Brusel bije na poplach! Správa Európskej komisie odhaľuje zlyhanie bezpečnosti na cestách a šokujúcu realitu. Politici to nebudú chcieť počuť
Európska komisia len pred pár dňami vydala mimoriadne dôležitý dokument, ktorý potvrdzuje systémové zlyhanie v oblasti bezpečnosti na cestách. Správa s oficiálnym označením COM(2026) 77 final hodnotí doterajší pokrok v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v polovici stanoveného obdobia. Ak ste si mysleli, že moderné asistenčné systémy, autonómne brzdenie a prísnejšie policajné kontroly robia naše cesty automaticky a bez námahy bezpečnejšími, zverejnené štatistiky vás veľmi rýchlo vyvedú z tohto omylu. Brusel doslova bije na poplach, pretože súčasné tempo znižovania nehodovosti jednoducho nie je dostatočné.
Vízia nulovej úmrtnosti sa nám vzďaľuje
Európska únia si v minulosti stanovila mimoriadne ambiciózny plán. Do roku 2030 chce znížiť počet úmrtí a ťažkých zranení na cestách o celých 50 percent v porovnaní s referenčným rokom 2019. Konečným absolútnym cieľom je takzvaná „Vízia nula“, čo v preklade znamená rovných nula smrteľných nehôd na európskych cestách do roku 2050. Papier však znesie veľa a aktuálna denná realita je oveľa tvrdšia a smutnejšia.
Priemerná úmrtnosť v celej Európskej únii za rok 2024 sa zastavila na hodnote 45 obetí na jeden milión obyvateľov. Hoci sme z celkového pohľadu zaznamenali mierny pokles, oficiálna správa komisie jasne konštatuje, že ak okamžite nezrýchlime tempo a nepridáme ruku k dielu, ciele pre rok 2030 zostanú len nesplneným a utopickým snom.
Totálne zlyhanie Bruselu? Prečo Európa v bezpečnosti tragicky zaostáva
Dôvody tohto plošného zlyhávania nie sú ukryté len v nezodpovedných a rýchlych vodičoch. Európska komisia vo svojej rozsiahlej správe ukázala prstom priamo na domácich politikov a zodpovedné úrady naprieč Európou. Zistilo sa totiž, že skutočná politická vôľa riešiť bezpečnosť na cestách je vo viacerých členských štátoch veľmi nekonzistentná. Tento kritický problém sa totiž v úradoch často vníma len ako okrajová technická záležitosť, a nie ako zásadná politická priorita číslo jedna.
Ďalším obrovským kameňom úrazu je administratívna roztrieštenosť, ktorá len prehlbuje toto zlyhanie kompetencií. Zodpovednosť sa donekonečna alibisticky prehadzuje medzi rôznymi úradmi a vládnymi úrovňami. Často chýba efektívna a úprimná spolupráca medzi kľúčovými rezortmi dopravy, zdravotníctva, spravodlivosti a školstva, čo priamo bráni vytvoreniu jednotného a fungujúceho systému. Úrady a štátne inštitúcie navyše často hrubo podceňujú reálne ekonomické a obrovské sociálne dopady dopravných nehôd na samotnú spoločnosť. Práve táto skutočnosť následne vedie k nepochopiteľnej váhavosti pri prijímaní tvrdších, no pre záchranu životov nevyhnutných opatrení.
Zraniteľní účastníci sú v extrémnom ohrození
Kto prežíva na moderných a rýchlych cestách najväčšie peklo? Sú to logicky tí účastníci, ktorí nemajú okolo seba tonu tvrdej ocele a zástup nafukovacích airbagov. Správa odhaľuje doslova alarmujúce čísla o takzvaných zraniteľných účastníkoch premávky, teda o bežných chodcoch, cyklistoch a motorkároch. Napríklad v slnečnom Španielsku títo nechránení účastníci po prvýkrát v celej histórii meraní tvorili viac ako 50 percent všetkých obetí tragických dopravných nehôd. Ak sa detailne pozrieme len na lokálne mestské komunikácie, toto číslo tam vyskočilo dokonca až na hrôzostrašných 82 percent. Ešte viac šokujúci je zistený fakt, že španielski motorkári tvorili až 24 percent mŕtvych obetí, hoci samotné motocykle tvoria iba 10 percent ich celkového domáceho vozového parku.
V susednom a na bezpečnosť zameranom Rakúsku je celková situácia prekvapivo veľmi podobná. Chodci a cyklisti tam podľa posledných dát tvoria až 59 percent všetkých obetí v husto osídlených mestských zónach, pričom drvivá väčšina z usmrtených ľudí má viac ako 60 rokov. Podobným tónom aj francúzske štatistiky hlásia výrazný nárast ťažkých zranení u bežných ľudí, ktorí na každodenný presun pravidelne využívajú bicykle alebo moderné prostriedky osobnej mikromobility. Tieto surové dáta sú jasným dôkazom, že ide o zlyhanie mestskej infraštruktúry, ktorá na starom kontinente stále nie je dostatočne pripravená na bezpečné zdieľanie stiesneného priestoru medzi ťažkými autami a modernými formami dopravy.
Priepastné rozdiely medzi krajinami
Zaujímavý a technicky dosť poučný celkový pohľad ponúka aj priame porovnanie štatistík z jednotlivých členských štátov. Kým už spomínaný spoločný európsky priemer je momentálne 45 úmrtí na jeden milión obyvateľov, reálne rozdiely medzi krajinami sú obrovské.
Dánsko je obrovským svetlým a motivujúcim príkladom pre nás všetkých. S 24 obeťami na milión obyvateľov má celkovo tretie najlepšie čísla v celej Únii a od meraného roku 2019 tamojšia vláda dokázala znížiť úmrtnosť o 27 percent. Severania to s prehľadom dosiahli aj vďaka vytvoreniu špeciálneho finančného fondu vo výške 700 miliónov dánskych korún, ktorý cielene mieri na zlepšenie starej infraštruktúry a masívne zavedenie modernej dopravnej výchovy priamo do základných školských osnov.
Na úplne opačnom a tmavom konci európskeho spektra sa bohužiaľ nachádza Bulharsko. Jeho katastrofálnych 74 úmrtí na milión obyvateľov je smutným potvrdením, že zlyhanie v investíciách do bezpečnosti a kontroly má v niektorých štátoch fatálne následky.
Susedná Česká republika takmer matematicky presne kopíruje stanovený európsky priemer s priemerným číslom 45. Dôležitou zaujímavosťou a mementom od našich západných susedov je zverejnený fakt, že viac ako 40 percent všetkých vážnych a tragických nehôd sa tam stane na úsekoch, ktoré paradoxne tvoria menej ako 3 percentá ich celkovej štátnej cestnej siete. Okrem toho, podľa dát neskúsení a mladí českí vodiči vo veku od 18 do 24 rokov v spomínanom období spôsobili až 18 percent všetkých domácich smrteľných nehôd v krajine.
Čo je nutné zmeniť?
Riešenia tohto alarmujúceho stavu našťastie dávno existujú, len ich musia platení politici a dopravní odborníci začať bez výhovoriek oveľa rýchlejšie aplikovať do dennej praxe. Medzi hlavné a neodškriepiteľné príčiny tragédií stále patrí neprimeraná rýchlosť, alkohol, drogy a masívne rozptyľovanie pozornosti za volantom, čo v modernej dobe znamená najmä scrollovanie na mobile. Luxembursko aj obrovské Francúzsko úplne zhodne vo svojich lokálnych reportoch konštatujú, že práve tieto vyššie spomenuté nebezpečné faktory zabíjajú na ich národných cestách zďaleka najviac nevinných ľudí.
Európska komisia vidí záchrannú cestu primárne v kvalitnejšom a komplexnejšom vzdelávaní vodičov vo všetkých štátoch. No rovnako nevyhnutne kľúčové zostávajú masívne investície do bezpečnejšej a logickejšej cestnej infraštruktúry. Jedným z mimoriadne zaujímavých a nákladovo efektívnych inžinierskych riešení, ktoré nová správa oficiálne spomína a úradom jasne odporúča, sú takzvané cesty „2+1“. Z technického pohľadu ide o moderný formát vozovky, kde sa v pravidelných vzdialenostných intervaloch strieda presne jeden a dva pruhy pre každý smer jazdy, pričom protismery sú od seba neustále pevne oddelené betónovou alebo lanovou stredovou bariérou. Tento moderný cestný dizajn totiž umožňuje vodičom maximálne bezpečné predbiehanie pomalších vozidiel na vyhradených miestach a z hľadiska spotrebovaných štátnych nákladov je takáto stavba výrazne lacnejšia a rýchlejšia na celkovú výstavbu ako napríklad klasická plnohodnotná štvorprúdová diaľnica.
Európa dnes po zverejnení týchto dát stojí na dôležitom rázcestí. Musíme priznať doterajšie zlyhanie v prístupe k infraštruktúre a prestať vnímať bezpečnosť len ako administratívny zoznam pravidiel, ale začať ju brať ako morálnu prioritu číslo jeden.
Zdroje: EÚ
Automobilovej žurnalistike sa venujem už od roku 2017. Som fanúšikom technológií a elektromobilov, no napriek tomu si myslím, že k niektorým autám poctivá strojovňa jednoducho patrí.
