staršie benzínové vozidlo alebo novší čínsky elektromobil. Pchjongjang sa tak definitívne mení z vizuálneho skanzenu na mesto, kde sa začína bojovať o parkovacie miesta.
K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com
