Veľký podvod s dieselovými motormi. Lož zasiahla 11 miliónov áut
Na dieselgate sa zjavne tak skoro nezabudne. Môžu za to aj stále prebiehajúce súdne spory, ktoré podvod s dieselovými motormi nevídaných rozmerov pravidelne pripomínajú aj Slovákom. Jedno sa však už nezmení. Aféra zrejme navždy pochovala naftový motor v osobných áut a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mu podarilo zvrátiť prechod na benzín, prípadne elektromobilitu.
Pozrime sa na to, o čo ide v jednom zo súdnych konaní. Nemecká justícia narazila v dobre známej kauze emisií na prekážku, ktorá môže prekopať doterajšie vnímanie zodpovednosti veľkých korporácií voči ich akcionárom. Spolkový súdny dvor v Karlsruhe sa rozhodol, že spor medzi nespokojnými investormi a automobilkou Porsche nevyrieši sám za vlastnými dverami.
Namiesto toho posiela kľúčové otázky do Luxemburgu na stôl sudcom Súdneho dvora Európskej únie. Tento krok nie je len procesnou formalitou, ale zásadným momentom. Ukáže totiž, nakoľko sú európske pravidlá o ochrane kapitálového trhu vymožiteľné v praxi.
Podvod s dieselovými motormi a neskoré varovanie
Celý spor sa točí okolo udalostí z jesene 2015, kedy sa podvod s dieselovými motormi prevalil. Priznanie koncernu Volkswagen o manipulácii s emisnými hodnotami miliónov naftových vozidiel zaskočilo mnohých motoristov. Kým VW čelil vlne žalôb takmer okamžite, jeho dcérska spoločnosť Porsche sa ocitla v hľadáčiku akcionárov kvôli otázke včasného informovania trhu.
Investori, medzi ktorými vyčnieva najmä britský penzijný fond, sú presvedčení, že vedenie Porsche o podvodnom softvéri vedelo dávno predtým, ako sa informácia dostala na titulky novín. Pre investorov to nie je len morálna otázka, ale predovšetkým finančná katastrofa. Oneskorené priznanie pravdy spôsobilo masívny prepad hodnoty ich portfólií.
Právne najzaujímavejším bodom celého konania je personálne prepojenie medzi oboma gigantmi automobilového sektora. V predstavenstvách Volkswagenu aj Porsche sedeli v danom čase dvaja rovnakí manažéri. Práve táto dvojitá rola je tŕňom v oku žalobcov. Tí sa snažia dokázať, že koncern vedome zatajoval informácie, ktoré sa mali zo zákona zverejniť, aby zabránili poklesu hodnoty akcií.
Ide o veľké sumy peňazí
Spolkový súdny dvor v Karlsruhe teraz od európskych kolegov žiada jasný výklad smernice o zneužívaní trhu. Otázka znie, či sa vedomosť jednotlivých osôb v takýchto prepojených štruktúrach automaticky považuje za vedomosť celej firmy a kedy presne vzniká povinnosť informovať jednotlivých akcionárov.
Tento proces sa zjavne nenaťahuje len kvôli zložitosti faktov, ale aj kvôli obrovským sumám, ktoré sú v hre. Ak by európski sudcovia rozhodli v neprospech Porsche, mohlo by to spustiť lavínu ďalších odškodnení a vytvoriť precedens pre všetky európske holdingy.
Rozhodnutie o predložení otázok do Luxemburgu síce padlo už v priebehu novembra, no oficiálne potvrdenie prišlo až teraz koncom januára. Pre tisíce akcionárov to znamená ďalšie mesiace či roky neistoty, pretože Súdny dvor Európskej únie nie je známy tým, že by rozhodoval rýchlo.
Takto poškodil Dieselgate Slovensko
Škandál Dieselgate sa dokopy týkal zhruba 11 miliónov vozidiel. Zasiahol aj SR, a to predovšetkým prostredníctvom jeho extrémnej previazanosti na automobilový priemysel, ktorý tvorí pilier našej domácej ekonomiky. Keďže bratislavský závod Volkswagen Slovakia patrí k najdôležitejším podnikom v krajine, neistota ohľadom budúcnosti spaľovacích motorov a hroziace miliardové pokuty pre materský koncern vyvolali obavy o stabilitu pracovných miest a objem investícií.
Hoci sa priama výroba v Bratislave sústreďovala skôr na luxusné SUV a mestské vozidlá, aféra urýchlila globálny odklon od nafty, čo prinútilo slovenské dodávateľské siete k rýchlej adaptácii na nové emisné normy a technologické štandardy.
Žiada si však dodať, že z pohľadu bežného slovenského spotrebiteľa a legislatívy mal u nás podvod s dieselovými motormi o niečo iný priebeh než v USA či Nemecku. Napriek tomu, že sa po slovenských cestách pohybovali desaťtisíce vozidiel so softvérom na manipuláciu emisií, žiadne úspešné hromadné žaloby majiteľov áut sa u nás nekonali. Slovensko nemá z právneho hľadiska tradíciu kolektívneho odškodňovania, čo sa naplno prejavilo aj v tomt prípade.
Na druhej strane však podvod s dieselovými motormi zásadne zmenil štátnu politiku najmä s ohľadom na naše členstvo v EÚ. Tá sa rozhodla tlačiť do popredia elektrický pohon. Slovensko aj pod tlakom Bruselu zaviedlo aspoň isté stimuly pre kúpu elektroáut a takisto podporuje budovanie nabíjacej infraštruktúry. Éra lacnej nafty sa postupne končí a musíme sa s tým zmieriť.
Zdroj: business-panorama
