TEST Honda HR-V 1.5 i-MMD Advance Style Plus: Ešte raz a poriadne!
Honda HR-V je taký malý zjav medzi mestskými crossovermi. Ponúka súbor vlastností, ktoré sú pre ňu jedinečné. A už nejde iba o čarovné sedadlá, ktorými sa niektoré modely Hondy preslávili, a ktoré dávajú praktickej stránke HR-V úplne iný rozmer v porovnaní s konkurenciou.
O vylepšeniach sme už písali v teste, ale pripomeňme si tie najzásadnejšie: do voliteľnej výbavy pribudli matrix LED svetlomety, 360° parkovacie kamery, aj väčšie strešné okno.
Vizuálne zmeny sú skôr nenápadné. Najväčšou novinkou je možnosť priplatiť si za dvojfarebné lakovanie karosérie. Pre nás je však najzásadnejšie vylepšené odhlučnenie. Spolu s kalibráciou hybridného systému, ktorý motor vytáčal a vyrábal veľa hluku, si od nás tieto oblasti na predfaceliftovom modeli vyslúžili najvýraznejšiu kritiku.
Všetky novinky, vrátane dvojfarebného lakovania, pre vás budeme testovať v dlhodobom teste. Aj preto sme osedlali najvyššiu výbavu Advance Style Plus, aby sme vám mohli zvestovať, ako fungujú kamery, či nové svetlá.
Nebýva zvykom, že v interiéri je zmien viac než vonku. Vynovená HR-V očarí naozaj peknou zmesou materiálov, prémiovou vnímanou kvalitou a pekným čalúnením výborných predných sedadiel. Vidno aj, kde sa stále muselo šetriť: HR-V sa nedočkala ambientného osvetlenia, no reflexné modré lišty vo dverách vyzerajú, ako keby žiarili. Vítanou zmenou je aj redizajn stredovej konzoly v okolí radiacej páky s praktickejšie riešenými odkladacími priestormi.
Jedinečná ponuka?
Nenájdete veľa výrobcov, ktorí by ponúkali takúto kombináciu praktickej veľkosti a prémiovej výbavy. A keď aj, Honda má schované ešte nejaké eso v každom rukáve: už spomínané super praktické a variabilné zadné sedadlá Magic Seats a inovatívny hybridný pohon.
Honda si dala za úlohu vytvoriť auto so športovými proporciami a, div sa svete, napriek dĺžke iba 4 355 mm sa jej podarilo vytvoriť SUV, ktoré má vábivú siluetu s dlhou kapotou a (aspoň vizuálne) kratšou kabínou posunutou dozadu, a predsa veľmi pohodlne uhostí štyroch dospelých cestujúcich. Priestor na zadných sedadlách je obdivuhodný. Miesta na kolená je toľko, že sme mali sklon takmer ho porovnávať s limuzínami.
Vlastnosť, ktorá HR-V odlišuje od všetkých konkurentov, je variabilita. Kufor nemá papierovo veľký objem (konkrétne 335 l podľa VDA), ale po sklopení operadiel zadných sedadiel vznikne príkladná rovina a celkový objem 1 305 l. Sem už naložíte všeličo. Tento trik však dokáže kadekto, preto Honda pridáva ešte schopnosť zdvihnúť sedáky zadných sedadiel nahor. Aj vďaka rovnej podlahe bez stredového tunela tu vznikne alternatívny prepravný priestor, ktorý sa pýši nevídanou výškou, keďže siaha od úplnej podlahy auta až po strop. Kvetináče so stromčekmi môžete prevážať postojačky.
Veľmi sa mi páči spôsob, ako sa so sedadlami manipuluje. Sedáky jednoducho vyklopíte hore a opornú nohu, ktorá z nich trčí, sklopíte nadol. Tým sedadlá zafixujete v tejto polohe. Ak ich chcete vrátiť naspäť, postup je opačný. Najprv ich odistiť zdvihnutím nohy, potom sklopiť. Cvak! A je to.
Paráda. Len dolu nesmiete mať nič položené, lebo vám to padajúce sedáky môžu rozdrviť.
Rozdelený, aj spojený
Ďalším unikátom Hondy HR-V je jej pohon. Už sme sa s ním stretli aj pri ďalších modeloch značky, ale opakovanie je matka múdrosti: tvorí ho 1,5-litrový atmosférický štvorvalec s variabilným časovaním ventilov i-VTEC, ktorý dosahuje maximálny výkon 79 kW (107 k). Maximálny udávaný výkon auta je však až 96 kW (131 k).
Dôvod? Je to výkon elektromotora, ktorý je primárne zodpovedný za pohon predných kolies. Ešte podstatnejší je údaj o krútiacom momente 253 Nm. Spaľovací motor väčšinu času vôbec nie je spojený s kolesami a funguje iba ako generátor elektrickej energie. A keďže má menší maximálny výkon než elektromotor, je tu aj batéria, ktorá funguje ako zásobník.
Pointa je jednoduchá: keď sa spaľovací motor prepne do režimu generátora, riadiaca jednotka mu zvolí také otáčky a také zaťaženie, aby tento motor fungoval najefektívnejšie – to znamená že na vyprodukovanú elektrickú energiu spotrebuje najmenej paliva. Pri každej premene energie z jednej formy na druhú však dochádza k stratám, a tak inžinierom vyšlo, že na diaľnici by bolo efektívnejšie motor zapojiť aj priamo do hry. Tak to tak spravili. Honda HR-V má teda aj spojku a jeden jediný diaľničný prevod. Predstavte si to tak, ako keby mala iba šestku.
Príjemné zlepšenie
V skratke: Honda HR-V sa po jazdnej stránke správa ako elektromobil. Zrýchľuje jemne, bez radenia a s okamžitými reakciami na plyn, brzdí rekuperáciou. Ak dôjde šťava batériám, zapojí sa pri nízkom zaťažení do hry motor tak, aby ste o ňom prakticky nevedeli. Vrčí si kdesi v úzadí pri nízkych otáčkach a produkuje elektrinu pre batériu ukrytú v batožinovom priestore (preto ten malý objem kufra) a pre elektromotor.
Podľa našich prvých skúseností to vyzerá tak, že inžinieri naozaj zapracovali nielen na odhlučnení samotného motora (a kolies), ale aj na logike práce hybridného pohonu, ktorý sa teraz nevytáča do výšin pri každom dýchnutí na plynový pedál a svojím zvukom tak neotravuje cestujúcich.
Ak už naozaj potrebujete výkon, pre lepší akustický zážitok začne Honda simulovať radenie prevodových stupňov. Motor teda nereve na ustálenej hladine otáčok, ale veľmi presvedčivo napodobňuje prácu normálneho motora spojeného s prevodovkou. Celý zážitok z jazdy je oveľa lepší
než doteraz. Stále by sme netvrdili, že vynovená HR-V je ideálnym spoločníkom na diaľnice, ale ak sa tam už náhodou ocitne, nešokuje vás nepríjemným hlukom.
Prémiová kabína
Spotrebe a dynamike sa môžeme venovať aj v ďalších dieloch dlhodobého testu. Pozrime sa ešte na palubnú dosku. Tá je naozaj veľmi pekná, vypracovaná z hodnotných materiálov a aj farebne krásne zladená. Kožou (alebo asi skôr koženkou) čalúnená palubná doska dodáva kabíne punc luxusu a práve vďaka nemu sa Honda HR-V nebojí mať za suseda v garáži väčšie a drahšie auto.
Chválim, že japonskí inžinieri dopriali vodičovi množstvo fyzických tlačidiel a ovládačov. Navyše jednotlivé ovládače (najmä klimatizácie) majú naozaj krásne definovaný chod tlačidiel a otočných ovládačov, takže pocit kvality je zaručený. Pri zmene teploty sa dokonca zmení podsvietenie namodro, alebo červeno podľa toho, či teplotu uberáte, alebo pridávate.
Infotainment je na začiatku veľmi jednoduchý, ale hlbšie v menu vás poteší pekne vypracovanými ilustračnými obrázkami. To hodnotím taktiež veľmi pozitívne. Žiaľ, práve hlbšie v menu sa nachádza aj možnosť vypnutia pípania pri prekročení rýchlosti a dostanete sa doňho len pri stojacom vozidle so zatiahnutou ručnou brzdou. Jediným utešením môže byť fakt, že pri pípnutí stačí na zlomok sekundy pustiť plynový pedál a alarm sa neozve, pokiaľ nespomalíte pod rýchlostný limit a opäť ho neprekročíte, prípadne ak sa nezmení samotné rýchlostné obmedzenie.
Celkom nechápem ani prístrojový panel. Ten je často poloprázdny a niektoré údaje sú na ňom akoby len náhodne rozhádzané. Celkovo však HR-V ponúka veľmi príjemný koncept ovládania. Poteší aj kompatibilita s Apple CarPlay a Android Auto, ako aj veľká bezdrôtová nabíjačka a štedrá zásoba USB zásuviek. Bezdrôtová nabíjačka funguje dobre, ale všimol som si, že vydáva hluk – zreteľné elektronické bzučanie, ktoré našťastie ľahko prehlušíte rádiom.
Ďalšie dojmy
S autom sme zatiaľ jazdili prevažne v zlom počasí. Netrvalo dlho a zistili sme, že kým rýchle vyhrievanie volantu a sedadiel vpredu je skvelé, zadná parkovacia kamera je po pár metroch jazdy na posolených cestách špinavá. Chýba akýkoľvek spôsob jej umývania.
Taktiež sme si všimli, že nám pri jazde po tme na diaľnici často blikajú oproti idúce autá. Zistíme, či je to kvôli nečistotám na svetlách, alebo Honda nevie dostatočne presne rozpoznávať okolitú premávku. Dovtedy sa lúčime a o mesiac donesieme ďalší report!
Vždy som túžil pracovať s autami a tento sen sa mi splnil v tej najdokonalejšej podobe. A nevyužil som ho len na to, aby som sa mohol voziť po meste. Chcel som autám rozumieť a vedieť ich čo najlepšie ovládať. Tak som si ako prvé auto kúpil staré BMW 328i. Po rokoch úprav (auta aj šoféra 🙂 ) som s ním na Slovakia Ringu už naháňal oveľa novšie a silnejšie autá. Vždy ma fascinovala jazda na hrane a tak na okruhu trávim čo najviac času. Či už pre zábavu, alebo občas ako inštruktor. Autá nehodnotím len podľa infotainmentu a objemu kufra, ale najmä podľa charakteru, techniky a jazdných vlastností. Obľúbené autá? Toyota GT86, Mazda MX-5, BMW M3 a Porsche 911 GT3.
