Ekopohon zlyhal: Skrachoval nemecký výrobca, ktorý chcel zmeniť dopravu na Slovensku

Mnohí vkladali do jeho vozidiel nádeje, no nemecký výrobca zlyhal. V súčasnosti nedodáva vozidlá a vyhlásil konkurz, finačné straty sa nabaľujú.
nemecký výrobca autobus
Advertisement

Nemecký výrobca mal významnú úlohu preukázať, že vodíkový pohon v autobusoch v Európe má budúcnosť. Arthur Bus sľuboval v poľskom Lubline masovú výrobu vodíkových autobusov. Mali sa predávať aj u nás na Slovensku. Namiesto toho prišiel krach.

Takzvané poľské „Silicon Valley“ pre dopravu bez emisií sa zmenilo na úplné fiasko. Vzniknúť pritom mali stovky pracovných miest, no nič z toho nebude. Namiesto otvárania novej haly prišla realita, ktorá je úplne odlišná. Súd prijal návrh na konkurz. Plány tamojšej správy na ekologickú MHD sú taktiež v ohrození.

Nemecký priemysel prežíva nepríjemné obdobie, a to ešte ani naplno v Európe nepociťujeme ekonomické dôsledky súčasnej blízkovýchodnej krízy. Spoločnosť Arthur Bus, ktorá si za svoju základňu vybrala poľský Lublin, to oficiálne vzdala. Hoci sa jej vodíkové autobusy objavili v rámci testovania aj v Krakove či Gdyni a chceli patriť medzi technologickú špičku, finančné výsledky firmy zostávali zlé.

Podobne rozpačito skončili plány exministra hospodárstva Richarda Sulíka s vodíkom, ktoré prezentoval ako minister hospodárstva v rokoch 2020 až 2022. Aj keď sa mu podarilo tému vodíka dostať do povedomia ľudí a vytvorili sa strategické dokumenty, jeho vodíkové zámery narazili na praktickú realizáciu a ekonomickú efektivitu. Slováci sa dodnes vo vodíkových vozidlách nevozia.

Arthus Bus

Miliónové straty nemecký výrobca nezvládol

Nemecký výrobca Arthur Bus nebol len malým bezvýznamným startupom. Firma plánovala v Lubline vybudovať veľký závod s rozlohou 10-tisíc metrov štvorcových. Chcela dodávať vodíkové vozidlá nielen pre poľský trh, ale pre celú Európu vrátane Slovenska.

Technológia bola zaujímavá, no ekonomicky to nevychádzalo. Finančné výsledky sa dlhšie nedarilo zlepšiť. Strata v roku 2023 dosiahla 6,6 milióna zlotých (1,55 milióna eur).

Rok nato sa mínus ešte viac prehĺbil na 19 miliónov zlotých, teda v prepočte zhruba 4,47 milióna eur. Vedenie spoločnosti do poslednej chvíle verilo, že rastúci trh s vodíkom straty neskôr vykompenzuje. Nestalo sa tak a súd v Lubline oficiálne spustil proces konkurzu, píše portál electrive.

interiér autobusu

Fiasko pre mesto

Najväčší problém má teraz samotné mesto Lublin. Nemecký výrobca s ním uzavrel zmluvu na dodávku 20 vodíkových autobusov. Projekt bol v plnej výške financovaný z poľského Národného fondu ochrany životného prostredia.

Termín dodania bol stanovený na marec 2026. Keďže nemecký výrobca v Poľsku ohlásil krach, každému je jasné, že vozidlá už určite neprídu. Mesto teraz musí urýchlene vyjednať predĺženie termínov a nájsť nového dodávateľa.

Samospráva začiatkom apríla 2026 oznámila, že začína proces vymáhania zmluvných pokút a požaduje v prepočte viac ako 700 eur denne za každé nedodané vozidlo. Arthur Bus nedodal ani jeden z 20 sľúbených autobusov.

peniaze

Zamestnanci bez peňazí a budúcnosti

Kým vedenie rieši právne spory, v ešte horšej situácii sú zamestnanci lublinského závodu. Podľa médií nedostalo 40 ľudí výplaty a mnohí majú problém vôbec získať potvrdenie o zamestnaní, aby sa mohli registrovať na úradoch práce.

Z výrobnej linky, ktorá mala produkovať desiatky vozidiel ročne, nakoniec vyšli len tri kusy, ktoré dnes jazdia v neďalekom meste Świdnik.

Vodík ako riskantná stávka

Koniec závodu Arthur Bus dáva za nepravdu najmä neprajníkom vodíka, ktorí neveria, že vodíková infraštruktúra v doprave má šancu na masovejší úspech. Pri osobných autách už vodíku verí málokto, no stále mal byť príležitosť aspoň na ekologickú prevádzku ťažkých strojov a autobusov.

vodíkový autobus

Výhoda je, že vodíkové autobusy majú dlhý dojazd na jedno natankovanie, a to viac ako 500 kilometrov. Doplnenie vodíkových nádrží trvá bežne menej ako 15 minút. Ide tak o výrazný rozdiel oproti elektrobusom, ktoré sa nabíjajú dlhé hodiny, počas ktorých nejazdia.

Dopravcov však pri vodíku odrádza vysoká výrobná cena viac ako 600-tisíc za jedno vozidlo. Aj prevádzkové náklady sú vysoké, takže dotovať by ich museli štáty. Pre celú Európu ide každopádne o dôležitú skúsenosť. Ani nemecký výrobca a moderná vodíková technológia sa nedokázali presadiť vo svete verejnej dopravy.





K autám to Alexa ťahalo odmalička. Dnes rád mapuje kľúčové zmeny v automobilovom sektore a dopravných predpisoch. Rozumie témam, ktoré trápia moderných motoristov, a snaží sa ich vysvetľovať ľudskou rečou. Okrem toho, že Alex Šefčík upozorňuje vodičov na blížiace sa zmeny, rád píše o novinkách vo svete automoto. Na autá sa pozerá hlavne prakticky z pohľadu toho, čo prinášajú ľuďom v každodennom živote. E-mailový kontakt pre pripomienky a návrhy tém: alexsefcik20@gmail.com